V Tatrách spadla lanovka. 42-metrový pád usmrtil 4 ľudí
Dodnes patrí k najtragickejším nehodám lanoviek, aké sa odohrali na území Slovenska. O to desivejšie pôsobí skutočnosť, že obete boli tínedžeri na lyžiarskom výcviku. Lanovka na Skalnatom plese spôsobila 8. januára 1992 úmrtie štyroch mladých ľudí.
Všetko sa najskôr začalo ako bežný deň vo Vysokých Tatrách. Skupina študentov stredného odborného učilišťa bola na lyžiarskom kurze. Podľa neskorších rekonštrukcií neboli podmienky v nižších polohách ideálne, a preto sa skupina presunula vyššie na Skalnaté pleso. Nikto z nich nemohol tušiť, že cesta lanovkou späť sa zmení na katastrofu.
Kabína 87 vyrazila ako prvá
Kabínková lanovka medzi Tatranskou Lomnicou, medzistanicou Štart a Skalnatým plesom fungovala na dvojlanovom princípe. Jedno lano slúžilo ako nosné, po ktorom sa kabíny pohybovali, druhé ich ťahalo. Kabíny sa v staniciach od ťažného lana odpájali a následne sa naň opäť pripájali.
Pri tomto procese nastal 8. januára problém. Krátko po poludní opustila hornú stanicu plne obsadená štvormiestna kabína číslo 87. K ťažnému lanu bola správne pripojená a začala klesať smerom do Tatranskej Lomnice.
Za ňou nasledovala kabína číslo 58 s ďalšími dvoma cestujúcimi. Tá sa však na ťažné lano správne nepripojila. Napriek tomu ju zariadenie nezastavilo. V tej chvíli sa začal reťazec udalostí, ktorý už nebolo možné zastaviť.
Namiesto zastavenia pokračovala na trať
Kabína číslo 58 sa dostala zo stanice a vyšla do mierneho protisvahu smerom k lanovému prechodu. Keď prekonala jeho najvyšší bod, gravitácia urobila zvyšok. Bez spojenia s ťažným lanom sa začala samovoľne pohybovať po nosnom lane smerom nadol.
Pred ňou pritom išla kabína číslo 87. Rozdiel medzi nimi sa rýchlo zmenšoval. Kabína bez kontroly naberala rýchlosť a cestujúci nemali možnosť zasiahnuť. Lanovka so štvormiestnymi kabínami navyše jazdila bez sprievodcu. Nasledoval prudký náraz.
Obe kabíny zmizli z lana
Kabína číslo 58 narazila pred podperou číslo 14 do predchádzajúcej kabíny. Sila nárazu bola taká veľká, že došlo k vykoľajeniu pojazdov z nosného lana a kabíny sa zrútili na zem.
Podľa viacerých rekonštrukcií sa nehoda odohrala na mieste, kde bola trať približne 42 metrov nad terénom. V oboch kabínach bolo spolu šesť mladých ľudí.
Následky boli katastrofálne. Horská záchranná služba vo svojich historických záznamoch uvádza Juraja Vojtka, Emila Chmuru a Vojtecha Šimka ako obete nehody z 8. januára. Peter Ivaniš zomrel 31. januára na následky zranení utrpených pri havárii. Dvaja ďalší cestujúci prežili.
Kabínu mal zastaviť bezpečnostný systém
Táto otázka bola po nehode zásadná. Ak kabína nebola pripojená k ťažnému lanu, bezpečnostný systém, ktorý lanovka mala, ju mal zastaviť ešte skôr, ako sa dostala na otvorenú trať. Nestalo sa tak.
Podrobné rekonštrukcie nehody hovoria o súhre viacerých nepriaznivých okolností. Ako kľúčový problém sa uvádza nesprávna funkcia, respektíve nastavenie kontrolného mechanizmu v zapínacom zariadení. V niektorých zdrojoch sa spomína aj chýbajúca či nefunkčná pružina kontrolného mechanizmu. Systém každopádne nerozpoznal, že kabína nie je správne pripojená. Napriek tomu jej dovolil pokračovať.
Na tragédii je zarážajúci ešte jeden detail. Podľa vtedajších informácií absolvovala lanovka približne mesiac pred haváriou revíziu a daná kabína mala byť kontrolovaná deň pred nešťastím.
Nehoda zmenila bezpečnostné zabezpečenie
Katastrofa mala následky pre ďalšiu prevádzku podobných lanových dráh. Na zariadeniach tohto typu boli doplnené ďalšie kontrolné prvky. Tie mali spoľahlivejšie rozpoznať nesprávnu polohu mechanizmu, aby lanovka v takom prípade zastavila.
Pôvodná dvojlanová obehová lanovka bola vybudovaná v dvoch úsekoch Tatranská Lomnica – Štart – Skalnaté pleso a do prevádzky ju uviedli v roku 1973. V prevádzke zostala až do rekonštrukcie v polovici 90. rokov.
V súčasnosti už vyváža turistov na Skalnaté pleso turistov iná, modernejšia technológia. Nehoda z januára 1992 však zostáva spomienkou. Najdesivejšia na udalosti nebola technická porucha. Bol to fakt, že bezpečnostný systém mal takejto situácii zabrániť. Kabína, ktorá nemala byť na trati, sa na ňu napriek tomu dostala. Prekonala najvyšší bod krátkeho stúpania a problému sa už nedalo zabrániť.
Zdroj: TA3
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
