Kolóny v meste? Policajt nie je kúzelník s čarovným prútikom
Kolóny v meste sú každodenným dopravným folklórom, ktorý všetci poznáme, no riešenie sa akosi stále stráca v diaľke. Kto je vinníkom? Policajt, vodič alebo správca cesty?
Ranná špička, nervózni vodiči, trúbenie a kolóna, ktorá sa pomaly vlečie mestom. Obraz, ktorý sa opakuje tak pravidelne, až sme si naň zvykli. Lenže zvyknúť si na problém ešte neznamená, že sme ho vyriešili. A tak sa každý deň znova pýtame: Kto za to môže?
Neprehliadnite: Môžem predbiehať kolónu na motorke? Česi v tom majú jasno, my to máme ale inak
Kolóny, kolóny…
Keď sa križovatka upchá, telefón na linke 158 môže zazvoniť s požiadavkou, aby tam prišiel policajt a začal riadiť dopravu. Rozumiem frustrácii vodičov. Keď stojíte v kolóne, chcete vidieť riešenie, nie ďalšie minúty strávené za volantom. Lenže postaviť policajta do križovatky nie je automaticky riešenie. Policajt môže pomôcť pri nehode, mimoriadnej udalosti alebo v situácii, keď je potrebné operatívne usmerniť premávku. Ak však problém vzniká pravidelne, každý pracovný deň, samotná prítomnosť policajta často iba hasí následky.
Predstavme si križovatku, do ktorej vodiči opakovane vchádzajú napriek tomu, že z nej nemajú kam pokračovať. Zablokujú ju a následne sa všetko zastaví. Policajt môže premávku usmerňovať, ale ak sú upchaté aj susedné križovatky, priestor na zázraky sa rýchlo stráca. Nemôže autá jednoducho presunúť do inej ulice, ktorá je už tiež plná. Doprava je systém. A keď nefunguje jeden článok, často sa to prejaví aj o niekoľko križovatiek ďalej.
Foto: Autor
Semafor nevymýšľa policajt
Tu sa dostávame k ďalšej dôležitej otázke. Kto nastavuje semafory, plánuje rekonštrukcie a rozhoduje o tom, ako bude doprava organizovaná? Policajti spravidla nevytvárajú signálne plány svetelných križovatiek ani projekty obnovy ciest. Dĺžky zelených a červených intervalov vychádzajú z dopravného riešenia a kompetencií príslušného správcu či prevádzkovateľa cestnej infraštruktúry.
To však neznamená, že polícia nemá v rukách žiadne možnosti. Napríklad bratislavskí policajti dokážu na niektorých križovatkách v prípade potreby operatívne meniť signály. Je to užitočný nástroj, no nie univerzálny liek na každú zápchu. Ak v rannej špičke zvýhodníme jeden smer, neznamená to, že sme dopravu vyriešili. Vodiči z druhého smeru môžu veľmi rýchlo vytvoriť novú kolónu. A ak už nie je kam autá ukladať, predĺženie zelenej môže situáciu namiesto zlepšenia ešte zhoršiť. Doprava nie je stolová hra, v ktorej posunieme jednu figúrku a všetko ostatné sa automaticky prispôsobí.
Aj vodič je súčasťou problému
A teraz nepríjemná časť pre nás všetkých za volantom. Vina nie je iba na úradoch, projektantoch či policajtoch. Svoj podiel máme aj my, vodiči. Koľkokrát sa v špičke rozbiehame s oneskorením? Koľkokrát sledujeme mobil, premýšľame nad raňajkami alebo jednoducho nereagujeme na situáciu pred sebou dostatočne svižne? A koľkokrát si nechávame zbytočne veľké rozostupy, hoci premávka sa už pohla?
Nejde o výzvu jazdiť agresívne alebo nebezpečne. Ide o plynulosť, pozornosť a primeranú reakciu. Ak má semafor zelenú napríklad 15 sekúnd, každé zbytočné zaváhanie na začiatku radu môže znamenať, že cez križovatku prejde menej vozidiel. Keď sa takáto situácia opakuje pri každom cykle, kolóna narastá. A potom sa čudujeme, prečo sa doprava nehýbe.
Foto: Archív
Správca cesty nemôže zostať bokom
Druhá strana mince je správca cesty. Ak sa na určitom dopravnom uzle problémy opakujú celé mesiace či roky, nemožno sa uspokojiť s tým, že ide o bežnú rannú špičku. Nadväznosť signálnych plánov, organizácia jazdných pruhov, rekonštrukcie, trvalé obmedzenia a zrozumiteľné dopravné značenie, to všetko ovplyvňuje, ako sa vodiči v meste pohybujú.
Nedotiahnuté alebo nenadväzujúce signálne plány môžu vytvárať zbytočné zdržania. Rovnako aj dlhodobo ponechané obmedzenia premávky či nejasné značenie. Vodič potom nevie, čo sa od neho očakáva, mení smer na poslednú chvíľu a vzniká ďalší chaos. A keď sa k tomu pridá rekonštrukcia, ktorá trvá dlhšie, než vodiči očakávali, nervozita rastie. Nie preto, že by ľudia nechceli byť trpezliví. Ale preto, že často nevidia jasný koniec problému.
Kto teda za to môže?
Tak trochu všetci!
Policajt nemôže vyriešiť zle nastavenú dopravu v celom meste. Vodič nemôže ovplyvniť projekt rekonštrukcie ani dĺžku signálneho plánu. A správca cesty nemôže zabezpečiť plynulosť, ak vodiči križovatky opakovane blokujú alebo nereagujú na situáciu. Každý má svoju časť zodpovednosti. Ak chceme menej kolón, nestačí iba volať po policajtoch v križovatkách. Potrebujeme lepšie dopravné plánovanie, funkčné a navzájom koordinované signálne plány, premyslené rekonštrukcie a zrozumiteľné značenie. A potrebujeme aj vodičov, ktorí budú pozornejší, ohľaduplnejší a schopní reagovať na premávku bez zbytočného váhania.
Pretože kolóna nevzniká vždy v jednom okamihu a na jednom mieste. Často je výsledkom množstva malých rozhodnutí, ktoré sa postupne spoja do veľkého problému. A pokiaľ budeme iba hľadať jedného vinníka, môžeme sa o rok stretnúť v tej istej kolóne. Na tej istej križovatke. V rovnakom čase.
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
