Aktualita
Auto vymeniť za pšenicu? Rusko sa bizarným spôsobom snaží obísť sankcie
Konkrétne príklady ukazujú, že pšenicu vymenili za čínske autá, ľanové semeno za stavebný materiál či domáce spotrebiče a kovy za priemyselné stroje.
Barterový obchod, teda výmena tovarov a služieb bez použitia peňazí, sa v Rusku opäť dostáva do popredia. Tento spôsob obchodu bol naposledy výrazne rozšírený v 90. rokoch, keď po rozpade Sovietskeho zväzu panovala vysoká inflácia a celkový nedostatok hotovosti. Dnes je situácia iná, peniaze v obehu nechýbajú, ale tlak západných sankcií núti ruské firmy hľadať spôsoby, ako obchodovať bez medzinárodných finančných transakcií. Sankcie po invázii na Ukrajinu v roku 2022 aj po anexii Krymu v roku 2014 odpojili ruské banky od medzinárodného platobného systému SWIFT a výrazne obmedzili obchod v dolároch a eurách. Washington zároveň varoval čínske banky pred spoluprácou s ruskými firmami, čo spôsobilo obavy z tzv. sekundárnych sankcií. Výsledkom je, že tradičné platobné kanály prestávajú fungovať a barter sa stáva praktickejšou a niekedy aj jedinou alternatívou.
Barter na obídenie sankcií
Konkrétne príklady ukazujú, že pšenicu vymenili za čínske autá, ľanové semeno za stavebný materiál či domáce spotrebiče a kovy za priemyselné stroje. Hodnota niektorých obchodov je síce relatívne nízka, napríklad v prípade ľanu za približne 100-tisíc dolárov (asi 93-tisíc eur), no trend podľa odborníkov naberá na popularite. Viacero transakcií sa uskutočnilo aj s Pakistanom, čo signalizuje širší záujem partnerov mimo Západu.
Pšenica ako mena pri nákupe komodít | Zdroj. Reuters
V jednej transakcii, ktorú agentúra Reuters identifikovala na základe dvoch obchodných zdrojov, boli čínske autá vymenené za ruskú pšenicu. Podľa jedného zo zdrojov čínski partneri v obchode požiadali svojich ruských partnerov o platbu v obilí. Čínski partneri potom už len kúpili autá v Číne za juany. Na druhej strane Ruský partner kúpil obilie za ruble. Pšenicu potom vymenil za autá. Objemy týchto transakcií ostávajú záhadou.
Ruské ministerstvo hospodárstva dokonca vydalo návod, ako barter organizovať, a uvažuje o vytvorení platformy, ktorá by fungovala ako burza na výmenu tovarov. Tento prístup síce umožňuje obísť sankcie, no zároveň je menej transparentný a znižuje možnosť presne určiť hodnotu obchodu. Analytici upozorňujú, že rozdiely medzi štatistikami centrálnej banky a colných úradov, ktoré v prvej polovici roka dosiahli až 7 miliárd dolárov (6,5 miliardy eur), môžu byť dôsledkom takýchto skrytých dohôd.
Avtoror Amber – Pokus o ruský elektromobil
Barter so sebou prináša aj riziká. V 90. rokoch sa ukázalo, že komplikované reťazce výmen viedli k chaosu a umožňovali časté cenové špekulácie. Dnes sú hlavným rizikom netransparentnosť a možnosť, že sa cez tieto obchody do Ruska dostanú aj západné výrobky napriek silnému embargu. Napriek tomu podniky v Rusku aj Ázii vidia v barteri riešenie, ktoré im umožňuje pokračovať v spolupráci a zmierniť dopady sankcií.
V konečnom dôsledku je návrat k bartru odrazom snahy ruských firiem prispôsobiť sa novým podmienkam globálneho obchodu. Aj keď je tento model menej efektívny ako klasické finančné transakcie, môže sa v nasledujúcich rokoch stať významnejším prvkom ekonomiky, najmä ak budú sankcie pokračovať alebo sa ešte sprísnia.
