RETROSPEKTÍVA | 60 rokov Lamborghini: V ríši býka

V roku 2023 si automobilka Lamborghini pripomenula 60. výročie založenia. Toto jubileum oslávila rekordnými predajnými a hospodárskymi výsledkami. No cesta legendárnej značky bola zložitá a tŕnistá. Pripomenuli sme si ju vo firemnom múzeu v Santa Agatha Bolognese a v múzeu rodiny Lamborghini v Argelato.

Vydané  Text: 

Uplynulých 60 rokov života legendárnej talianskej značky sa dá rozdeliť na dve hlavné etapy, z ktorých každú charakterizuje niečo iné. Počas prvých 35 rokov Ferruccio Lamborghini značku založil, priviedol k rozkvetu a po necelých desiatich rokoch predal ešte pred príchodom finančnej krízy a ropného šoku v roku 1973. Od roku 1972 do roku 1998 sa vystriedalo až 6 majiteľov zo širokého spektra – od európskych finančníkov cez multimediálneho umelca, americký automobilový koncern až po spoločnosť využívajúcu kapitál pochybného pôvodu z ázijskej diktatúry. Prelom nastal v roku 1998, kedy ju kúpil koncern Volkswagen. S využitím synergických efektov, úspor z rozsahu a špičkových technologických kapacít značka zdravo rastie a globálne expanduje. Predbežné výsledky naznačujú, že v uplynulom roku mohla po prvý raz vo svojej histórii pokoriť symbolickú hranicu 10 000 vyrobených automobilov ročne.

Na začiatku bol traktor

Ferruccio Lamborghini (1916 – 1993) bol synom farmára, no od malička ho fascinovala technika. „Školu života“ v tom dobrom zmysle slova absolvoval  počas druhej svetovej vojny, kedy ako vojak talianskej armády slúžil na okupovanom gréckom ostrove Rodos, kde sa vypracoval na šéfa opravovne vojenských vozidiel. Po skončení vojny a návrate do vlasti začal prerábať zanechané americké džípy na poľnohospodárske vozidlá. V roku 1947 založil v Pieve di Cento firmu na výrobu traktorov využívajúcu motory a prevodovky od štátnej agentúry ARAR, spravujúcej vojenské prebytky. Okrem kolesových vyrábal aj pásové traktory ako napríklad DL 30 C, ktorý v roku 1957 upútal nezvyčajnou žltou farbou.

Fanúšik rýchlosti

Ferruccia od začiatku fascinoval automobilový šport. Už v roku 1946 vyrobil ľahký dvojmiestny roadster s mechanickými komponentmi FIAT Topolino. To ho povzbudilo v zámere štartovať na pretekoch Mille Miglia v roku 1948. Na to zväčšil objem miniatúrneho štvorvalca Fiat z 567 na 650 cm3, vyvážil kľukový hriadeľ, odľahčil ojnice a namontoval dva karburátory. „Barchetta“ Fiat 650 sport dosahovala rýchlosť 140 km/h, no Lamborghini so spolujazdcom Gianluigi Baglionim po cca 650 km kvôli nehode preteky nedokončil. Incident konštruktér opísal slovami „Vošiel som do baru autom cez stenu“.

Neposlušné Ferrari

Lamborghini vlastnil kupé Ferrari 250 GT/E ktoré malo opakované problémy so spojkou. Ako technik našiel riešenie – použiť silnejšiu spojku, ktorú montoval do jedného zo svojich modelových radov traktorov a problém bol vyriešený. Traduje sa, že s týmto riešením prišiel za Enzom Ferrari, ktorý ho vysmial a pourážal ako „traktoristu“. Na to mal Ferruccio vyhlásiť, že vyrobí lepšie športové auto. Niektoré pramene spochybňujú, že sa obidvaja automobiloví velikáni osobne poznali, každopádne v rodinnom múzeu stojí karoséria poruchového auta.

Inzercia

Inzercia

Hodená rukavica

Motiváciou vyrábať superšportové autá bola určite aj situácia na trhu v období všeobecnej konjunktúry v 60. rokoch dvadsiateho storočia. Prvé Lamborghini GT 350 malo premiéru na ženevskom autosalóne v marci 1964. Zoznam jeho tvorcov pôsobí ako who is who talianskeho automobilového priemyslu. Motor V12 2x2OHC 3,5 litra so šiestimi dvojitými karburátormi Weber 40 DCOE a výkonom 206 kW (280 k) skonštruoval inžinier Giotto Bizzarrini (predtým Alfa Romeo, Ferrari), podvozok Giampaolo Dallara, karosériu navrhol Franco Scaglione a vyrobila ju spoločnosť Carrozzeria Touring z Milána svojou osvedčenou metódou „superleggera“ z hliníkových panelov na oceľovom priestorovom ráme. Päťstupňovú prevodovku dodávala nemecká firma ZF. Kupé zrýchľovalo z 0 na 100 km/h za 6,8 sekundy a „išlo“ 250 km/h. Za dva roky vniklo 120 exemplárov, kým prišiel nástupca 400 GT s objemom motora zväčšeným na 4 litre.

Zrodenie ikony

Kým 350/400 GT ako typické modely Gran Turismo sa výrazne na vzhľad nelíšili od obdobných modelov konkurenčných značiek Ferrari a Maserati, ďalší projekt Miura sa svojim dizajnom navždy zaradil medzi ikony automobilového priemyslu. Karosériu superšportového kupé s motorom pred zadnou nápravou navrhol Marcello Gandini v štúdiu Bertone. Vďaka priestorovému rámu z oceľových plechov, ktorý skonštruoval Dallara, bola suchá hmotnosť iba 980 kg! Paolo Stanzani pripravil nový motor V12 na priečnu montáž, ktorý mal blok odliaty spolu so skriňou prevodovky a spoločnú olejovú sústavu. Z objemu 4 litre poskytoval výkon 257 kW (350 k), umožňujúci maximálnu rýchlosť 280 km/h. Tým bola Miura – prvý model Lamborghini pomenovaný podľa slávneho býka z corridy – v roku 1966 najrýchlejším sériovo vyrábaným autom na svete. Do roku 1973 vyrobili z troch výkonových verzií celkovo 763 exemplárov.

Inzercia

Športový luxus

V roku 1968 značka Lamborghini predstavila kupé Espada kategórie GT koncipované s dôrazom na komfort. Bohato zasklená karoséria dlhá až 4,73 m, ktorú navrhol opäť Marcello Gandini pre Bertone, mala vďaka rázvoru 2,65 m v kabíne 4 plnohodnotné sedadlá oproti usporiadaniu 2+2 konkurenčných modelov. Motor V12 4,0 litra bol prevzatý z kupé 400 GT, s ohľadom na export do USA si zákazníci mohli zvoliť aj 3-stupňovú automatickú prevodovku Chrysler TorqueFlite. Komfortný charakter sa odrazil na hmotnosti 1 630 kg a maximálnej rýchlosti iba 246 km/h. Espada sa vyrábala 10 rokov, celkovo vzniklo 1 226 kusov, čím sa stala vo svojej dobe najrozšírenejším modelom značky. Pre porovnanie –  dnes Lamborghini toľko áut vyrobí za necelé 2 mesiace.

Cena to vždy nezachráni

Podobne ako Ferrari a Maserati sa aj Lamborghini usiloval rozšíriť ponuku smerom nadol. Na to vzniklo v roku 1970 kupé Urraco 2+2 s karosériou Bertone  (dizajn Gandini) a novým motorom V8, uloženým naprieč pred zadnou nápravou.  Motor mal spočiatku objem 2 litre, rozvod OHC a výkon 134 kW (182 k), neskoršie verzie mali rozvod 2OHC a objem 2,5 a 3 litre, čomu zodpovedali výkony 162 a 184 kW (220 a 250 k). Hoci sa „ľudové“ Lambo vyrábalo 7 rokov (1972-1972) nebolo správnym modelom do svojej doby, preto vzniklo iba 780 exemplárov.

Na vode

Ako každá správna talianska celebrita v 60. rokoch minulého storočia si aj Lamborghini objednal kultový motorový čln Riva Aquarama. Výrobca do neho montoval veľkoobjemové americké motory V8 značiek Cadillac a Chrysler. Pre tvorcu prestížnych športových áut bolo otázkou cti adaptovať vlastné motory V12 s objemom 4 litre a výkonom 257 kW (350 k). Tým vnikol v roku 1968 dizajnovo-technický unikát, ktorý dosahoval maximálnu rýchlosť 55 uzlov (89 km/h). Od toho už bol iba krôčik k výrobe motorov do pretekových člnov. Dvanásťvalce Motori Marini Lamborghini pre katamarany kategóriu World Offshore Series Class 1 mali objem až 8,2 litra  a výkon približne 700 kW (950 k).

Neprajná F1

V rokoch 1987 – 1993 bol v poradí štvrtým novým majiteľom talianskej automobilky koncern Chrysler, ktorý inicioval vývoj motorov do F1. Technické propozície FIA v tom čase predpisovali motor s atmosférickým nasávaním s objemom 3,5 litra. U Lamborghini pripravili motor V12, ktorý v sezónach 1989 – 1993 používali tímy Larrousse, Lotus, Ligier, Minardi a Modena. No tieto tímy svojimi podvozkami a aerodynamikou nepatrili do prvej ligy a tak najlepším výsledkom motora Lamborghini bolo 3. miesto na Veľkej Cene Japonska 1990 (pilot Aguri Suzuki).

Zakladateľ rodu

Spomedzi 18 doteraz veľkosériovo vyrábaných modelov Lamborghini je najdôležitejší Countach, ktorý založil rodinu superšportov s atmosférickým motorom V12, uloženým pozdĺžne pred zadnou nápravou. V tomto rodokmeni pokračovali Diablo, Muciélago, Aventador aj aktuálny hybridný Revuelto. Countach sa vyrábal v rokoch 1974 – 1990 a výrobnú linku opustilo takmer        2 000 exemplárov rozličných verzií. Extrémne klinovú karosériu, ktorá sa stala synonymom budúceho dizajnu značky, vytvoril opäť Marcello Gandini u Bertoneho. Vývoj, ktorý inicioval ešte Ferruccio Lamborghini, zastrešoval Paolo Stanzani. V priebehu 16 rokov sa vyrábalo niekoľko verzií s objemom motora 4,0 – 5,2 litra s výkonmi v rozpätí od 276 kW (375 k) do 335 kW (455 k). Najpotentnejšie verzie dosahovali rýchlosť vyše 300 km/h.

Prvé super SUV

Hoci je v aktuálnom výrobnom programe bestsellerom SUV Urus, na ktoré pripadá vyše 60 percent z celkového predaja, téma SUV u Lamborghini nie je vôbec nová. V polovici 80. rokoch dvadsiateho storočia sa začal vývoj vysoko výkonného terénneho automobilu. Označenie LM002 (Lamborghini Militaria)  naznačovalo ambíciu dodávok pre armádu. Motor V12 5,2 litra s výkonom 355 kW (455 k) z modelu Countach dokázal antiaerodynamické vozidlo vážiace 2,7 tony zrýchliť za 8,2 sekundy z 0 na 100 km/h a ďalej až do 225 km/h. Talianska armáda auto neprijala, tak si produkciu približne 300 kusov v rokoch 1986 – 1993 rozobrali arabskí šejkovia, brunejský sultán a hviezdy zábavného priemyslu. Reálnej prevádzkovej spotrebe, ktorá sa pohybovala v rozpätí 25 – 40 l/100 km výrobca čelil palivovou nádržou s objemom 170 litrov.

Bohatý priemyselník, skromný šéf

Okrem traktorov a športových automobilov Lamborghini nezanedbával ani iné strojárske produkty. Napríklad firma Lamborghini Caloreclima – ktorá existuje doteraz ale už s iným vlastníkom – vyrábala kotly na vykurovanie a klimatizácie. Originálna pracovňa v rodinnom múzeu dokumentuje skromnosť v profesijnom živote ako protiklad k hedonistickému osobnému životnému štýlu.






ODPORÚČANÉ