Test
TEST Škoda Enyaq 85x: Elektrická Škoda v najlepšom zmysle slova
Škoda Enyaq si po štyroch rokoch na trhu dopriala osviežujúcu kúru krásy – a nie len takú symbolickú. Modernizácia prináša nový dizajn, jednoduchšiu ponuku verzií, prehľadnejšiu výbavu a zopár technologických vylepšení, ktoré by mohli presvedčiť aj tých, ktorí zatiaľ na elektromobily hľadia s miernou nedôverou. Teraz už ide o auto, ktoré si na nič nehrá. Ani na extrémne športové SUV, ani na ekologického askétu. Je to jednoducho elektrická Škoda v najlepšom zmysle slova.
Model Enyaq, ktorý sa objavil v roku 2020, bol pre značku veľkým krokom do neznáma – prvý plnohodnotný elektromobil postavený na platforme MEB z koncernu Volkswagen. A treba uznať, že to zvládol s noblesou. Len vo fiškálnom roku 2024 sa predalo takmer 69-tisíc kusov, čo je na auto, ktoré nevyzerá ako vesmírna loď a nesnaží sa oslniť blikajúcimi svetielkami, veľmi slušné číslo.
Na úspech zjavne nadväzuje aj facelift, ktorý prináša sviežejší, sebavedomejší vzhľad. Enyaq sa vizuálne priblížil novému dizajnovému smeru značky, nazývanému Modern Solid – áno, to je ten, ktorý Škoda prvýkrát ukázala na koncepte Vision 7S a nedávno aj na menšom súrodencovi Elroq. Svetelná grafika s úzkym pásom denných svetiel pôsobí elegantnejšie a zároveň odvážnejšie, pričom pôvodná „zubatá“ mriežka Crystal Face dostala decentnejšiu podobu. Menej pozlátka, viac elegancie, takéto malé zmeny oceňujem. Na zadnej časti sa veľké revolúcie nekonajú, ale ani nemuseli. Dizajn zostal čistý a vyvážený, akurát s pár drobnými úpravami – napríklad novým dvojfarebným štítom, ktorý pôsobí viac prémiovo. Celkovo má Enyaq v novej verzii sebavedomejší postoj – a možno aj o niečo viac „charizmy“, ak to môžem o elektromobile povedať.
Ale nie je to len o novej maske a upravených svetlách – facelift tentoraz ide hlbšie. Aj keď zmeny pôsobia na prvý pohľad jemne, ich prínos je čisto funkčný. Inžinieri sa pohrali s detailami, ktoré si bežný vodič možno ani nevšimne, no aerodynamika ich určite ucíti. Prepracovaná mriežka, spodná lišta nárazníka, disky s optimalizovaným prúdením vzduchu a kompletne zakrytá spodná časť karosérie spolu znižujú odpor vzduchu na veľmi slušných 0,245 Cx. A vo verzii Coupé dokonca na 0,225, čo už sú čísla, ktoré by závideli aj niektoré športové sedany. Nie zlé na veľké elektrické SUV.
Čo z toho má vodič?
Predovšetkým dlhší dojazd. Podľa metodiky WLTP sa Enyaq posunie o približne 20 kilometrov ďalej ako predtým – teraz zvládne až 581 km vo verzii SUV a 591 km ako Coupé. Nehovorím, že ide o revolúciu, ale takéto malé, no praktické zlepšenie, môže znamenať o jednu prestávku na nabíjanie menej. Treba však ostať nohami na zemi a teraz už aj kolesami na zimných pneumatikách. Tie síce držia auto v zákrutách ako kliešte, ale z hľadiska spotreby sú to malí sabotéri – pridávajú 1,5 až 2 kWh/100 km navyše oproti letným pneumatikám kategórie A.
Takže v zime sa priemerná spotreba na diaľnici pri rýchlosti 130 km/h usadí na hodnote 25 kWh/100 km. V priaznivejších podmienkach, bez zimného obutia a pri miernejších teplotách, sa reálne hodnoty pohybujú okolo 23,5 kWh/100 km na diaľnici a 19 kWh/100 km v zmiešanom režime. To v praxi znamená, že aj pri nie úplne ideálnych podmienkach Enyaq zvládne 400 km reálneho dojazdu, a na diaľnici sa stále drží nad hranicou 300 km bez chaosu, že treba hľadať nabíjačku.
Pod podlahou sa tiež udiali zaujímavé zmeny. V ponuke ostáva v prípade verzie 85 len jedna batéria – tá väčšia, s čistou kapacitou 77 kWh, ktorá napája zadný elektromotor s výkonom 286 koní a krútiacim momentom 545 Nm. Je to teda jednoducho verzia „85“, ktorú už netreba ďalej šifrovať. Zaujímavosťou je, že Škoda zmenila dodávateľa batérií, takže nejde len o kozmetickú modernizáciu, ale o dôkladnejšie prepracovanie elektrickej sústavy. Facelift Enyaqu možno nevidieť hneď na prvý pohľad, ale cítiť ho – najmä pri dlhších trasách a pokojnej jazde, kde každý watt navyše dokáže spraviť svoje.
Na zadnej náprave pracuje nový elektrický motor APP550, ktorý sa objavil už vlani. Ide o pohon, ktorý spája úspornosť s kultivovaným prejavom, no zároveň dokáže prekvapiť aj svižnosťou. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h zvládne za 6,7 sekundy a predbiehanie z 80 na 120 km/h som mala za 4,3 sekundy – a to s batériou nabitou na 80 %. Enyaq však zostáva predovšetkým zástancom pokojnej, plynulej jazdy, nie drámy a spaľovaní gúm na križovatkách.
Aj pri svižnejšej jazde si zachováva typickú škodovácku vyrovnanosť. Tlmenie je nastavené tak, aby bol komfort vždy na prvom mieste. Hoci sa dá pocítiť hmotnosť vyše dvoch ton, podvozok to zvláda s gráciou. Ak by ste predsa len chceli o čosi viac precíznosti v zákrutách, pomôže adaptívny športový podvozok verzie Sportline so širokou paletou až pätnástich nastavení. Najlepšie funguje zlatá stredná cesta – niečo medzi režimami Normal a Sport (úrovne 9 až 11), kde auto pôsobí najživšie bez toho, aby stratilo komfort.
Brzdy by si však zaslúžili trochu viac charakteru. Typická slabina platformy MEB, ktorou je mäkký pedál bez jasného prechodu medzi rekuperáciou a klasickým brzdením, tu zostal. Nie je to nič dramatické, no vodičovi to niekedy uberá z pocitu istoty. Pomôcť sa dá pádlami za volantom, ktoré umožňujú nastaviť štyri úrovne rekuperácie. Kto nechce riešiť detaily, môže to nechať na automatiku, hoci tá má tendenciu byť až príliš opatrná.
Viac výbavy, menej výčitiek
Modernizovaný Enyaq nie je len krajší, ale aj lepšie vybavený. Základná výbava teraz zahŕňa zimný paket, trojzónovú klimatizáciu a vyhrievaný volant, čo sú presne tie drobnosti, ktoré si zamilujete v januári pri mínusových teplotách. K tomu pridajte vylepšený softvér infotainmentu, ktorý prináša nové grafiky, prehľadnejšie menu a – konečne! – manuálne predchladenie batérie pred rýchlonabíjaním. Cenovo Škoda zostáva nohami pevne na zemi. Verzia Enyaq 85x začína na 45 170 eurách (po zvýhodnení vo výške 3 000 eur). Za pohon 4×4 s dvoma motormi (286 koní a pohon všetkých kolies) si priplatíte 2 850 eur, a ak sa vám viac páči kupé, pripravte si ďalších 2 590 eur.
Áno, stále to nie je ľudové auto pre každého, ale vo svete elektrických SUV má Enyaq veľmi dobre nastavený pomer medzi cenou, výkonom a komfortom. Enyaq sa nesnaží sa ohurovať sci-fi interiérom ani rekordne rýchlym nabíjaním. Robí to po škodovácky – potichu, rozumne a s istou dávkou stredoeurópskej pragmatickosti. A možno práve preto je mi sympatický. V čase, keď elektromobily často kričia pozri sa na mňa!, Enyaq len ticho povie: „Sadaj, ideme.“ A to je možno tá najlepšia odpoveď na otázku, prečo jeho recept na úspech funguje.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
