Príbeh
PRÍBEH: Chrysler Voyager pôvodne nechceli vyrábať, nakoniec sa stal finančným zázrakom
Niektoré autá sa zapíšu do histórie veľkými technológiami, iné dizajnom. A potom sú také, ktoré sa zapíšu do vášho srdca. Chrysler Voyager patrí presne do tej poslednej kategórie. Nie je to auto, ktoré by si človek nad posteľ, ale je to auto, na ktoré sa spomína s úsmevom. Auto, ktoré vozilo deti do školy, nábytok z Ikey, rodinu na dovolenku a psa na chalupu. Auto, ktoré sa nehralo na prémiovosť, ale vždy splnilo, čo sľúbilo. A možno práve preto naň mnohí, vrátane našich otcov, dodnes nedajú dopustiť.
Voyager prišiel skôr, než sme vedeli, že ho potrebujeme
V Európe sa radi tvárime, že minivan vynašiel Renault Espace v roku 1984. Lenže Američania mali v rukáve tromf o niečo skôr. Už v roku 1983 predstavil Chrysler model Voyager a prakticky nanovo definoval, čo znamená rodinné auto. Základná myšlienka bola pritom až smiešne jednoduchá. Zobrali robustnú americkú dodávku, odrezali z nej pracovnú hrubosť, pridali pohodlie, koberce, sedadlá a urobili z neho auto, ktoré bude slúžiť rodine. Nie firme, nie remeselníkovi, ale vyslovene rodine. Amerika bola pripravená.
Z dnešného pohľadu to znie neuveriteľne, ale Chrysler si Voyagerom nebol istý. Projekt vznikal už od 70. rokov, roky ležal v zásuvkách a vedenie ho považovalo skôr za okrajový experiment. Prioritu mali sedany, kupé a tradičné modely. Lenže realita bola neúprosná. Voyager sa po uvedení na trh predával ako teplé rožky. Závod vo Windsore v Kanade nestíhal. Za jediný rok sa predalo viac než 200-tisíc kusov, desaťnásobok pôvodných plánov. A čo bolo pre Chrysler v tom čase kľúčové, Voyager im zarábal neskutočné peniaze. V období, keď firma bojovala s investíciami a splácaním pôžičiek, sa z nenápadného minivanu stal finančný záchranca.
Sranda je, že Voyager si rýchlo našiel dve úplne rozdielne cieľové skupiny. Na jednej strane ho chceli mladí mestskí profesionáli (yuppies 80. rokov) ktorí chceli niečo iné než sedan po otcovi. Na druhej strane ľudia, ktorí ocenili jeho jednoduchosť, robustnosť a opraviteľnosť.
Technicky totiž Voyager nebol žiadny zázrak. A to je presne dôvod, prečo prežil a prežíva na našich cestách dodnes. Pod kapotou boli klasické motory, mechanika bez zbytočných komplikácií, a ten najlepší priestor, ktorý sa dal využiť na tisíc spôsobov. Vtedy sa im o zložitej elektronike ani nesnívalo. Ale čo je hlavné, stalo sa z neho auto, ktoré fungovalo aj po rokoch či dekádach.
Európa? Prečo nie
Keď sa v Európe uchytil Renault Espace, Chrysler si povedal, že ak to funguje tam, môže to fungovať aj u nás. A tak v roku 1988 Voyager prekročil Atlantik. Európania si všimli jeho typicky americký vzhľad, veľkorysý priestor a pocit „malého autobusu“. Pomohli aj motory, teda najmä diesel od VM Motori a benzínové V6 od Mitsubishi, ktoré dodali autu dôveryhodnosť aj mimo USA. Voyager sa postupne „európanizoval“. Každá ďalšia generácia bola kultivovanejšia, komfortnejšia a bližšia vkusu starého kontinentu. Napriek tomu si zachoval povestnú praktickosť bez pozlátka.
Hoci sa Renault Espace v Európe stal ikonou, globálne čísla sú neúprosné, Chrysler Voyager a jeho deriváty prekročili hranicu 15 miliónov vyrobených kusov. Espacu sa predalo približne 1,3 milióna. Voyager sa stal najpredávanejším minivanom sveta. Bez veľkých rečí, bez legendy postavenej marketingom. Jednoducho tým, že bol tam, kde ho ľudia potrebovali.
Potom prišiel rok 2011 a s ním Sergio Marchionne. Muž, ktorý sa na značky pozeral ako na vymeniteľné nálepky. Chrysler sa stal súčasťou koncernu Fiat a história išla bokom. A tak sa Chrysler Voyager v Európe zmenil na Lanciu Voyager. Bez vysvetlenia a akejkoľvek časovej prípravy. Ale netýkalo sa to iba tohto modelu, sedan 300C sa stal Themou, Chrysler 200 Flaviou a Voyager… ostal Voyagerom, len s iným logom. Predaje krátko narástli, ale bolo jasné, že ide len o dojazdovú jazdu.
Pravda bola jednoduchá a krutá, trh sa zmenil. a s ním minivany zomreli. SUV ich vytlačili, pretože boli vyššie, „drsnejšie“, marketingovo atraktívnejšie. Aj keď Voyager stále ponúkal viac priestoru, lepšiu využiteľnosť a rovnaký komfort, zákazníci už chceli niečo iné. Lancia Voyager skončila v roku 2015. Ticho a bez rozlúčky.
Posledný dinosaurus
V USA však Voyager v rôznych podobách, dnes najmä ako Pacifica, stále žije. Je to dinosaurus. Ale dinosaurus, ktorý prežil všetky módne vlny. A možno práve preto ho niektorí ľudia dodnes milujú. Nie pre dizajn ani pre technológie, ale preto, že keď sa pokazí, dá sa opraviť. A to hocikde.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
