Letecká linka havarovala 2-krát za 4 mesiace. Zahynulo 124 ľudí, príčina nezistená

Let sa po polhodine zmenil na katastrofu. Časti stroja sa oddeľovali pred dopadom. O pár mesiacov nastal druhý pád. Letecká linka bola rovnaká.
letecká linka

Dve letecké tragédie s odstupom zhruba štyroch mesiacov a totožná letecká linka. Pri prvom nešťastí zahynulo 52 ľudí vrátane 20 občanov Československa. Vyšetrovanie však neprinieslo odpoveď na najdôležitejšiu otázku. Čo sa na palube v posledných minútach letu skutočne stalo?

Lietadlo ČSA smerovalo z Prahy do Zürichu a následne malo pokračovať do Afriky. Do prvého cieľa však nikdy nedorazilo. Katastrofa letu 511 patrí k tragédiám československého letectva, pri ktorých zostala presná príčina predmetom sporov aj po skončení vyšetrovania.

Z Prahy odštartovalo večer

Bol 28. marec 1961. Z pražského letiska Ruzyně odštartoval o 19:41 štvormotorový turbovrtuľový Iljušin Il-18V Československých aerolínií s registráciou OK-OAD. Išlo pritom o pomerne nový stroj. ČSA ho prevádzkovali len od mája predchádzajúceho roka.

ČSA

Let ČSA 511 mal pred sebou dlhú cestu. Letecká linka mala prvú zastávku v švajčiarskom Zürichu, odkiaľ mal stroj pokračovať cez Rabat, Dakar a Conakry až do Bamaka v Mali. Na palube bolo 44 cestujúcich a osem členov československej posádky.

Medzi pasažiermi boli podľa nemeckých zdrojov vojaci, ekonomickí odborníci a diplomati. Niektorí cestovali aj so svojimi rodinami. Dvanásť cestujúcich pochádzalo z Československa, ďalších 22 zo Sovietskeho zväzu, deväť z Bulharska a jeden z vtedajšej NDR. Spolu s posádkou tak bolo na palube 20 občanov Československa. Spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že lietadlo čaká katastrofa.

Lietadlo začalo prudko padať

Približne polhodinu po štarte sa situácia náhle zmenila. Il-18 sa nachádzal nad západným Nemeckom, keď začal prudko strácať výšku. Svedkovia na zemi neskôr opisovali nezvyčajne hlasný zvuk motorov. Niektorí tvrdili, že počuli rany alebo explózie a videli lietadlo padať v špirále.

Stroj sa následne zrútil pri obci Oberrüsselbach neďaleko Norimbergu. Hlavná časť lietadla skončila prevrátená a unikajúce palivo sa vznietilo. Motory sa v dôsledku obrovskej energie nárazu zaborili do zeme.

Záchranári dorazili rýchlo, no už nebolo komu pomôcť. Zahynulo všetkých 52 ľudí vrátane desiatich žien a štyroch detí. Vyšetrovatelia však čoskoro narazili na detail, ktorý ukázal, že Il-18 sa nezačal ničiť až pri náraze.

Rozpad sa začal ešte vo vzduchu

Lietadlo nedopadlo na zem ako jeden celok. Niektoré jeho časti sa odtrhli už počas pádu. Trosky preto neležali iba na hlavnom mieste havárie. Napríklad ľavé krídlo skončilo pri neďalekej obci Oberwindsberg, zatiaľ čo hlavné trosky pokrývali plochu presahujúcu 1 500 štvorcových metrov.

Vyšetrovatelia tak museli odpovedať na zásadnú otázku. Prečo sa relatívne nový Il-18 dostal do situácie, pri ktorej zaťaženie začalo ničiť jeho konštrukciu? Pri hľadaní odpovede vznikol spor.

Výbuch alebo strata kontroly

Nemeckí vyšetrovatelia pracovali s možnosťou, že posádka stratila kontrolu nad lietadlom. Do úvahy pripadali problémy s prístrojmi alebo autopilotom. Ak sa Il-18 dostal do nekontrolovaného prudkého klesania, jeho rýchlosť mohla narásť natoľko, že aerodynamické sily prekročili pevnostné limity konštrukcie.

Československí a sovietski experti však presadzovali inú verziu. Podľa nej mohol katastrofu spôsobiť výbuch v zadnej časti stroja. Hypotézu podporovali aj výpovede niektorých svedkov, ktorí hovorili o detonáciách.

Il 18 ČSA

Neskôr sa objavili aj ďalšie teórie vrátane možnosti vonkajšieho zásahu. Presvedčivý dôkaz, ktorý by takýto scenár potvrdil, sa však nenašiel. Vyšetrovanie preto nedokázalo rekonštruovať sled udalostí spôsobom, ktorý by odstránil všetky pochybnosti. Tým by sa príbeh letu 511 mohol skončiť. Lenže rovnaká letecká linka sa v záznamoch o leteckých katastrofách objavila opäť už o niekoľko mesiacov.

O 106 dní havarovala letecká linka 511 znova

Dňa 12. júla 1961 letel ďalší Iljušin Il-18 Československých aerolínií na linke ČSA 511. Aj tentoraz smeroval z Československa cez západnú Európu do Afriky. Išlo o lietadlo s registráciou OK-PAF, uvádza web aviation-safety.net.

Podmienky sa začali komplikovať pri prílete do Maroka. Posádka mala pristáť v Rabate, no pre nepriaznivé počasie a zlú viditeľnosť pokračovala na náhradné letisko v Casablance. Ani tam sa však lietadlo bezpečne na zem nedostalo.

Počas priblíženia Il-18 klesol pod bezpečnú výšku. Stroj sa zachytil o elektrické vedenie, následne narazil do zeme a začal horieť. Na palube bolo 64 cestujúcich a osem členov posádky. Zahynulo všetkých 72 ľudí.

lietadlo ČSA

Vyšetrovatelia vedeli, čo sa bezprostredne pred nárazom stalo. Nejasná zostala odpoveď na otázku, prečo lietadlo letelo tak nízko. Medzi zvažovanými možnosťami sa objavila chyba pri odčítaní výškomera, ale aj technická porucha. Jednoznačné vysvetlenie sa nikdy nezistilo.

124 obetí za necelé štyri mesiace

Dve katastrofy spájali viaceré znaky. Totožná letecká linka ČSA 511, typ lietadla Iljušin Il-18 aj fakt, že obe lietadlá smerovali do Afriky. Inak však išlo o dve samostatné letecké nehody vzdialené od seba tisíce kilometrov.

Medzi katastrofami uplynulo iba 106 dní. Spolu tak dve havárie letov s rovnakým označením pripravili o život 124 ľudí. Pri prvej sa vyšetrovatelia nezhodli ani na mechanizme, ktorý katastrofu spustil. Pri druhej poznali aspoň poslednú chybu pilotov, no nedokázali s istotou vysvetliť, prečo k nej došlo. Keďže aerolinka ČSA už ako samostatná letecká spoločnosť zanikla, spolu s ňou navždy skončila aj letecká linka ČSA 511.





K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com