TEST
TEST: Volkswagen ID.4 s najmenšou baterkou. Ako sa žije v zime s dojazdom len 290 km?
S faceliftovaným Volkswagen ID.4 sa mi jazdilo prekvapivo príjemne. Nie preto, že by zrazu ponúkal niečo revolučné, ale preto, že konečne prestal liezť na nervy. Volkswagen opravil presne tie veci, ktoré si všímate až po pár dňoch za volantom — a zrazu máte pocit, že s autom spolupracujete, nie že si naň musíte zvykať.
Najviac sa to prejavuje v interiéri. Áno, stále tu máme dotykové ovládanie, stále to nie je ergonomická nirvána pre konzervatívcov, ale rozdiel oproti prvým ročníkom je citeľný hneď po nasadnutí. Softvér konečne reaguje tak, ako má, nič nezamŕza, nič netreba obchádzať workaroundmi. A drobnosti, ktoré kedysi iritovali pri každej večernej jazde — napríklad nepodsvietené posuvníky pod displejom — sú minulosťou. Znie to banálne, ale práve tieto maličkosti rozhodujú o tom, či sa v aute cítite doma, alebo len trpíte jeho koncept.
Viac priestoru, než by ste čakali
Volkswagen ID.4 pôsobí zvonka pomerne civilne, no zvnútra príjemne prekvapí. Priestoru je tu jednoducho veľa. Bez preháňania: porovnateľne, ak nie viac, než v Tiguane či Karoqu. A to najmä v druhom rade, kde elektrická architektúra bez stredového tunela robí zázraky. Pre rodinu, kočík, dlhé nohy aj dlhé predmety je to ideálne prostredie.
Batožinový priestor je kapitolou samou o sebe. Áno, v základe je trochu strohý. Žiadna dvojitá podlaha, žiadne dizajnové háčiky a vychytávky, ktorými by sa dalo chváliť v katalógu. Ale objem, tvar a prístupnosť sú presne tie vlastnosti, ktoré v praxi oceníte najviac. A otvor na dlhé predmety? Ten by som bral ako povinnú výbavu každého rodinného auta — a tu funguje výborne.
Komfort má prednosť pred imidžom
Podvozok Volkswagen ID.4 je naladený presne tak, ako by ste od Volkswagenu čakali. Nehrá sa na šport, neprovokuje, ale veľmi príjemne filtruje realitu našich ciest. Aj s príplatkovými 19-palcovými diskami to zvláda bez reptania, no ak patríte medzi tých, ktorí si potrpia na mäkký komfort, 18-palcové kolesá sú stávkou na istotu. Rozdiel v každodennom jazdení pocítite viac než rozdiel v dizajne.
ID.4 nie je auto, ktoré by vás nútilo jazdiť rýchlo. Skôr vás ukľudňuje. A to je pri elektromobile, ktorý má slúžiť rodine a mestu, vlastnosť, ktorú si treba vážiť. K pocitu pohody za volantom výrazne prispievajú aj veci, ktoré Volkswagen zvláda dlhodobo dobre. Riadenie je neutrálne a čitateľné, nehrá sa na šport, ale pôsobí prirodzene a predvídateľne. Volant má príjemný tvar aj hrúbku venca a už po pár kilometroch prestanete riešiť, či vám „sedí“. Rovnako bezproblémový je aj posed – všetko je tam, kde má byť, s dobrým výhľadom a bez nutnosti hľadať kompromisy. Sú to detaily, ktoré si všimnete skôr podvedome, no práve v nich má Volkswagen náskok pred časťou novej ázijskej konkurencie, ktorá sa tieto základy ešte len učí.
Malá batéria, veľká téma
Najväčším strašiakom môže byť 50 kWh batéria. A netreba si klamať — v zime vie potrápiť. Palubný počítač ukazuje okolo 290 kilometrov dojazdu, čo sa pri pokojnej jazde mimo diaľnic dá aj reálne dosiahnuť. No v meste, na krátkych trasách a pri častom kúrení ide spotreba rýchlo hore. Elektrina mizne rýchlejšie, než by ste si želali, najmä ak nemáte možnosť auto doma predkúriť zo siete.
Na druhej strane, ak sa na to pozrieme triezvo: ako druhé auto do rodiny, na mestské a prímestské jazdenie, dáva táto konfigurácia obrovský zmysel. Prevádzkové náklady sú nízke, auto je tiché, komfortné a bez stresu z tankovania. A úprimne — prečo si zbytočne priplácať za veľkú batériu, ktorú reálne využijete párkrát do roka?
Verdikt pre Volkswagen ID.4
Volkswagen ID.4 po facelifte už nepotrebuje obhajovať svoju existenciu. Je to dospelý, príjemný elektromobil, ktorý konečne prestal bojovať s vlastnými neduhmi a začal sa sústrediť na to, čo má robiť najlepšie: slúžiť. Nie oslňovať, nie provokovať, ale spoľahlivo a pokojne fungovať každý deň.
A práve v základnej verzii s menšou batériou najlepšie vynikne jeho racionálna stránka. Nie je to auto pre každého, ale pre veľmi veľa ľudí je to presne to, čo potrebujú — len si to ešte musia dovoliť priznať.
Automobilový priemysel čelí najťažšej skúške od samotného vzniku. Vysporiadať sa musí nielen s novými technológiami, reguláciou či elektrickou revolúciou, ale aj s čoraz častejším prehodnocovaním významu a dôležitosti automobilov v našich životoch. Ako to celé nakoniec dopadne, zatiaľ nie je známe. Transformácia sa však ešte len začína a budem veľmi rád, keď sa na túto cestu vyberiete spolu so mnou. Držte si klobúky!
