30 susedov zdieľa jeden Citroën. Kľúče sú v krčme, auto pred dverami
Vo francúzskej dedine Pont-de-Barrét, ktorá má len okolo 700 obyvateľov a nachádza sa na juhovýchode krajiny, si miestni obyvatelia našli celkom nezvyčajný spôsob, ako udržať mobilitu a zároveň ušetriť. Skupina asi 30 ľudí sa totiž rozhodla zdieľať jedno auto. A to nie hocijaké auto, ale starý Citroën ZX, ktorý by sa na slovenských cestách považoval skôr za historickú kuriozitu.
Kľúče k vozidlu sú uložené v miestnom hostinci, čo zaručuje nielen bezpečnosť, ale aj každodennú príležitosť na malú debatu pri káve alebo pohári vína. Kto potrebuje auto, jednoducho príde, vezme si kľúče a ide. Používatelia platia 25 centov za kilometer, a to je suma vyhradená len na palivo, údržbu a prípadné opravy. Žiadne skryté poplatky, žiadne zložité aplikácie, žiadne predražené predplatné.
Niekedy je menej viac
Projekt z Pont-de-Barrétu je malým zázrakom komunitnej koordinácie. Každý používateľ sa musí dohodnúť s ostatnými, kedy auto potrebuje, a vymedziť si čas na jeho vrátenie. Jednoduchá logistika sa tak stáva každodennou výzvou, ktorá posilňuje dôveru medzi obyvateľmi a občas vytvára zábavné situácie. Napríklad, ak sa niekto rozhodne vziať auto na víkendový výlet, ostatní musia improvizovať alebo si prispôsobiť plány. Nedorozumenia sa riešia u hostinského, ktorý sa stal neoficiálnym koordinátorom flotily a miestnym hrdinom.
Udržateľná mobilita nemusí stáť milióny ani si vyžadovať špičkové technológie. Stačí dobrý nápad, ochota spolupracovať a pocit spolupatričnosti. Obec tak dokazuje, že niekedy je menej viac, a že autá nemusí vlastniť každý jednotlivec, aby mohli slúžiť celej komunite.
Najlepšie na tom je, že tento systém má aj environmentálny prínos. Jeden starý Citroën nahrádza desiatky individuálnych vozidiel, ktoré by inak stáli v garážach a stále by produkovali emisie. Obec tak nepriamo prispieva k zníženiu uhlíkovej stopy, a pritom sa všetci dobre zabavia pri organizovaní jednoduchého zdieľania.
Samotný Citroën ZX je pre obyvateľov symbolom praktickosti a humoru. Vozidlo už prešlo rôznymi malými opravami, má škrabance, odreniny a charakter, ktorý by žiadne nové SUV nikdy nemalo. Pre miestnych je to viac než auto, je to súčasť dediny, spája generácie a občas vyvolá smiech pri jeho pomalých štartoch alebo štarte do kopca.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!












