Najhlbší tunel sveta neodpustí ani 1 km/h. V hĺbke 300 metrov číhajú 2 radary
Aj keď má zaujímavý príbeh vzniku, najhlbší tunel našej planéty netreba podceňovať pri jazde. Radary potrestajú aj namerané porušenie o 1 km/h.
Tunel Ryfylketunneln nesie titul pre najhlbší tunel na svete, kadiaľ jazdia autá, a jeho prudké klesanie spôsobuje, že citeľná časť vodičov v ňom prekročí rýchlosť. Ak nedodržíte rýchlostný limit 80 km/h, domov vám príde pokuta.
Tento tunel sa nachádza v blízkosti Stavangeru, teda tretieho najväčšieho mesta Nórska. Prechádzate v ňom 292 metrov pod hladinou Boknafjordu. Najhlbší tunel planéty otvorili v roku 2019 a odvtedy spája polostrov Ryfylke so spomínaným Stavangerom bez potreby voziť sa trajektom. Pre tisíce ľudí sa vďaka nemu zmenil každodenný život.
Žulu museli odstreľovať
Väčšina moderných dlhých tunelov sa razí pomocou obrovských vrtných strojov. Zaujímavosťou však je, že nórska geológia takýto prístup neumožňuje. Tamojšia žula je taká tvrdá, že by sa tieto stroje poškodili už po pár kilometroch. Miestni inžinieri teda siahli po tradičnejšej metóde s využitím výbušnín a odstrelov, ktorú poznajú generácie nórskych baníkov.
Za sedem rokov výstavby v rokoch 2013 až 2019 uskutočnili stavebníci pätnásťtisíc explózií. Stavebné tímy razili naraz z oboch brehov fjordu a každý deň sa posunuli o niekoľko metrov bližšie k sebe bez toho, aby sa videli. Keď sa stretli pod dnom mora, odchýlka bola v rámci centimetrov.
14,4 kilometra dlhý úsek, na ktorý nezabudnete
Vstup do tunela sa začína prudkým klesaním. Vozidlo ide dole pod uhlom deväť percent, čo je citeľný sklon, ktorý v aute určite cítite. Najhlbší tunel sveta je navrhnutý tak, aby tmu v ňom prerušovali rytmicky umiestnené svetlá navrhnuté tak, aby udržiavali pozornosť vodiča.
Monotónnosť dlhých tunelov je totiž problémom, zdôraznila Nordická investičná banka, ktorá projekt nórskeho tunela spolufinancovala. Mikrospánok za volantom je zdokumentované riziko.
Na úplnom dne v hĺbke 292 metrov vytvára masa horniny a vody nad vašou hlavou zvláštny dojem uzavretosti. Mnohí šoféri ho dokážu presnejšie opísať až po prvom prejdení tunelom.
Pri razení 14,4 kilometra tunela zostali nevyužité milióny kubických metrov vyťaženého materiálu. Nórsko sa rozhodlo neriešiť to tak, že by sa vyťažená hornina len odviezla na skládku. Naopak, medzičasom už poslúžila ako základ pre nové cesty, terénne úpravy a ďalšie stavebné projekty v okolí Stavangeru.
Prísny systém pokút od 110 eur
V Nórsku je systém pokút za rýchlosť prísny. Technicky existuje malá bezpečnostná rezerva, vďaka ktorej pokutu dostanete až vtedy, keď je naozaj preukázateľné, že ste prekročili najvyššiu povolenú rýchlosť.
Nórska polícia a systémy automatického merania rýchlosti (v prípade tunela Ryfylketunneln sú to kamery) uplatňujú pri meraní toleranciu na kompenzáciu možnej chyby prístroja. Štandardne ide o 3 km/h pri rýchlostiach do 100 km/h.
Ak vám však radar v tuneli Ryfylketunneln, kde je povolená rýchlosť 80 km/h, nameria 84 km/h, po odčítaní odchýlky sa do systému zapíše hodnota 81 km/h. Toto číslo sa následne porovnáva so sadzobníkom pokút.
Oficiálne tabuľky pokút pre rok 2026 začínajú sadzbou za prekročenie o 1 až 5 km/h. To znamená, že ak vám po odčítaní tolerancie vyjde výsledná rýchlosť 81 km/h, už vám hrozí pokuta v prepočte zhruba 110 eur. Radary v Nórsku nemajú takú štedrú toleranciu ako niektoré iné krajiny, kde vás nechajú šoférovať o 10 km/h rýchlejšie bez pokuty. O to dôležitejšie je postrážiť si rýchlosť a ideálne ísť predpisovo 80 km/h.
Na najhlbší tunel sveta pritom dohliadajú len 2 radary. Ide o kamery pre úsekové meranie rýchlosti, pričom jedna je na vstupe a druhá na výstupe z tunela. Ak radary vypočítajú, že ste išli príliš rýchlo, dostanete sankciu, ktorá sa pri extrémnych porušeniach rýchlosti o viac ako 30 km/h dostáva na sumu 1500 eur.
Porazí ho nový najhlbší tunel
Nórsko už stavia projekt Rogfast, pričom ide o tunel dlhý 26,7 kilometra, ktorý Ryfylketunneln prekoná v dĺžke aj hĺbke. Bude prechádzať necelých 400 metrov pod hladinou. Jeho otvorenie sa plánuje v roku 2033.
Ryfylketunneln si však titul pre najhlbší tunel aspoň dovtedy udrží. Niektorí si pritom ešte stále nostalgicky spomenú na trajekty, no tieto myšlienky väčšinou aj rýchlo odídu. Nemusíme si klamať, šoférovať každý deň ráno do práce a musieť čakať na loď je po čase pre každého otravné.
