Najhlbšia diaľnica sveta: Valí sa do nej voda, tunel 392 metrov pod morom
Motoristi budú jazdiť takmer 400 metrov pod hladinou mora. Týka sa to konkrétne vodičov v Nórsku, kde vzniká najhlbšia diaľnica na svete. Ide o podmorský tunel Rogfast, ktorý po dokončení prepíše doterajšie rekordy v cestnom staviteľstve.
Aby sa tak stalo, sa však musia najskôr vyriešiť riziká v súvislosti s priesakmi podzemnej vody. Tá sa už viackrát pod veľkým tlakom nahrnula do tunelového systému. Za takých okolností by tam autá prejsť samozrejme nemohli.
Trasa dlhá ako z Bratislavy do Senca
Rogfast bude merať 27 kilometrov. To je približne toľko, koľko by ste prešli z Bratislavy do Senca a ešte kúsok ďalej. Rozdiel je v tom, že táto najhlbšia diaľnica povedie väčšinu trasy hlboko pod dnom fjordov Boknafjorden a Kvitsøyfjorden, pričom jej najnižší bod klesne až 392 metrov pod morskú hladinu.
Doterajší rekordér, ktorým je tunel Ryfylke otvorený koncom roka 2019, dosahuje hĺbku 292 metrov a meria 14,4 kilometra. Aj súčasná najhlbšia diaľnica sveta je dôležitým stavebným dielom, no chystaný tunel ide z hľadiska rekordnej hĺbky ešte výrazne ďalej.
Investícia do stavby dosahuje v prepočte zhruba 2,3 miliardy eur. Rogfast je najväčším infraštruktúrnym projektom v histórii Nórska. Potrebná suma na jeho výstavbu by pokryla výstavbu niekoľkých slovenských diaľničných úsekov naraz.
Najhlbšia diaľnica pod morom
Nórsko je krajinou fjordov, čo znamená, že cesty sa tu bez trajektov donedávna nezaobišli. Najhlbšia diaľnica sveta má túto závislosť ukončiť. Po dokončení nahradí trajektovú linku v regióne Stavanger a vodiči tak získajú stále cestné spojenie medzi regiónmi bez ohľadu na počasie či cestovný poriadok lodí.
Tunel bude mať dve samostatné rúry, každú s dvomi jazdnými pruhmi. V jeho strede vznikne križovatka s odbočkou na ostrov Kvitsøy. Vjazdy a výjazdy budú napojené na dva kruhové objazdy umiestnené nad klenbou tunela.
Bezpečnosť má zabezpečiť sieť únikových priechodov rozmiestnených každých 250 metrov, monitoring z troch nezávislých lokalít a centrálne dopravné riadiace centrum s kamerami pokrývajúcimi celú trasu.
Boj s podzemnou vodou
Rozsah zemných prác pri stavbe patrí medzi najväčšie v Európe. Z podložia sa musí vyťažiť viac než 8,5 milióna kubických metrov horniny. Značná časť tohto materiálu neskončí ako odpad, ale poslúži na rekultiváciu okolitých pozemkov, čím sa má znížiť environmentálny dopad stavby.
Samotné razenie tunela však patrí k technicky najnáročnejším úlohám, s akými sa nórski inžinieri doposiaľ stretli.
Geologické podložie pri pobreží je premenlivé. Striedajú sa tam úseky extrémne tvrdej horniny s pásmami oslabenými niekdajšími tektonickými pohybmi, ktoré za milióny rokov podložie postupne rozdrvili. Stavbári tak musia technológiu razenia prispôsobovať na každých pár metroch trasy.
Najväčším problémom sa ukázal byť prítok vody pod vysokým tlakom. V hĺbke okolo 300 metrov pod morom narazili robotníci na silný prítok vody, ktorý si vyžiadal špeciálne tesniace postupy. Problém riešia injektážou horniny, ktorá obmedzuje presakovanie.
Podľa Anne Brit Moenovej, projektovej manažérky spoločnosti Skanska, ktorá zodpovedá za výstavbu zo severnej strany, zaznamenali rozsiahle prieniky slanej vody do tunelového systému. Keďže tunel Rogfast má klesnúť až do hĺbky 392 metrov, tlak morskej vody sa bude ďalej zvyšovať a s ním aj potreba tesniaciach technológií.
Otvoria ho v roku 2033
Nórsky parlament schválil projekt Rogfast v máji 2017. Stavba tunela sa začala v januári 2018. Podľa aktuálneho harmonogramu ním majú prví vodiči prejsť v roku 2033, teda takmer dve desaťročia po schválení projektu. To len potvrdzuje, že najhlbšia diaľnica na svete je komplikovaný projekt.
Po dokončení sa má zásadne zlepšiť mobilita obyvateľov regiónu. Zároveň sa tak uľahčí preprava tovaru a vznikne plynulejšie cestné prepojenie medzi kľúčovými regiónmi Nórska.
Škandinávska krajina tak bude mať niečo, čím sa nemôže pochváliť žiadna iná krajina. Najhlbšia diaľnica na planéte je pre štát dôležitá aj z reputačného hľadiska. Nóri sú totiž príkladom toho, že nechcú svoju ekonomiku sústrediť do zopár veľkých miest, ale chcú zostať krajinou, ktorá funguje ako vzájomne prepojený celok.
Zdroj: CNN
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
