Rozhovor

Jozef Szoke z Philip Morris: 29 rokov na cestách

Jozef Szoke (52) z Košíc je obchodníkom celým svojím srdcom. Je neustále na cestách, za volantom a medzi ľuďmi.

Vyštudoval síce strojarinu, svoju vysnívanú prácu však našiel v korporátnej spoločnosti na pozícii obchodný zástupca Philip Morris.
Odomkli sme celý článok z auto motor a šport č. 12/2023
Vydané  Text: 

Výnimočnú firmu robia výnimoční ľudia a to v prípade Jozefa určite platí. Svojej práci je verný takmer tri dekády. Porozprával nám o svojich 29-tich rokoch vo fi rme, ktorá pred 30-timi rokmi otvorila svoju prvú pobočku na Slovensku. Prijatie do zamestnania mu prišlo telegramom. Pamätá si svoj prvý počítač, ale aj to, že tesilové nohavice, košeľu a kravatu musel nosiť za každého počasia, aj keď sa teploty vonku blížili k 40-tkam a v aute nebola klimatizácia. Dnes je so svojimi kolegami súčasťou bezdymového sveta a inovácií.

Philip Morris oslavuje u nás svoje 30. narodeniny. Ak niekto pracuje pre jednu firmu niekoľko desiatok rokov, je to skôr výnimočný jav. O vás ale vieme, že ste výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo. Pamätáte sa, kedy sa to celé začalo?

Inzercia

Inzercia

Budúci rok budem mať aj ja veľké výročie. (úsmev). A pamätám si to veľmi dobre. Bolo to v roku 1994, keď som sa dozvedel o pohovore. Vtedy brali, ak si dobre pamätám, šiestich obchoďákov, pretože sa v tom čase začínal „sales forces“. Na pohovore sme mali aj psychológa z Prahy. Konkurz bol v Košiciach, do Bratislavy sme išli podpísať pracovné zmluvy a absolvovali sme školenie. Viete, čo bolo možno pre dnešnú generáciu na tom zaujímavé? V tom čase sme nemali mobil ani internet, takže sa posielali telegramy.

Čo tým myslíte? Žiadosť o prácu ste posielali telegramom?

Áno, žiadosť o prácu som posielal telegramom. Z Prahy mi potom rovnako telegramom prišla odpoveď, aby som sa o takom čase a na takom mieste dostavil na pohovor. Doba bola iná ako dnes. (úsmev)

Inzercia

Inzercia

A vy ste aj videli tých nových kolegov, ktorých prijali s vami?

Hneď som si pýtal kontakty od kolegu, ten mi ich dal, a tak sme sa potom dali dokopy. Chodili sme potom spolu na školenia, išli sme aj do továrne v Kútnej Hore, to sme si napríklad požičali auto z požičovne. Na hraniciach nás vrátili kvôli chýbajúcej SK nálepke, potom nás pustili, zažili sme si veľa srandy. S týmito bývalými kolegami sa dodnes stretávame na pive, každé dva-tri mesiace.

A keď ste nastúpili do firmy, mali ste podelené trasy?

Dostal som na starosť Tornaľu a Rožňavu a začali sme si vytvárať trasy, kde budeme chodiť. Niektoré prevádzky sme mali, ale iné sme si museli aj aktívne hľadať. Takže celý deň sme trávili v aute. Sto kilometrov tam, sto naspäť a plus nejaké medzi tým, čiže tých 250 kilometrov denne som najazdil vždy. My sme sa s kolegami „hecovali“, kto má viac predajov. A obchodníci v predaniach si už potom zvykli, že chodíme po prevádzkach, takže už nemuseli nikam volať.

Znamená to, že v 90. rokoch to teda fungovalo tak, že bežne zamestnanci v predajniach si skôr volali do skladov a tovar objednávali?

Áno, vtedy neexistovalo to, že prišiel obchodník do predane a ponúkol tovar. Vtedy obchodník sám zavolal, čo objednal, to doniesli. Skladníci nabalili tovar, ten sa odviezol. My sme však mali ten tovar vždy so sebou a rovno sme ho dokázali predať. Robili sme to inak, podľa nás si hodinky nastavovali. Ak niekto ochorel, tak vždy bol k dispozícii náhradník. V 90. rokoch prišla na východné Slovensko taká snehová kalamita, že v televíznych správach bola reportáž z tejto kalamity, v ktorej hlásili, že nikto neprejde. V pozadí reportáže išlo naše obrandované auto. Nás nezastavila ani kalamita. Mali sme v aute snehové reťaze, lopatu, aby sme si sneh vedeli prípadne aj odhrabať.

A na akom aute ste jazdili?

Ja som mal Ford Transit, na ktorom boli tie spomínané nálepky nášho brandu. A ako obchodný zástupca som musel nosiť tesilové nohavice, košeľu a kravatu. Kravata sa mohla dať dole, iba ak bolo nad 36 stupňov Celzia a, samozrejme, autá boli bez klimatizácie. Takže dress code aj na cestách.

Žiadosť o prácu som posielal telegramom, bola to iná doba ako dnes, hovorí Jozef Szoke z Philip Morris. Foto: Jakub Klimo

Ak by ste mali vyzdvihnúť, čo vám dala táto práca, čo by to bolo?

Philip Morris bola najlepšia firma vtedy a je ňou aj dnes. Práca mi dala kopec zážitkov, veľké skúsenosti, zdokonalenie sa s prácou s ľuďmi, spoznal som zároveň veľa ľudí. Posunulo ma to profesne a ľudsky, zároveň to bolo aj finančné zázemie, ktoré mi firma poskytla. Benefity a plat, ktoré firma ponúkala, boli skutočne neporovnateľné. V tom čase sme mali dva-trikrát väčší nástupný plat, ako bol bežný plat hocikde inde. Keď ste hovorili o začiatkoch, ktoré aj podľa tónu v hlase museli byť bohaté na zážitky, poďme do súčasnosti. Prešli ste ako nadnárodná firma výraznou transformáciou.

Kým v minulosti to bolo celé o cigaretách, dnes robíte osvetu, vyvíjate bezdymové alternatívy, hovoríte o tom, že v 21. storočí nemusí nikto fajčiť. Vy ste však v minulosti mali na starosti práve cigarety. Ako potom v praxi vyzerala zmena?

Za tie tri desaťročia si prešla spoločnosť veľkým prerodom. Neskôr sme tie obchody odovzdávali veľkoobchodníkom. S technológiami prišli mnohé zmeny. Dostali sme autá domov, nenechávali sme ich už na firme a mohli sme ich používať aj na súkromné účely.

Nakoniec sme mohli začať využívať homeoffice – napríklad, keď si potrebujem urobiť nejakú prácu na počítači. V pondelok mávame vo firme online stretnutia, takže vtedy robím tiež z domu. A inak aj dnes máme plány trasy a chodíme do terénu, ale napríklad už do kancelárie chodiť vôbec nemusím. Aj čo sa týka nastavenia biznisu, filozofie firmy a celkovo celého toho fungovania, tak určite to bola obrovská zmena.

Ak by som to mal vysvetliť čo najjednoduchšie, tak keď sme nastúpili, boli sme v podstate „zásobovači“, potom prišli veľkoobchodníci a my sme sa starali o propagáciu a branding značky. Potom sa obmedzila reklama. Prišli nové výrobky a prišiel aj bezdymový svet s bezdymovými alternatívami IQOS pre dospelých fajčiarov. Vnímame to ako takú bezdymovú revolúciu, niečo, čo sme si možno v tých 90. rokoch skutočne nevedeli predstaviť.

Vráťme sa ešte k tej histórii, lebo od 90. rokov sme v podstate prešli technologickou revolúciou. Pamätáte si svoj prvý počítač?

Mali sme handheldy, to už dnešní mladí ľudia netušia, čo je. Ale pamätám si aj prvý Samsung. Bol nerozbitný, vodotesný a používala ho americká armáda. Vtedy sa šepkalo, že stál 100-tisíc korún. My sme boli zvedaví a museli sme to v Košiciach vyskúšať. Šupli sme ho do umývadla, aby sme si tú vodotesnosť overili. (smiech)

A?

Vydržal.

Rozhovor pôvodne vyšiel v časopise auto motor a šport č. 12/2023. Podrobnosti o aktuálnom čísle auto motor a šport zverejňujeme na stránke Predplatné

Vráťme sa teraz k tým bezdymovým produktom. Kým dovtedy to boli cigarety, teraz prišla premyslená technológia, za ktorou sú roky výskumu a štúdii, veda, odborníci a v neposlednom rade aj obrovské množstvo investovaných financií do týchto aktivít. Ako sa to vo finále odrazilo na vašej práci? Čo sa zmenilo?

Bola to masívna zmena. Vtedy to bola celkom iná práca. Kým v minulosti sme sa starali o obchodníkov a o predajne, dnes sa staráme o dospelých fajčiarov, resp. užívateľov. Snažíme sa im ukázať, že existuje iná voľba – cesta, aby nemuseli fajčiť klasické cigarety. Žijem svojou prácou, ak niekde vidím dospelého fajčiara s cigaretou, snažím sa s ním porozprávať a ukázať mu alternatívu v podobe bezdymových zariadení. Zaujímavé bolo aj to, že firma vybrala zamestnancov, ktorí boli v pilote pri uvedení bezdymových alternatív na slovenský trh. Ja som bol jedným z nich, bol som totiž ambasádorom. Ako fajčiara ma zaujímal rozdiel medzi cigaretami a IQOS-om.

Takže to viete porovnať. Ako vnímate dospelých fajčiarov vy? Sú pripravení na zmenu, že už nemusia siahnuť po cigarete?

Záleží to aj od regiónu. Vo väčších mestách sú pripravení, inde je to trošku iné. Viete, za tých 300 rokov, čo sú cigarety na svete, to bude chvíľu trvať, kým príde ten prerod úplne. Ale dá sa to, postupne.

A máte skúsenosti aj s tuhými fajčiarmi? Dokáže im IQOS nahradiť tú klasickú cigaretu?

Samozrejme. Občas sa mi stane, že ma prekvapia tí skutočne tuhí fajčiari, o ktorých v duchu aj výnimočne pochybujem, že či ich IQOS osloví. Ale je zaujímavé sledovať ich reakcie. Napríklad minule mi jeden môj známy, ktorý bol skutočne silným fajčiarom a prešiel na bezdymové produkty, tak sám mi povedal, že ho presvedčilo to, že vládze behať po záhrade, že sa už nezadýcha do schodov, ako keď fajčil klasické cigarety. Tie pozitívne zmeny videl na sebe. Dospelý fajčiar sa musí presvedčiť na vlastnej koži, aké benefity prinášajú bezdymové alternatívy a že sú skutočne lepšou voľbou ako pokračovať s fajčením. A v tom je aj tá filozofia, ako sa zbaviť cigaretového dymu a cigariet navždy.

Čo by ste na záver zaželali Philip Morris Slovakia k 30. narodeninám na Slovensku?

Philip Morris prišiel so všetkým ako prvý, či už hovoríme o uhlíkovom filtri, alebo bezdymovom svete. A tak želám firme, aby zostala stále na čele s inováciami a úspešnými novinkami a aby bola stále prvá vo všetkom, čo robí tak, ako to bolo aj doteraz.




Erik Stríž je motoristický novinár, redaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.

Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk




ODPORÚČANÉ