Má predbiehanie pomalších áut význam? Počítali sme, koľko času vám ušetrí zvýšenie rýchlosti.

Ak jazdíme krátke trasy, jazda nad povoleným maximom nám dáva iba ilúziu skoršieho dojazdu.
Vydané Text: 
Zdieľať na:
Honda Civic Sedan, tachometer na displeji (2017)

Robí to každý z nás

Slovensko má všadeprítomné obmedzenia maximálnej rýchlosti motorových vozidiel. V meste môžete jazdiť nanajvýš 50 km/h, mimo mesta 90 km/h a na diaľnici 130 km/h. Vo výnimočných úsekoch v mestách je povoľovaná rýchlosť 60 alebo 70 km/h a často sa stretávame s tým, že na diaľnici je, naopak, znížená na 110 km/h. Každý z nás však zvyčajne jazdí maximálnou povolenou rýchlosťou alebo vyššou. Odôvodňujeme to tým, že na tej rovnej päťdesiatke sú otáčky motora na trojke vysoké a na štvorke prinízke, že za toto ešte pokutu nedostaneme, že aspoň budeme o chvíľu skôr v cieli… je to pravda? Naozaj budeme rýchlejšie v cieli, keď budeme jazdiť o nejakých 5 či 10 km/h rýchlejšie a keď budeme predbiehať ostatných vodičov jazdiacich na povolenom maxime? Do našich výpočtov neberieme do úvahy všetky bežné dopravné obmedzenia, pretože sa chceme dopátrať k odpovedi na otázku, ako sa tých pár km/h navyše prejaví v čase dojazdu.

Počítali sme za vás: krátka trasa Bratislava – Malinovo

Krátka trasa Bratislava (Nám. slobody) - Malinovo (Tri vody)
Cesta z práce domov nám v pracovné dni zaberie pomerne veľa času aj napriek tomu, že nejde o veľkú vzdialenosť. Budeme sa odvíjať od nášho konkrétneho prípadu, hodnotíme cestu z bratislavského Námestia slobody do Malinova na sídlisko Tri vody. Neberieme do úvahy všetky dopravné obmedzenia uvedené vyššie. Ide o 17 kilometrov, z ktorých 13 jazdíme v meste a 4 kilometre mimo mesta. 15,6 minút strávime jazdou v meste a v obci a iba 2,6 minúty jazdou po okreske. V meste s rýchlosťou 50 km/h a mimo obce s rýchlosťou 90 km/h dosiahneme cieľ v priebehu 18,2 minút. Pripomíname, že za ideálnych okolností, v čase dopravnej špičky a v bežnými dopravnými obmedzeniami nám cesta zaberie aj hodinu, neraz i viac. Počítajme teraz s tým, že v meste prekročíme maximálnu povolenú rýchlosť o 10 km/h a mimo mesta sa budeme rútiť až 120 km/h . Z tohto nám výjde, že mestskú časť cesty absolvujeme za 13 minút a mimo mesta za dve minúty. Dokopy budeme cestovať 15 minút, teda ušetríme celé tri minúty svojho cenného času. Oplatí sa kvôli týmto trom minútam riskovať pokutu a bezpečnosť?

Počítali sme za vás: dlhšia trasa Bratislava – Galanta po starej seneckej

Dlhá trasa Bratislava (Nám. slobody) - Galanta (centrum) po starej seneckej ceste
Opäť počítame trasu z redakcie Auto Motor a Športu na Námestí slobody, tentokrát sa však za ideálnej dopravnej situácie a bez akýchkoľvek dopravných obmedzení vydáme do Galanty. Nie po diaľnici, ale po starej seneckej ceste, ktorú dodnes vodiči využívajú práve preto, že sa na nej nestojí ako na diaľnici D1 smerom na Žilinu. Ide o vzdialenosť 50 kilometrov, teda takú, ktorú priemerný vodič absolvuje v priebehu bežného pracovného dňa. Na tejto trase sa striedajú cesty v obci s tými, kde je povolená rýchlosť 90 km/h. 20 kilometrov prechádzame cez mestá a obce za 24 minút, zvyšných 30 kilometrov za 20 minút sú okresky. Dokopy 55 minút. Keby sme na rovnakej trase prechádzali rýchlosťami 60 a 120 km/h, čas cesty by sa skrátil na celkových 20 + 15 = 35 minút. To je časová výhoda až 20 minút , čo už nie je zanedbateľný rozdiel. Oplatí sa však riskovať pre tie dve desiatky minút? Záleží na okolnostiach, takto výrazne by ste však rýchlosť prekračovať určite nemali.

Bilancia

Je prirodzené a logické, že čím je trasa dlhšia, tým bude rozdiel v dojazde v rôznych rýchlostiach výraznejší. Ak ale uvažujeme nad relatívne krátkymi vzdialenosťami do 20 kilometrov, dupnutie do pedála a predbiehanie áut jazdiacich na povolenom maxime sa neprejaví tak zásadne. Samozrejme, najpodstatnejšie slovo vo všetkých prepočtoch majú dopravné obmedzenia, teda svetelné križovatky, zápchy, vedľajšie cesty, púšťanie chodcov a podobne. Práve tie sú zodpovedné za enormné zdržania v porovnaní s ideálnym stavom, ktorý by sme všetci priali, ale ktorý je v reálnom svete priam nedosiahnuteľný.




Sledujte Autoviny.sk na platforme Google News

Erik Stríž je slovenský motoristický novinár, bývalý šéfredaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Jeho autorské portfólio zahŕňa spravodajstvo, testy automobilov, motocyklov a úžitkových vozidiel a dopravnú poradňu. Zvýšenú pozornosť venoval legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti. Je tiež autorom dizajnu a loga webu Autoviny.sk

Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na redakcia@imotormedia.sk