Čerpačka plnila nádrže 70 % vody a 30 % paliva. Podvod sa už rieši na súde
Desiatky vodičov skončili po tankovaní na lacnej samoobslužnej pumpe v servise. V ich nádržiach sa namiesto benzínu ocitlo viacej vody – a nie málo. Podvod, ktorý spôsobil tisícové škody, opäť otvára otázku: oplatí sa tankovať len podľa ceny?
Vydané Text: Eva Bednáriková
Vodiči na tejto čerpacej stanici nečerpali benzín, ale zmes, ktorá by sa skôr hodila na polievanie buriny – 70 % vody, 30 % paliva. Takýto prípad sa stal v meste Alaquás (Španielsko), kde desiatky vodičov doplatili na podozrivo lacné tankovanie. A niektorým z nich stačilo len pár kilometrov, kým sa ich auto začalo správať čudne – trhanie, vynechávanie až úplné odstavenie. Incident si rýchlo získal pozornosť, pretože sa začali ozývať ďalší poškodení zákazníci.
Vraj lacné tankovanie, ale oprava za stovky eur
Čerpacia stanica patriaca pod sieť Ballenoil podľa všetkého predávala nie benzín, ale skôr vodu s prímesou benzínu. Ako prvé sa ozvali servisy, kde začali končiť autá s identickými príznakmi. Jedna z analýz paliva v nádrži ukázala pomer 70:30 – vody k benzínu. Výsledok? Oprava v hodnote viac než 600 eur, pričom v lepšom prípade stačilo len vypustiť nádrž a kompletne prečistiť motor. Spoločnosť údajne chybu priznala a prisľúbila, že poškodeným vodičom opravy preplatí. Zároveň však tvrdí, že netuší, odkiaľ sa tak veľké množstvo vody v nádržiach vzalo. Špekuluje sa o masívnom úniku do podzemných nádrží, čo by vysvetľovalo aj to, prečo sa problém objavil náhle a tak masívne.
Ako sa voda dostane do paliva? A prečo ju tam vôbec nechceme
Malé množstvo vody sa v palivách bežne vyskytuje, to je fakt. Ide väčšinou o kondenz v nádrži, najmä pri kolísaní teplôt. Preto sa do palív pridávajú antioxidanty – látky, ktoré majú zabrániť prenikaniu vody do systému motora, kde by mohla spôsobiť koróziu alebo upchatie palivového vedenia. Ale to hovoríme o pár kvapkách, nie o litroch. Keď sa voda dostane až do spaľovacej komory, už to nie je o bežnej údržbe. Vtedy ide o vážny problém, ktorý môže skončiť zničenými vstrekovačmi, zadretým motorom alebo znečistením celej palivovej sústavy. A opravy? Tie nie sú ani lacné, ani jednoduché. Najmä, ak sa problém objaví až po niekoľkých dňoch a vodič nevie dokázať, že príčina bola práve v palive.
Ak si myslíte, že ide o ojedinelý prešľap, mýlite sa. Podvodné riedenie paliva vodou patrí k najčastejším praktikám nepoctivých prevádzkovateľov čerpacích staníc. Vymeniť časť benzínu za niečo, čo tečie z vodovodu, je totiž veľmi výhodné – pre nich. Znížia si náklady, zvýšia maržu a dúfajú, že si to nikto nevšimne. Lenže v Španielsku, ako aj u nás, ide o trestný čin podvodu, ktorý sa rieši podľa zákona. Ak sa preukáže úmyselné poškodzovanie spotrebiteľa, hrozí nielen pokuta, ale aj zatvorenie prevádzky či trestné stíhanie.
Lacná čerpacia stanica ≠ zlé palivo?
Po takýchto kauzách sa okamžite rozprúdi debata o kvalite palív na nízkonákladových čerpačkách. Ľudia začnú hovoriť, že „za tie peniaze tam môžu dávať čokoľvek“. No nie je to také jednoduché. V skutočnosti totiž všetko palivo v Španielsku pochádza z rovnakého zdroja: od spoločnosti CLH (v našom prípade Transpetrol či Slovnaft).
Rozdiel nastáva až v tom, čo sa do paliva pridáva – aditíva. Značkové čerpacie stanice investujú do čistiacich prísad, ktoré pomáhajú motoru spaľovať efektívnejšie, udržujú vstrekovanie čisté a predlžujú životnosť agregátu. Naopak, nízkonákladové čerpacie stanice často pridávajú minimum prísad, alebo dokonca žiadne. To je jeden z dôvodov, prečo môže mať auto natankované z „lacnejšej“ pumpy horší ťah, vyššiu spotrebu alebo hlučnejší chod.
No to neznamená, že každá lacná pumpa predáva nekvalitné palivo. Vo väčšine prípadov ide o úplne bežné a bezpečné palivo. Problém nastane vtedy, keď sa do hry dostane ľudský faktor – teda nezodpovedný prevádzkovateľ, únik, neudržiavané nádrže, alebo – ako v tomto prípade – nápad zarobiť si viac. A to už nie je o férovom podnikaní, ale o čírom podvode.
Podľa španielskych médií sa takýchto prípadov v oblasti Alaquás objavilo viac než dosť. Vodiči sa medzi sebou začali organizovať, zdieľali svoje skúsenosti a spoločne podali sťažnosť na spoločnosť Ballenoil, ktorá danú čerpaciu stanicu prevádzkuje.
Záver? Lacné nie je vždy výhodné
Takže, tankovať lacno? Áno. Ale nie za každú cenu. Pozerať sa len na cenu na tabuli môže byť krátkozraké, najmä ak sa za ňou skrýva riziko pokazeného motora. A ak už musíte tankovať na menej známej pumpe, všímajte si aspoň jej čistotu, frekvenciu zákazníkov a pokojne sa opýtajte, ako často kontrolujú kvalitu paliva. Lebo aj pri autách platí: nie všetko, čo tak vyzerá, je benzín.
Ľavá či pravá? Kto rozhoduje o tom, na ktorej strane budete tankovať palivo?
