Citroën po 64 rokoch pochoval vlastnú legendu. Ten podvozok bol ikonický

Až 64 rokov bol hydropneumatický podvozok symbolom Citroënu. V teste obchádzania prekážky porazil aj superšporty.
Youtube

Ikonické hydropneumatické pruženie Citroënu žilo neuveriteľných 64 rokov, od roku 1954 až do roku 2018. Cestujúci ho milovali, vodiči oceňovali jeho bezkonkurenčný komfort a jazdné vlastnosti, no mechanici a peňaženky majiteľov už podstatne menej. Boli to technológia a charakter, ktoré sa stali hlavným symbolom francúzskej značky a konkurencia ich často iba márne doháňala. Keby sa dnes dalo kúpiť nové auto s takýmto podvozkom, stál by ten komfort za to?

Neprehliadnite: Citroën zraz v Piešťanoch spojil fanúšikov histórie, áut a dobrej zábavy

Citroën patril vždy medzi automobilky, ktoré sa nebáli experimentovať, a práve hydropneumatické pruženie bolo najlepším príkladom toho, kam až bola francúzska technika schopná zajsť. Mnohí fanúšikovia dodnes tvrdia, že definitívny koniec systému po ukončení výroby druhej generácie C5 bol veľkou chybou. Výroba posledných automobilov s týmto podvozkom skončila v roku 2017 a dopredaje dobiehali v roku 2018.

Lenže automobilový priemysel nie je iba o emóciách. Ak je technológia náročná na výrobu, vývoj aj servis a zákazník za ňu nie je ochotný zaplatiť príplatok, jedného dňa pripláva neúprosný účet. A ten napokon dobehol aj legendárnu hydropneumatiku.

Za všetkým bol Paul Magès

Za vývojom hydropneumatického odpruženia stál geniálny francúzsky konštruktér Paul Magès. Prvé jednoduché riešenia začal vyvíjať ešte počas druhej svetovej vojny. Spočiatku nešlo o žiadnu zložitú elektroniku. Hydraulika sa používala predovšetkým na zadnej náprave a jej jedinou úlohou bolo udržiavať konštantnú svetlú výšku vozidla bez ohľadu na zaťaženie kufra.

Takéto riešenie sa prvýkrát sériovo objavilo v roku 1954 na modeli Citroën 15 Six H. Skutočná revolúcia však prišla v roku 1955 so šokujúcim modelom Citroën DS. Ten na parížskom autosalóne pôsobil ako kozmická loď z iného sveta. Za jeho dizajnom stál Flaminio Bertoni, no rovnako fascinujúca bola technika pod kapotou. Hydropneumatický podvozok umožňoval meniť svetlú výšku v rozmedzí od 90 do 260 milimetrov, čo bola na tú dobu nepredvídateľná vec.

Citroën sa technológie nepustil a postupne ju dostávali ďalšie generácie a modely, napríklad legendárne GS, CX, BX či šesťvalcové kupé SM.

Prečo vlastne potreboval auto „gule“?

Ak ste si niekedy prehliadli starší Citroën s týmto podvozkom, určite ste si všimli charakteristické zelené (neskôr sivé) guľovité zásobníky v motorovom priestore a pri nápravách. Práve v nich sa ukrývalo tajomstvo celého zázraku. Základom bol jednoduchý fyzikálny princíp: plyn je stlačiteľný, zatiaľ čo kvapalina prakticky vôbec.

V hydropneumatickej guli je pružnou membránou oddelený plyn (dusík) od hydraulickej kvapaliny. Keď koleso narazí na nerovnosť, pohyb sa prenesie cez hydrauliku a kvapalina tlačí na plyn v guli. Plyn sa správa ako ultra-mäkká pružina. Pri malom stlačení je podvozok mimoriadne poddajný, no čím viac sa plyn stláča, tým väčší odpor kladie. Výsledkom bola progresívna charakteristika, akú klasická oceľová pružina nedokáže prirodzene dosiahnuť. Auto mohlo plávať nad dierami a zároveň stabilne držať stopu.

Od gauča až po športové auto

Hydropneumatika ponúkla niečo, čo iné automobilky spájali len s ťažkými kompromismi. Komfort spojený s jazdnou istotou. Vďaka pridaným zásobníkom a neskoršiemu zapojeniu riadiacich jednotiek dokázal Citroën meniť správanie podvozka okamžite podľa situácie. Z mäkkého „gauča“ sa po stlačení tlačidla alebo pri prudkom manévri stal pevný a stabilný podvozok.

citroen-po-64-rokoch-skoncil-s

Zdroj: Citroen

XM priniesol Hydractive

V roku 1989 prišiel Citroën XM a s ním prvá generácia systému Hydractive s elektronickým riadením. Snímače v reálnom čase monitorovali rýchlosť, uhol natočenia volantu či prácu s pedálmi. Významný technický vrcholek však predviedla Xantia Activa.

Tá vďaka desiatim hydraulickým guliam a aktívnym stabilizátorom dokázala úplne potlačiť nakláňanie karosérie v zákrutách. Xantia Activa sa vďaka tomu zapísala do histórie, keď v slávnom švédskom „losom teste“ dosiahla nájazdovú rýchlosť 85 km/h – rekord, ktorý dlhé roky nedokázali prekonať ani renomované superšporty od Porsche či Ferrari.

Článok končí na nasledujúcej strane
Strana 1 / 2





Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.