Elektrické športové autá nikto nechce. Kde výrobcovia urobili chybu?
Mali byť budúcnosťou, symbolom pokroku, technickej dokonalosti a ekologického prebudenia automobilového sveta. No zatiaľ to vyzerá, že elektrické športové autá sa stali presne tým, čím nechceli byť – chladnými, drahými a pre väčšinu motoristov úplne nezaujímavými.
V ére, keď sa každá automobilka predbieha v tom, kto postaví výkonnejší elektromobil, vyzerajú čísla predajov ako studená sprcha. Agresívne zrýchlenie a okamžitý krútiaci moment nestačia. Ľudia jednoducho elektrické športové autá nechcú.
Keď výkon nestačí
Ak by sme sa pozreli len na papier, elektrické športové autá pôsobia ako keby vám niekto splnil detský sen. Majú pripravených stovky koní bez spomalenia, zrýchlenie, ktoré prekonáva väčšinu superšportov a nulové emisie počas jazdy (aj keď to je skôr sen Európskej Únie). No za touto matematickou dokonalosťou sa skrýva niečo, čo sa z tabuliek vyčítať nedá. A to sú emócie.
Rimac Nevera.
Bez hluku motora, vibrácií a charakteru spaľovacieho agregátu sa aj ten najrýchlejší elektromobil môže javiť ako sterilný stroj. Áno, Rimac Nevera dokáže vystreliť z 0 na 100 km/h za menej než dve sekundy, no pri pohľade na predajné čísla je zrejmé, že to na zákazníkov nezapôsobilo tak, ako sa čakalo. Zo 150 plánovaných kusov sa stále nepodarilo vypredať celú sériu. A to nie je výnimka. Abarth 600e, ktorý mal spojiť tradičnú športovú dušu značky s modernou elektrinou, sa v Európe od začiatku roka predal v počte len 614 kusov. Ešte menší Abarth 500e dosiahol 969 predaných kusov.
Abarth 600e.
Európsky zákazník, ktorý hľadá zábavné auto, si aj v roku 2025 väčšinou vyberie niečo so spaľovacím motorom. Alpine A290, považovaný za jeden z najlepších elektrických športových áut, má síce na konte vyše 5 500 predaných kusov, no v porovnaní s Porsche 911 (vyše 18 000 kusov) je to stále len kvapka v mori. Pritom ide o úplne odlišné segmenty – Porsche je luxusný športiak za niekoľkonásobne vyššiu cenu. No práve to porovnanie ukazuje, že ani výkonný elektromobil, ktorý je relatívne dostupný, zatiaľ nedokáže osloviť ľudí, ktorí od auta očakávajú viac než len rýchlosť.
Jedným z hlavných problémov, s ktorými sa elektrické športové autá potýkajú, je absencia zmyslového zážitku. Spaľovací motor poskytuje vodičovi niečo, čo sa nedá jednoducho nahradiť – zvuk, vibrácie, mechanický odpor. Elektromobily síce ponúkajú okamžitý výkon, no ten prichádza bez akejkoľvek drámy. A pre mnohých nadšencov je športová jazda rituál. Hra s prevodovkou, zvuk výfuku, pach benzínu. Elektrické športové autá tento zážitok jednoducho neponúkajú. A ak sa ho pokúšajú imitovať umelým zvukom reproduktorov, výsledok býva skôr rozpačitý než presvedčivý.
Lancia Ypsilon HF.
Niektorí výrobcovia sa preto pokúšajú hľadať kompromis. Pripravované modely ako Porsche 718 EV, Lancia Ypsilon HF či Volkswagen ID. Polo GTI majú byť odpoveďou na túto kritiku. Chcú zaujať menšou hmotnosťou, lepším rozložením výkonu, nižším ťažiskom a precíznejšou spätnou väzbou od volantu. Ale bude to stačiť?
Cena, hmotnosť a duša
Ďalšou prekážkou je vysoká cena. Výroba výkonného elektromobilu je stále drahá a batérie pridávajú stovky kilogramov navyše. Vďaka tomu sa elektrické športové autá často správajú skôr ako GT-čka než ako agilné, ľahké športové vozidlá. Aj MG Cyberster, britsko-čínske roadsterové prekvapenie, sa potýkal s chladným prijatím. Napriek atraktívnemu dizajnu a výkonu sa predalo len 1 544 kusov. Aj to ukazuje, že elektrické športové autá zatiaľ ostávajú hračkou pre úzky okruh nadšencov, ktorým neprekáža robiť kompromisy.
Našťastie to neznamená, že výrobcovia to vzdali. Práve naopak – pripravujú sa nové projekty, ktoré by mali elektrickým športovým autám priniesť druhý dych. Vývoj ide dopredu, technológie sa zlepšujú a niektoré automobilky pracujú na aktívnej akustike, ktorá by mala vodičovi sprostredkovať autentickejší zážitok z jazdy. Zaujímavé bude sledovať, ako si povedú pripravované modely ako Opel Corsa GSe, Peugeot e-208 GTi alebo práve spomínané elektrické Porsche. Každý z nich má byť akýmsi testom, či sa dá spojiť ticho elektromobilu s emóciou športovej jazdy. Možno to nie je nemožné – len sa to zatiaľ nikomu nepodarilo.
Opel Corsa GSe.
Ak niečo tento trend odhalil, tak to, že ľudia síce chcú moderné technológie, no nechcú prísť o charakter auta. Chcú, aby ich športiak hovoril ich jazykom – a nie jazykom algoritmov. Elektrické športové autá sú technicky brilantné, no kým nenájdu spôsob, ako prebudiť srdce vodiča, zostanú len tichými tieňmi svojich spaľovacích predchodcov. A možno práve to je najväčšia lekcia, ktorú nám dnešná éra rýchlosti bez zvuku dáva: výkon sa dá merať, emócie nie.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
