Facka pre slovenské stavebníctvo? Nórsky podmorský tunel Rogfast ukazuje, čo znamená skutočná odvaha
Nórsko je známe tým, že sa nebojí veľkých infraštruktúrnych výziev. Mosty v extrémnych poveternostných podmienkach, tunely cez hory, cesty v oblastiach, kde by inde vládla len príroda. Teraz však pod hladinou Severného mora vzniká projekt, ktorý nemá vo svete obdobu. Podmorský cestný tunel Rogfast, ktorý sa po dokončení stane najdlhším a najhlbším tunelom svojho druhu na planéte.
Tunel Rogfast bude mať dĺžku približne 27 kilometrov a v niektorých úsekoch povedie takmer 400 metrov pod hladinou mora. Zároveň však zostane minimálne 50 metrov nad samotným morským dnom, čo je kľúčové z hľadiska geológie aj bezpečnosti. Tunel spojí obce Randaberg a Bokn a stane sa kľúčovou súčasťou európskej cesty E39, ktorá vedie pozdĺž západného pobrežia Nórska. Jeho hlavným cieľom je skrátiť cestu medzi mestami Stavanger a Bergen, ktoré dnes delí nielen vzdialenosť, ale aj trajektové spojenia.
Po dokončení by sa mal čas cesty skrátiť približne o 40 minút, čo je pre región s intenzívnou dopravou a silnou ekonomikou zásadná zmena. Dnes je totiž táto časť Nórska odkázaná na trajekty, ktoré sú závislé od počasia, majú obmedzenú kapacitu a často tvoria úzke hrdlo dopravy. Rogfast má tento problém definitívne vyriešiť.
Technické riešenie tunela je rovnako pôsobivé ako jeho rozmery. Cesta povedie cez dve paralelné tunelové rúry, pričom každá z nich bude obsahovať dva jazdné pruhy v jednom smere. To znamená plynulú dopravu bez stretu protismerov, vyššiu bezpečnosť a lepšiu priepustnosť. Núdzové východy budú vybudované každých 250 metrov a celý tunel bude vybavený modernými bezpečnostnými systémami vrátane ventilácie, kamerového dohľadu a automatických detekčných systémov.
Jedným z najzaujímavejších prvkov projektu sú dva podzemné kruhové objazdy, ktoré vzniknú priamo v útrobách tunela. Tie budú slúžiť ako napojenie na ostrovy Kvitsøy, malú skupinu obývaných ostrovov uprostred trasy. Kvitsøy je najmenšou obcou v Nórsku a pre jej obyvateľov znamená Rogfast doslova civilizačný zlom.
Z pohľadu Slovenska znie myšlienka podzemného kruhového objazdu hlboko pod morom takmer absurdne. Nie preto, že by bola technicky nemožná, ale preto, že doma stále riešime základné otázky typu: či sa vôbec stihne dokončiť kľúčový diaľničný úsek, či sa nezmení trasovanie a či sa opäť neposunie termín o ďalších „nevyhnutných“ päť rokov.
Podzemné kruhové objazdy nie sú samoúčelnou atrakciou. Sú navrhnuté tak, aby umožňovali plynulé napojenie miestnej dopravy na hlavnú trasu bez nutnosti komplikovaných križovatiek či výjazdov. Ide o riešenie, ktoré si vyžadovalo extrémne presné plánovanie, keďže sa nachádza stovky metrov pod hladinou mora, v horninovom masíve vystavenom obrovskému tlaku.
Na rozdiel od iných veľkých podmorských projektov, ako je napríklad tunel Fehmarn medzi Dánskom a Nemeckom, ktorý vzniká ukladaním prefabrikovaných segmentov na morské dno, Rogfast sa bude budovať klasickou nórskou metódou, vŕtaním do skaly. Tento prístup je síce pomalší a technicky náročnejší, no v miestnych geologických podmienkach bezpečnejší a dlhodobo overený.
Cena za tento technický zázrak však nie je malá. Odhaduje sa, že celkové náklady po dokončení dosiahnu približne 40 miliárd eur. Pre Nórsko však nejde len o investíciu do dopravy, ale o strategický projekt, ktorý posilní hospodárske prepojenie západného pobrežia, zníži emisie z trajektovej dopravy a zvýši spoľahlivosť dopravnej infraštruktúry.
A práve tu sa rozdiel medzi severom a strednou Európou ukazuje najvýraznejšie. Nóri otvorene hovoria o cene, počítajú s ňou a berú ju ako cenu za funkčnú infraštruktúru. Na Slovensku sa často tvárime, že problémom nie je nedostatok peňazí, ale „zložité podmienky“, hoci výsledkom býva infraštruktúra, ktorá vzniká pomaly, draho a s otáznikom nad konečným termínom.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
