Poľské kamióny ťahajú Európu. Nemecko na ne jednoducho nestačí
V strednej Európe sa neustále diskutuje o tom, kto komu na cestách najviac preváža. Z najčerstvejších dát Eurostatu vyplýva, kto je absolútnym kráľom cestnej nákladnej dopravy. A nie je to Nemecko, ako by mnohí automaticky tipovali. Kráľom je Poľsko, a to s obrovským náskokom.
Podľa oficiálnych údajov Eurostatu dosiahla cestná nákladná doprava v Európskej únii v roku 2025 celkový objem 1 886 miliárd tonokilometrov, čo predstavuje medziročný nárast o 0,9 percenta.
1 tonokilometer = 1 tona nákladu prevezená na vzdialenosť 1 kilometra
Z tohto európskeho koláča si poľské kamióny ukrojili suverénne najväčší podiel, až 381 miliárd tonokilometrov, čo je 20,2 percenta celej prepravy v EÚ. Inak povedané, každý piaty tonokilometer prepravený po úniových cestách má na svedomí vozidlo s poľskou poznávacou značkou.
Za Poľskom nasleduje Nemecko s 277,4 miliardy tonokilometrov (14,7 %), Španielsko (272,6 mld. tkm; 14,5 %), Francúzsko (172,9 mld. tkm; 9,2 %) a Taliansko (161,7 mld. tkm; 8,6 %). Náskok Poľska pred druhým Nemeckom pritom nie je len kozmetický a Poliaci prepravili o viac než 100 miliárd tonokilometrov viac než výrazne väčšia nemecká ekonomika. Týchto päť krajín spolu tvorí 67,1 percenta celkovej prepravnej aktivity v EÚ.
Nejde len o prevoz k susedom
NA pritom poľský úspech vôbec nestojí iba na domácom trhu či na preprave do susedných štátov. Medzinárodná preprava, krížový obchod (cross-trade, t. j. preprava medzi dvoma cudzími krajinami) a kabotáž (vnútroštátna preprava tovaru na území jedného štátu, ktorú vykonáva dopravca z iného štátu) tvorili v roku 2025 až 60 % činnosti poľského vozového parku. Domáca preprava v rámci samotného Poľska predstavovala iba zvyšných 40 percent. Poľské dopravné firmy sa tak neboja operovať hlboko na západných trhoch a zarábať priamo tam.
Potvrdzuje to aj detailná analýza dvadsiatich najdôležitejších nákladných trás v EÚ. Poľské kamióny tvorili najväčšiu skupinu prepravcov až na desiatich z týchto dvadsiatich kľúčových relácií. Poľský transportný sektor sa teda nešpecializuje len na susedské vzťahy, ale dominuje celému kontinentu.
Nemecko stráca v objeme, no zostáva srdcom logistiky
Napriek strate prvenstva v celkovom objeme prejazdených kilometrov si Nemecko drží pozíciu geografického uzla európskej logistiky. Najväčší tovarový tok medzi dvoma krajinami EÚ v roku 2025 smeroval medzi Nemeckom a Holandskom (86,9 milióna ton), druhá skončila trasa Nemecko – Poľsko (68,4 milióna ton) a tretia Belgicko – Francúzsko (55,9 milióna ton). Nemecko sa objavuje ako miesto nakládky alebo vykládky až v šiestich z desiatich najväčších tovarových tokov v Únii. Hoci teda prehráva v objeme prejazdených tonokilometrov poľskými flotilami, zostáva nenahraditeľným bodom, cez ktorý prúdi väčšina európskeho obchodu.
Dáta za rok 2025 sú síce uzavreté, no aktuálny vývoj na trhu v roku 2026 ukazuje, že poľské tempo nezvoľňuje. V druhom štvrťroku (Q2) 2026 vzrástol počet ponúk preprav do Poľska z Nemecka medziročne o 31 percent a v opačnom smere o 22 percent. Ešte výraznejšie rástli niektoré západoeurópske trasy ako Belgicko – Francúzsko, ktorá si polepšila o 107 percent, Holandsko – Belgicko o 105 percent a Francúzsko – Holandsko o 81 percent. Počet ponúk na dopravných burzách síce nie je presne to isté ako fyzicky prepravené tony, no dopyt po nákladnej preprave v Európe opäť naberá na obrátkach.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
A Slovensko?
Hoci naša krajina z logických dôvodov (veľkosť flotíl a počty obyvateľov) nedokáže v absolútnych číslach konkurovať 38-miliónovému Poľsku, slovenské kamióny nepochybne patria medzi dôležitých hráčov v Strednej Európe. Podobne ako Poliaci, aj naši dopravcovia stavajú svoju existenciu najmä na medzinárodnej doprave, krížovom obchode a kabotáži, teda na preprave tovaru naprieč cudzími štátmi EÚ. Naša poloha a silne rozvinutý automobilový priemysel navyše robia zo Slovenska kľúčový dopravný uzol na trase smerom do Nemecka či Česka.
Slovenský transportný sektor sa však musí vyrovnávať s rovnakými tlakmi ako západná konkurencia. Poľské firmy dominujú najmä vďaka obrovskému rozsahu svojich flotíl, nižším prevádzkovým nákladom a pružnejšiemu zamestnávaniu vodičov z tretích krajín. Pre slovenské autodopravné asociácie tak zostáva trvalou výzvou udržať si konkurencieschopnosť v prostredí vysokých mýtnych poplatkov a prísnych európskych regulácií, akou je napríklad Balík mobility EÚ.
Slovensko si síce drží svoju stabilnú a vysoko špecializovanú pozíciu na európskych cestách, no hlavnú tóninu celoeurópskeho transportu udáva Varšava. Otázkou zostáva, ako dlho dokáže Poľsko udržiavať toto obrovské tempo a či sa ostatným krajinám v najbližších rokoch podarí jeho dominantný 20-percentný podiel aspoň čiastočne skresať.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.
