Kedy a kde sa začali používať poznávacie značky áut? EČV majú veľmi zaujímavú históriu

Vedeli ste, že najstaršie značky boli vyrábané z porcelánu?
Vydané  Text: 
Presne **25. apríla 1901** sa stal New York prvým štátom v USA, ktorý zaviedol používanie štátnych poznávacích značiek. ### Ktoré krajiny začali ako prvé označovať vozidlá Prvou krajinou, ktorá začala poznávacie značky používať však bolo Francúzsko, a to **14. augusta 1893**. O tri roky neskôr ich používanie zaviedlo aj Nemecko. Prvou krajinou, ktorá zaviedla národné registračné tabuľky, bolo Holandsko v roku 1898. Až do roku 1906 sa používalo obyčajné číslovanie vozidiel, začínajúce číslom 1. Štátna poznávacia značka, respektíve evidenčné číslo vozidla, sa okrem áut používa aj na nákladných autách, motorkách a **v niektorých krajinách aj na bicykloch**, lodiach či traktoroch. Kombinácia písmen a čísel by mala byť unikátnym identifikátorom vozidla alebo jeho majiteľa v regióne, z ktorého vozidlo pochádza. ### Podľa čoho sa EČV určuje V niektorých krajinách je identifikátor unikátny v rámci celej krajiny, v iných iba v rámci štátu alebo provincie. Môže sa teda stať, že existujú dve vozidlá s rovnakým evidenčným číslom. Zaujímavosťou je, že existujú tiež elektronické evidenčné čísla.Tie zaviedol v roku 2018 americký štát Michigan. V Európe je väčšinou vyžadované umiestnenie EČV vpredu aj vzadu na vozidle, s výnimkou motoriek, kde stačí iba označenie vzadu. Národné databázy uvádzajú EČV ako jednu z informácii k popisu vozidla. Vo väčšine krajín je výroba evidenčných čísel v rukách vlády ako jediného monopolu. Pred vznikom vládnych monopolov si však tabuľky s evidenčnými číslami vyrábali majitelia áut sami. ### Kedy je potrebné EČV meniť
V niektorých krajinách je evidenčné číslo vozidla rovnaké počas celej jeho životnosti. Ak sa vozidlo zničí alebo je exportované do inej krajiny, EČV je možné vydať znovu. Exportované vozidlo musí byť zaregistrované v krajine importu. Napríklad Čína vyžaduje registráciu každého vozidla, ktoré prejde hranicou z inej krajiny, bez ohľadu na dĺžku a účel pobytu v krajine. Prejazd a “preznačkovanie” musí byť vopred schválené. Iné krajiny vyžadujú, aby bolo EČV zmenené pri každej zmene majiteľa vozidla. Nový majiteľ môže v prípade kúpy nového auta použiť aj značku zo svojho predchádzajúceho auta alebo požiadať o vydanie novej. Ak predajca auto predá a nemá nové vozidlo, svoju značku môže zničiť alebo ju odovzdať. Bežná je aj periodická výmena evidenčného čísla, ktorá často súvisí so zmenou dizajnu značiek. ### Vzhľad Tabuľky so značkou sa väčšinou umiestňujú do rámu, ktorý je upevnený k vozidlu. Niekedy je na tabuľke s EČV uvedený aj predajca vozidla. Majiteľ vozidla si tiež môže kúpiť prispôsobený rám na značku, ktorým nahradí ten pôvodný. Značky sú navrhnuté tak, aby boli ľahko čitateľné počas dňa aj noci aj elektronickým zariadením. Ak auto ťahá príves alebo karavan, je potrebné umiestniť dozadu tretiu značku.
Evidenčná značka vyrobená z porcelánu síce nepodliehala korózii ako jej kovové verzie, ale bola krehká.
Najstaršie značky boli vyrábané z porcelánu, kvôli čomu boli veľmi krehké a nepraktické. Neskôr sa experimentovalo s materiálmi ako kartón, koža a plast a počas vojny ich vymenila meď a údajne tiež materiál vyrobený aj zo sójových zŕn.
V roku 1944 sa v americkom Wyomingu experimentovalo s evidenčnými značkami vyrobený z materiálu, ktorý pozostával aj zo stlačených sójových zŕn
Tabuľky zo začiatku 20. storočia boli rôzne svojou veľkosťou aj tvarom, **k štandardizácii tabuliek prišlo až v roku 1957**, kedy sa výrobcovia áut dohodli s vládami a medzinárodnými organizáciami na ich zjednotení. Aj keď existujú určité lokálne odlišnosti, vo všeobecnosti sa na celom svete používajú tri základné varianty: * 520 x 110 mm alebo 520 x 120 mm – vo väčšine európskych krajín a ich teritóriách, ale tiež v Severnej a Južnej Kórei * 305 x 152 mm alebo 305 x 160 mm – v Severnej a Strednej Amerike, v častiach Južnej Ameriky, ojedinele aj vo Švajčiarsku a Lichtenštajnsku, vo vozidlách importovaných do Spojeného kráľovstva * 372 x 135 mm – v Austrálii a krajinách Pacifiku




Erik Stríž je motoristický novinár, redaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.

Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk




Inzercia