Extra
Poľsko: Magické Kašubsko
Foto: autor a Polish Tourism Organisation
Neobyčajné duny
Ak však chcete zažiť čosi na európske pomery skutočne nevídané, vyberte sa do Slovinského národného parku. Nie nejedná sa o chybu, pomenovanie Slovinské pobrežie (Wybrzeze Slowinskie) nepochádza od Slovincov zo Slovinska, ale od dávnych obyvateľov tejto časti Baltického pobrežia, takzvaných Pomoranských Slovincov. Označovali ich aj ako Polebských Kašubov, podľa rieky Leba, ktorá tadiaľ preteká a ústí do Baltu.
Národný park vyhlásený v roku 1967 je vskutku výnimočný. Patrí medzi svetové biosférické rezervácie, teda medzi miesta nesmierneho významu pre zachovanie biologickej rozmanitosti. Okrem unikátnych prímorských jazier, mokradí a rašelinísk je známy najmä vďaka celoeurópsky jedinečným pohyblivým pieskovým dunám, ktoré sú fenoménom národného parku. Najvyššia duna s názvom Lacká hora (Góra Łącka), je vysoká viac než 40 metrov. Jej presná výška sa nedá určiť, nakoľko závisí od rozmarov vetra. Pohyblivé piesky presúvajú celú dunu východným a juhovýchodným smerom o dva až desať metrov ročne. Mimoriadny dojem urobia aj kosákovité, vetrom sformované duny nazývané barchany, ktoré vyvolávajú dojem nefalšovanej africkej Sahary. Netreba však zabúdať, že tu nie ste niekde na pláži, ale uprostred prirodzeného prostredia a domova mnohých zvieracích druhov. Na pobreží tak občas môžete spozorovať oddychujúce tulene, a v piesku blízko lesa aj vlčie stopy. Netreba sa ich však obávať, vlky patria medzi mimoriadne plaché zvieratá a ľuďom sa vyhýbajú veľkým oblúkom. Väčšinou lovia slabšie, choré či oslabené, počas lovu ľahšie dostupné jedince. Preto ich niektorí nazývajú aj „lekári lesa“. A ak sa budete chcieť o Slovinskom národnom parku a histórii kraja dozvedieť viac, rozhodne odporúčame navštíviť múzeum v dedinke Czolpino, ktoré sa nachádza v „osade strážcov majákov“. Expozície využívajú moderné technológie, ktoré vám názorne priblížia, ako vznikajú pohyblivé duny a prímorské jazerá.
Prímorské mestečko Puck je bohaté na históriu a jeho záliv poteší milovníkov vodných športov. Kašubská gastronómia sa nesie najmä v znamení rybacích špecialít. Starý červeno-biely maják v obci Rozewie funguje dodnes. Rozhodne stojí za návštevu. Rovnako ako skanzen Wdzydze Kiszewskie
Čo rozhodne ochutnať?
Morské rybacie špeciality sme už spomenuli, no je toho omnoho viac! V kašubskej kuchyni prevládajú suroviny, ktoré kraj ponúka. Sú to teda pokrmy z múky a zemiakov, ale aj z rybieho mäsa. Jazerá, rieky a more sú tu už po stáročia zdrojom rýb a každá časť kašubského regiónu sa môže pochváliť svojou vlastnou rybacou polievkou. Pripravte sa však aj na to, že takmer v každom jedle bude ako súčasť ochutenia kôpor. Ak ho nemáte príliš v láske, ako múčnik rozhodne odporúčame vyskúšať „ruchanki“ – oválne placky zo žitnej múky posypané cukrom, ktorých pomenovanie pochádza od starostlivo uhnieteného cesta. A ak máte radi nadovšetko jahody a pochutiny všetkého druhu s nimi spojené, odporúčame navštíviť Kašubsko koncom júna, až začiatkom júla. To je totiž doba ich zberu, pričom na oslavu jeho zavŕšenia sa tu usporadúvajú každoročne jahodobrania. Okrem samotných sladučkých plodov budete mať možnosť ochutnať aj zákusky, koláče, kompóty a marmelády, ale aj skvelú ochutenú vodku truskawkovu. Malá zaujímavosť na záver – hoci poľský názov pre jahody je truskawki, kašubské jahody sa volajú Kaszëbskô Malëna. Aj názvy dedín a miest zvyknú byť na tabuliach pri vjazde a výjazde označené dvojjazyčne.
Kašubčina sa totiž od poľštiny pomerne výrazne líši. Dodnes ňou hovorí asi 100 000 osôb, hoci sa ku kašubskému etniku hlási až pol milióna obyvateľov Poľska.
