Aktualita
Prekvapivý zvrat v plánoch na prechod na elektromobily – čo sa chystá spraviť EÚ v roku 2025?
Prechod na elektromobily v EÚ do roku 2035 je ohrozený, nemeckí politici volajú po flexibilnom prístupe k emisným cieľom a podporujú syntetické palivá.
Vydané Text: Eva Bednáriková
Nemeckí konzervatívci plánujú už v roku 2025 v Európskom parlamente preveriť realizovateľnosť ambicióznej „stratégie 2035“, ktorá by umožnila predaj nových automobilov len s elektrickým pohonom. Táto stratégia, ak by bola prijatá, by znamenala radikálnu zmenu v smerovaní automobilového priemyslu a vo vývoji EÚ v oblasti ekológie a klimatických cieľov.
Podľa informácií nemeckého magazínu Der Spiegel, skupina europoslancov intenzívne diskutuje o možnosti presadiť túto stratégiu s cieľom, aby v roku 2035 boli predávané v EÚ iba automobily, ktoré neprodukujú žiadne priame emisie. Tento krok by bol logickým pokračovaním už existujúcej stratégie, ktorá má test uskutočniteľnosti nastavený na rok 2026. A s predajnými trendmi, kde plne elektrické autá v roku 2024 predstavujú už 15 percent trhu, sa návrh o úplnom prechode na elektromobily zdá byť čoraz reálnejší.
V Európe ale stále existujú zásadné rozdiely oproti Číne, kde sa elektromobily a plug-in hybridy tešia oveľa väčšiemu záujmu. V tejto ázijskej veľmoci totiž tento rok elektromobily a hybridy pokrývajú až 50 percent tamojšieho automobilového trhu – čo je až o 30 percentuálnych bodov viac než v Európe. A to vytvára tlak na zmenu, najmä v prípade výrobcov automobilov, ktorí musia čeliť neustálym výzvam a pokutám za nesplnenie emisných cieľov.
Zmeny už v marci budúceho roka?
Podľa Der Spiegel majú nemeckí konzervatívci v pláne presadiť zmeny v stratégii do marca 2025, čím by sa urýchlil proces implementácie ekologických noriem a technologických inovácií. Tento plán je v priamom rozpore s vyjadreniami predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá v svojom nedávnom znovuzvolenom prejave vyjadrila silnú podporu pre stratégie orientované na rok 2035. Vo svojom pláne na zníženie emisií CO2 pre automobilky EÚ sa však nehovorí len o stanovení roku 2035 ako kľúčového termínu, ale aj o priebežných cieľoch, ktoré sa musia splniť už do roku 2030, pričom nevykonanie týchto cieľov môže viesť k veľkým pokutám.
Tento tlak na automobilky v súčasnosti nie je len teoretický. Väčšina výrobcov elektromobilov sa momentálne potýka s problémom nízkej predajnosti a vysokých nákladov na výrobu. Dokonca aj v Číne, ktorá vedie v predaji elektromobilov, sa stále stretávajú s problémom vysokej ceny a obmedzených kapacít výroby. Tieto faktory sťažujú plnenie emisných cieľov a vyvolávajú obavy o konkurencieschopnosti európskych automobiliek.
Podpora pre syntetické e-palivá
V reakcii na tieto problémy nemecký politik Jens Gieseke, ktorý zastáva post v EPP, navrhol v liste podporu pre syntetické palivá, ktoré by mali byť považované za alternatívu k elektrickému pohonu. Tento návrh, ktorý získal podporu aj od nemeckých automobilových gigantov ako je Volkswagen či BMW, vyvolal kontroverzie. Problém syntetických palív spočíva v ich vysokej cene a technických prekážkach pri masovej výrobe, no niektorí odborníci vnímajú ich potenciál ako reálnu alternatívu v boji proti emisným cieľom.
Podľa týchto politických lídrov je dôležité, aby EÚ neuprednostňovala len jednu technológiu, ako je to v prípade elektromobilov, ale aby zvolila neutrálny prístup k bezuhlíkovým technológiám. Tento názor by mohol priniesť výrazný zvrat v smerovaní európskej legislatívy a politických rozhodnutí. Napriek podporným vyjadreniam o syntetických palivách, Európska únia stále smeruje k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050, čo bude vyžadovať ďalšiu inováciu v oblasti automobilového priemyslu.
Nemecký kancelár: „Investovať do výskumu, nie do pokút!“
Nemecký kancelár Olaf Scholz nedávno vyjadril svoje znepokojenie nad hrozbou sankcií pre európske automobilky. Podľa neho by Brusel mal zamerať svoje úsilie na investície do výskumu a rozvoja v oblasti elektromobilov a iných ekologických technológií, namiesto toho, aby sa zameriaval na pokuty za nesplnenie emisných cieľov. „Miliardy by sa mali investovať skôr do rozvoja ako do platenia pokút. Pre ochranu priemyslu je nevyhnutné byť pragmatický,“ uviedol Scholz.
Tento postoj získal podporu aj v niektorých ďalších členských štátoch EÚ, ktoré volajú po flexibilite a realistickom prístupe k plneniu klimatických cieľov. Výzvy, ktoré sú pred automobilovým priemyslom, si vyžadujú ucelený a premyslený prístup, ktorý zohľadní aj technologické, ekonomické a politické faktory. Tieto spory však stále ukazujú, ako náročná bude cesta k uhlíkovej neutralite v automobilovom sektore.
Máte pokutu? Šokujúco jednoduchý spôsob, ako to zistiť. Už netreba čakať na obálky v schránke…
