Inštalácia radarov trvala kratšie než stavba diaľnice, pokuta za 600 však príde bleskovo
V automobilovom svete sme zvyknutí na rýchlosť a efektivitu, či už vo výkone alebo v nabíjaní. V stavebníctve, a najmä pri cestnej infraštruktúre, však platia iné pravidlá, ktoré častejšie vyzerajú ako tragikomédia. Nebudem hovoriť o príbehu našej diaľnice, ale o ceste A-22 v Španielsku, ktorá nám takpovediac visí hneď za chvostom. Napriek dvom desaťročiam výstavby bola táto diaľnica konečne otvorená, no inštalácia radarov sa stala symbolom byrokratickej mašinérie, ktorá pracuje s nečakanou rýchlosťou.
Aj v tomto prípade sa oplatí pozastaviť sa nad časovými pomermi. Dokončenie celej 109 km dlhej trasy trvalo dve desaťročia. Posledný, kľúčový úsek, spájajúci Siétamo a Huescu, dlhý iba 12,8 km, si vyžiadal celých sedem rokov prác a prekročil rozpočet. Tieto čísla sú absurdné, ale nič, na čo by sme neboli na Slovensku zvyknutí. Pre prirovnanie, je to, akoby ste stavali bratislavský obchvat od nuly a zistili, že stavba kľúčového mostu cez Dunaj vám bude trvať dlhšie než celý zvyšok úseku. Čo však nastalo bezprostredne po tomto „víťazstve“ nad časom, je číry španielsky bizár, ktorý stavia do vtipného kontrastu rýchlosť byrokratickej pomsty s pomalou rýchlosťou výstavby.
Kto stavia rýchlejšie?
Pre nás na Slovensku, kde sága o dokončení diaľnice D1 a prepojení Bratislavy s Košicami trvá desaťročia, sú tieto španielske čísla smutnou pripomienkou. Môžeme sa smiať ich 7-ročnému boju s 12,8 km, ale zároveň musíme s istou dávkou sarkazmu uznať, že aj u nás sú kľúčové prepojenia trpia na predlžovanie termínov. Diaľnica A-22 teraz konečne spája Lleidu a Huescu, a rieši rozšírenie nebezpečného úseku N-240, kde sa kedysi nachádzalo najviac pevných rýchlostných kamier v Španielsku. A tu prichádza tá byrokratická blesková rýchlosť, ktorá kontrastuje s pomalým tempom výstavby.
Kým výstavba sa vliekla ako španielska siesta, byrokratická mašinéria DGT (Španielske generálne riaditeľstvo dopravy) po dokončení finálneho úseku ukázala nečakanú, až absurdnú rýchlu iniciatívu. Zatiaľ čo dokončenie 12,8 km úseku trvalo sedem rokov, inštalácia radarov na tri nové pevné rýchlostné kamery DGT trvala len päť týždňov. Áno, orgánom dopravy netrvalo ani mesiac, kým rozhodli o presunutí pokutovacieho aparátu z nebezpečného úseku N-240 na túto novú, dlho očakávanú a bezpečnejšiu diaľnicu.
Toto rozhodnutie, prijaté len niekoľko týždňov po slávnostnom otvorení, je dokonalým vyvrcholením celej ságy. Kým sa ťahali roky na viadukty a podchody (ktoré stáli nemalých 61,5 milióna eur, výrazne viac než plánovaných 46,8 milióna eur), inštalácia radarov trvala minimum času. Je to zrejme európske pravidlo. Byrokracia výberu daní a pokút funguje rýchlejšie ako samotný inžiniersky proces. A niekto tú diaľnicu koniec koncov musí zaplatiť.
Nová trasa zahŕňa 16 unikátnych stavieb, ktoré zlepšujú dostupnosť do regiónov. Cieľom DGT je vraj zabezpečiť bezpečnosť všetkých vodičov. Pravdou je, že hoci sú kamery už v prevádzke, pokuty nebudú udeľovať skôr ako mesiac po ich oficiálnom uvedení. Tým dávajú vodičom aspoň krátky čas na to, aby si zvykli na prítomnosť tohto byrokratického aparátu na tri kľúčové miesta.
Pokuty až 600 eur
Rovnako ako ostatné radary v Španielsku, aj tieto tri zariadenia musia spĺňať prísne ustanovenia nariadenia ICT/155/2020. Toto nariadenie detailne popisuje metrologickú kontrolu. V úsekoch s limitom 100 km/h začínajú pokuty od 100 eur. Od 131 do 150 km/h je pokuta 300 eur a stiahnu vám dva trestné body. Od 151 do 160 km/h je pokuta 400 eur a mínusové štyri trestné body. Za prekročenie rýchlosti od 161 do 170 km/h je pokuta 500 eur a mínus 6 trestných bodov. A ak prekročíte rýchlosť 171 km/h, pokuta je 600 eur a šesť trestných bodov. Okrem toho, ak vozidlo prekročí rýchlosť 180 km/h, jeho vodič môže byť vyšetrovaný za spáchanie trestného činu proti bezpečnosti cestnej premávky, ako je definované v článku 379 Trestného zákona.
Zdroje: https://www.dgt.es/inicio/
