Cúvacie svetlá namontovali dopredu! Jedna značka dala svetlá na „opačný“ koniec a vodiči to milujú
Niektoré automobilové nápady sú tak nenápadné, že si ich človek všimne až vtedy, keď mu na ne niekto ukáže prstom. Potom si poviete: „Počkať… to dáva dokonalý zmysel. Prečo to tak nerobia všetci?“ Presne do tejto kategórie patrí riešenie, ktoré Saab roky montoval do svojich áut. Zadné svetlá umiestnené nielen vzadu, ale aj vpredu.
Majú na severe príliš dlhé noci, že prišli s takýmto nápadom? Ale kde. Nejde o žiadnu dizajnérsku recesiu, Saab to myslel smrteľne vážne. A ako to už pri tejto značke bývalo, išla na problém inak než zvyšok automobilového sveta.
Cúvacie svetlá vpredu
Ak sa pozriete do technických schém a návodov na obsluhu starších modelov Saab, narazíte na pojem bočné navádzacie cúvacie svetlá. Už samotný názov napovedá, že nejde o chybu ani improvizáciu. Ich úlohou nebolo svietiť dozadu, veď to už robili klasické cúvacie svetlá, ale osvetliť priestor, kam sa auto pri manévrovaní v skutočnosti pohybuje.
Každý, kto niekedy cúval z naozaj úzkeho parkovacieho miesta v tme, presne vie, na aký problém narážam. Otočíte volantom, auto sa začne lámať do oblúka, no svetlá vzadu osvetľujú iba priestor priamo za vozidlom. Predná časť auta sa pritom pohybuje iným smerom, opisuje širší oblúk a práve tam vzniká ideálny priestor pre drobnú katastrofu.
Môže tam čakať obrubník, betónový stĺpik, roh múru, nízky kolík alebo zaparkované auto vedľa. Stačí sekunda nepozornosti a poškriabaný nárazník je na svete. Presne tento „mŕtvy uhol“ sa Saab rozhodol eliminovať spôsobom, ktorý je až bolestivo logický.
Predné smerovky niektorých modelov obsahovali sekciu, ktorá sa rozsvietila pri zaradení spiatočky. Nešlo o silné svetlo oslňujúce okolie, ale o jemné, funkčné osvetlenie priestoru pred a vedľa auta. Presne tam, kde ho vodič pri cúvaní potrebuje. Bez senzora, bez kamery, bez softvéru a bez pípania (zlatá doba!).
Pomoc najmä v tme
Vodič tak videl, kam sa predok auta pohybuje. A videl to priamo očami, nie cez displej alebo sa nespoliehal na zvukový signál. Jednoduché, lacné a mimoriadne účinné riešenie. O to paradoxnejšie je, že táto inovácia zostala takmer nepovšimnutá. Dokonca aj mnohí majitelia vozidiel Saab netušia, že ich auto niečo také má. Keď si predné svetlá pri cúvaní všimli, skôr mali pocit, že ide o poruchu elektroinštalácie alebo zvláštny švédsky rozmar.
Saab to však nikdy agresívne nekomunikoval. Nebola to funkcia, ktorú by ste našli na veľkom billboarde alebo v reklamnom spote. Bola to typická saabovská drobnosť navrhnutá pre bezpečnosť, nie pre efekt. Presne v duchu značky, ktorá riešila ochranu posádky, ergonómiu a reálne jazdné situácie skôr než propagáciu (aj preto možno skončili tak ako skončili).
Dnes by sa dalo namietať, že podobnú úlohu plnia parkovacie senzory a cúvacie kamery. Áno, technicky áno. Prakticky už menej. Ultrazvukové senzory vás síce varujú, ale za cenu neustáleho, nervózneho pípania. Kamera zas vyžaduje, aby ste odtrhli zrak od okolia a sledovali obrazovku. O opravách nehovoriac. Moderné nárazníky plné senzorov a kamier sú drahé na opravu aj pri drobných nehodách. Jedno škrabnutie často znamená výmenu senzora, kalibráciu systému a účet, ktorý ďaleko presahuje logiku situácie.
Saabovské riešenie bolo tiché, pasívne a elegantné. Auto za vás predsa nemá rozmýšľať. Len vám dalo viac svetla tam, kde ste ho potrebovali. Bez softvérových aktualizácií a bez nutnosti návštevy servisu. Prečo teda dnes niečo podobné nevidíme? Odpoveď je jednoduchá a trochu smutná. Saab už neexistuje. A s ním zmizol aj typ inžinierskeho uvažovania, ktoré sa nebálo ísť proti prúdu, ak to dávalo zmysel. Dnešné autá majú viac technológií než kedykoľvek predtým, no paradoxne menej takýchto drobných, premyslených detailov.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
