TEST BMW M5 Touring: Keď vám život dá 2,5 tony „citrónov“, urobíte z nich inžiniersky zázrak, ktorý sa vysmieva fyzike
Priznajme si to otvorene, z čisto teoretického, dynamického a v podstate aj puristického hľadiska, je BMW M5 Touring takmer absurdita na kolesách. Spája v sebe požiadavky na ekológiu s výkonom, ktorý by ste skôr čakali od superšportu, nie od rodinného kombi s kufrom. Toto auto je živý, dýchajúci paradox. Ale aj tak ho zbožňujem.
Dovolím si tvrdiť, že ak by mali inžinieri z oddelenia BMW M úplne voľné ruky a neobmedzený rozpočet, pravdepodobne by si tento takmer dvojapoltonový plug-in hybridný koncept nevybrali ako ideálnu platformu pre titul „M5“. Skôr tu hrali s kartami, ktoré im boli rozdané. Ale urobili absolútne maximum, a to aj na trhu, ktorý je čoraz viac nalinajkovaný faktormi, ktoré nemajú s radosťou z jazdy a automobilovou vášňou prakticky nič spoločné. Reč je o homologizácii, neúprosných cieľoch CO2 a neustálej potrebe prekonať samých seba v technologickej náloži s každým novým modelom. Veď jediná skutočná revolúcia, ktorú v automobilovom svete dnes zažívame, je tá technologická. A úprimne, nie som si istá, či je to vždy evolúcia v prospech vodiča.
A práve v tomto kontexte je obdivuhodné, ako sa s touto situáciou zhostili v BMW. Je chvályhodné, že tím špičkových inžinierov, nepochybne zanietených pre motoršport, ktorí pravdepodobne v kútiku duše oplakávajú éru V10-tiek, sa rozhodol, že keď vám život naservíruje citróny (a tie citróny vážia štvrť tony navyše), vyhrniete si rukávy a urobíte tú najsilnejšiu a najikonickejšiu limonádu, akú ste kedy ochutnali. A táto limonáda v podobe BMW M5 Touring je mimoriadne silná, komplexná, horkosladká, a garantujem vám, že nenechá nikoho chladným.
Ani na sekundu
Tá horkosladká chuť je neoddeliteľne spojená s jeho obrovskými rozmermi, ktoré jednoducho neprehliadnete. Stojíme pred autom, ktoré váži takmer dve a pol tony. To je daň za komplikovaný hybridný pohon, ktorú musíme, žiaľ, akceptovať. K tomu si pripočítajte tie monumentálne rozmery. Cez 5 metrov na dĺžku, dva metre na šírku a výška, ktorá siaha k 1,6 metra. Kvôli týmto číslam je nová M5 Touring skôr luxusné cestovné auto, niečo ako športový variant Rolls-Royce, a oproti svojim predchodcom nie je také dravá. Tí, aj napriek svojej honosnosti, boli vždy synonymom pre čistý a nefalšovaný výkon.
Dizajnéri sa síce snažili vtesnať doň športové tvary a rovnováhu, ale priznajme si, niekedy to pri týchto rozmeroch pôsobí až neprirodzene veľké. Akoby toto auto muselo svoju (mierne) kontroverznú elektrickú nálož kompenzovať vizuálnou dominanciou v každom kúte. Kamkoľvek sa pozriete, všetko je prehnané. Máme tu dočinenia s autom obrovských rozmerov, ktoré jazdí na obrovských kolesách, ktoré obsluhujú obrovské brzdy, a chladí sa cez obrovské otvory a mriežky. Je to vizuálne silné, ale prehnané. Táto mohutnosť však stojí v ostrom kontraste s jedným, pre mňa, až vtipným detailom – palivovou nádržou. Pre auto stvorené na to, aby s ľahkosťou hltalo diaľnice nadzvukovou rýchlosťou (a ktoré má spotrebu zodpovedajúcu výkonu), je tá nádrž primalá. Je to praktický nedostatok, ktorý síce neovplyvní dynamiku, ale zato kazí dojem z neobmedzeného cestovania.
Ak je karoséria prejavom gigantománie, interiér je naopak príjemným a prekvapivo prívetivým útočiskom. Najmilším detailom je nepochybne priestranná, luxusná kabína s perfektne dávkovaným športovým nádychom. BMW sa tu, chvalabohu, vyhýba zbytočnej okázalosti a snaží sa skôr o pocit prvotriedneho pracovného prostredia, než o cirkus. Hoci, priznám sa, ten rozdiel oproti civilnejším súrodencom by mohol byť markantnejší.
Čo ma ale skutočne potešilo, je rozumná úroveň technologickej interakcie. V dnešnej dobe, keď sa v iných automobilkách snažia nahradiť všetko dotykovou plochou, sa v M5 ešte stále drží akási zdravá rovnováha medzi klasickými, hmatateľnými fyzickými tlačidlami a digitálnymi obrazovkami.
Áno, je tu viac systémov a funkcií, než v živote skutočne využijete. Väčšinu z nich možno zapnete len raz zo zvedavosti. Ale technológia je našťastie navrhnutá tak, aby nerušila a neobťažovala. Ja osobne si ľahko vystačím s tromi alebo štyrmi šikovne umiestnenými ovládacími prvkami rýchleho prístupu rozmiestnenými medzi volantom a hlavným displejom. A navyše, tie interaktívne ponuky sú stále rovnako intuitívne ako predtým. Za to patrí BMW malé, ale úprimné poďakovanie.
Jediným vizuálnym a praktickým prešľapom v inak skvele spracovanej kabíne je, podľa môjho názoru, používanie tvrdých a lesklých plastov na stredovej konzole a tuneli prevodovky. Udržiavať ich čisté sa rovná nekonečnému boju s prachom a odtlačkami prstov. Je to drobnosť, ale v aute tejto triedy by som ocenila iný výber materiálu.
Našťastie, zvyšok balíka je presne taký, aký by ste od ikony „M5“ čakali. Špičková ergonómia, a najmä športové, no zároveň prekvapivo pohodlné sedadlá. Sú navrhnuté tak, aby vás podržali v zákrutách, no zároveň neochromili po stovkách kilometrov. Zvukový systém je priam ideálny spoločník na cestovanie v čase a priestore, poskytuje krištáľovo čistú kvalitu, ktorá skvele dopĺňa ten luxusný pocit. A to všetko si môžete vychutnať so štyrmi komfortne usadenými pasažiermi a ich batožinou. Piaty cestujúci sa sem síce zmestí, ale ak nie je vaším cieľom vyvolať menšiu rodinnú krízu, na dlhé trasy to radšej neodporúčam.
Srdce
Teraz k hlavnému prvku tejto „limonády“ vyrobenej divíziou BMW Motorsport. Pod kapotou tróni dobre známy 4,4-litrový preplňovaný motor V8. Tento agregát, ktorý má sám o sebe ohromných 585 koní, je osvedčeným klenotom značky.
No a k tomuto klasickému dravcovi sa pridáva práve ten „vinník“ za dodatočnú hmotnosť, ale zároveň aj tajná prísada – hybridný systém. Ten prináša ďalších 197 koní okamžitého elektrického výkonu. Elektrická sila nielenže prispieva k celkovému výkonu, ale slúži na elimináciu akéhokoľvek oneskorenia pri nástupe turba.
Výsledkom je čistá, brutálna sila. K dispozícii máte ohromujúcich 727 koní (!), ktoré vrcholia v rozmedzí 5 500 až 6 000 otáčok za minútu. Obmedzovač otáčok je pritom nastavený na úctyhodných 6 900 otáčok za minútu, čo je na preplňovaný motor skutočne obdivuhodné číslo. Krútiaci moment je kapitola sama o sebe, konštantných 1 000 Nm je dostupných už od 1 800 až do 5 000 otáčok za minútu.
Teraz je však čas odložiť technické špecifikácie a recepty bokom. Ostávalo zistiť, či BMW M5 Touring dokáže túto kvantitatívnu brutalitu pretaviť do skutočného zážitku, emócií a čistej rýchlosti, po ktorých my, nadšenci, tak veľmi prahneme.
Pokiaľ ide o čisté zrýchlenie z miesta, M5 Touring ma prekvapivo neohúrilo pocitom, že je nejakým výrazne rýchlejším bleskom v porovnaní s inými super-sedanmi dneška. Čas 3,6 sekundy na dosiahnutie rýchlosti 100 km/h síce nie je dlhý, no v segmente, kde už aj rodinné SUV koketujú s trojsekundovými časmi, sa to nezdá byť nijako extrémne. Je to zvláštne, ale po krátkom čase si človek zvykne aj na tých viac ako 700 koní, ktoré sa, vzhľadom na tú obrovskú dvojapoltónovú hmotnosť, ktorú treba prekonať, zdajú byť akosi utlmené.
Svoju rolu v tom, že zážitok nie je taký surový a dramatický, zohráva bezpochyby špičková zvuková izolácia, ktorá vás hermeticky uzatvára od sveta. Rovnako podstatný je fakt, že obrovský výkon je neustále s chirurgickou presnosťou pod kontrolou systému pohonu všetkých kolies xDrive. Ten prakticky eliminuje akékoľvek prešmykovanie kolies a prenáša silu na asfalt s takou efektivitou, že chýba ten divoký, nekontrolovaný moment, ktorý kedysi robil M-modely tak vzrušujúcimi. Teda pokiaľ nezapneme mód M2, ktorý sa zbaví trakcie.
Kde však toto auto skutočne exceluje a prekvapuje, je jeho schopnosť užiť si veľmi, veľmi rýchlu cestu, a to myslím v zmysle dynamiky v stredných rýchlostiach a na diaľniciach. Masa, izolácia a výkon tu fungujú ako dokonale zladený orchester. Lenže, v momente, keď sa do toho skutočne opriete a vyžadujete plný výkon, narazíte na ten praktický negatív, o ktorom sme hovorili. Ak to s tempom myslíte smrteľne vážne a užívate si plnú dynamiku V8, vaša nádrž paliva sa zmení na prchavú spomienku. Viete ju totiž minúť za sotva niečo vyše hodiny, v preklade to znamená dojazd len približne 250 km. Je to vtipné a frustrujúce zároveň. Máte stíhačku, ale musíte ju tankovať častejšie ako mestský skúter.
V rýchlych a otvorených oblúkoch ciest M5 Touring nabáda k ignorovaniu obmedzovačov rýchlosti. V ideálnych podmienkach dokonca nemusíte ani ubrať plyn. Avšak, tu je ten háčik. Toto platí len pokiaľ je asfalt absolútne dokonalý. Nemám teraz na mysli tie nepatrné hrbolčeky, ale skutočné, poriadne kúsavé jamy alebo výrazné zvlnenie vozovky.
Auto sa, samozrejme, nestáva nebezpečným ani nekontrolovateľným. V skutočnosti by som dokonca povedala, že celý zážitok je prekvapivo uvoľnený. Ide len o to, že aj to najlepšie naladené športové pruženie nedokáže rovnako majstrovsky udržať v šachu tie takmer 3 000 kg (s nákladom), ktoré sa prudko pohybujú hore a dole, ako by to zvládlo, keby auto vážilo o tonu menej. Fyzika je neúprosná, a tú neoklamete žiadnym softvérom.
Vtedy si však uvedomíte tú pravú hodnotu moderného inžinierstva. Pokúšať sa udržať krok s novou M5 Touring v akomkoľvek 20-ročnom, hoci aj špičkovom, športovom sedane (s takýmto pocitom kontroly a bezpečia) je absolútne nemožné. V týchto momentoch vám docvakne, že za tým výkonom sa skrýva oveľa viac ako len „dobré pneumatiky“.
Ďalší šok prichádza v momente, keď opustíte rýchlostné cesty a vchádzame do prvých, ostrých zákrut. Po dlhých hodinách cestovania ultra-rýchlym tempom si vaše telo a myseľ navyknú na pocit uvoľnenej rýchlosti. Prvý okamih ostrého brzdenia je preto kritický. Mozog si myslí, že idete pomaly, zatiaľ čo v skutočnosti sa k pomalej zákrute blížite neuveriteľne, ba až desivo rýchlo. Je to krátky, ale dôležitý moment, kedy si uvedomíte, že sedíte v brutálnom, ale majstrovsky skrytej beštii.
Reakcia je naozaj mierne oneskorená, a musíte stúpiť na brzdový pedál s väčšou razanciou, než ste pôvodne plánovali. Hoci pocit z brzdenia nie je nijako zvlášť inšpiratívny, neponúka tú hravú spätnú väzbu starších modelov, vďaka 410 mm karbónovo-keramickým kotúčom sa rýchlosť znižuje drasticky a bez najmenšieho zaváhania. Stále však vstupujete do zákruty o niečo rýchlejšie, ako je zdravé, no už viete, že M5 Touring to zvládne.
Takže, hodíte tie tri tony kinetickej energie do zákruty a v duchu očakávate miernu nedotáčavosť, prehnané nakláňanie karosérie alebo aspoň hlasné sťažovanie sa pneumatík, ktorých bočnice sa deformujú pod náporom hybnosti. Veď som vlastne ani nestihla zvoliť ten najšportovejší jazdný režim!
Ale nič z toho sa nedeje!
Auto preletí zákrutou s takou samozrejmosťou, akoby ste ju mohli prejsť o ďalších 20 km/h rýchlejšie. Žiadna dráma. Žiadny náklon, žiadny zbytočný stres, len čistá, sterilná efektivita slúžiaca vašej rýchlosti. Už v strede oblúka dáte plynový pedál na podlahu, prenesiete váhu, ale s absolútnou kontrolou zostávate vo svojom jazdnom pruhu, akoby vás viedli neviditeľné červeno-biele obrubníky.
Zložíte nohu z plynu, preradíte automatickou prevodovkou o tri stupne vyššie a v tom momente sa moja teória o limonáde a citrónoch začína rozkladať. Áno, moderné pneumatiky majú bez debaty lepšiu priľnavosť ako tie spred dvoch desaťročí, ale tento argument už nestačí na vysvetlenie toho, čo M5 Touring dokáže a ako neuveriteľne to robí.
Možno síce nenastala technická revolúcia v zmysle nového motora s dvanástimi valcami, ale, aspoň tak to vnímam ja, technologická úroveň a vývojové nástroje, ktoré majú dnes automobilky k dispozícii, majú skutočne hmatateľný dopad na neustále zdokonaľovanie a evolúciu podvozkov. Vďaka tomu je aj tento dvojapoltónový gigant schopný prekonať fyzikálne zákony tak, že sa nad nimi pousmejete.
Je pravda, že dnešné „M-ká“ na jednej strane viditeľne tučnejú, prichádzajú o tú surovú iskru minulosti a sú obetované automatickým prevodovkám a hybridným systémom. Táto zjavná evolúcia k robustnosti však mierne odvádza pozornosť od toho, čo sa v skutočnosti deje pod karosériou. Tuhší podvozok, citlivejšie a jemnejšie vyladené odpruženie, ložiská s minimálnym trením a extrémne rýchle a presné riadenie. Sú to stovky drobných, ale kľúčových detailov, vďaka ktorým objektívne stojíme pred najlepšie skonštruovaným BMW M5 všetkých čias.
Ale čo subjektivita? A čo ten čistý pôžitok z jazdy? M5-ky sa síce vždy považovali za špeciálne autá, ale nikdy sa (a ani sa o to nesnažili) neštylizovali do role surových mašín, ktoré prenášajú na posádku každú nedokonalosť asfaltu. Sú to s prehľadom najrýchlejšie luxusné sedany a kombi na svete. Keby som mala napísať definíciu, tak je to výkon na úrovni superauta, pohodlie GT a priestor rodinného vozidla. Práve za túto dokonalú, aj keď kontroverznú, kombináciu si M5 Touring zaslúži najvyššie uznanie. O tomto niet pochýb.
Redefinícia radosti z jazdy
Keď už sme pri tej téme kontroverzie, musíme sa otvorene porozprávať o radosti z jazdy, alebo skôr o jej predefínovaní. Ak by sme totiž stále porovnávali moderné autá s modelmi spred dvoch dekád, priemerný nadšenec by mal asi depresiu.
Aby som toto auto dokázala úprimne posúdiť a správne ho zaradiť do kontextu, musím odložiť bokom fyzické aspekty klasickej radosti z jazdy (ako bol surový pocit z cesty, prenášanie vibrácií, manuálne ovládanie pedálov a radiacej páky). Namiesto toho ich musím doplniť o technické majstrovstvo, laserov presnosť a inžinierstvo posunuté až na hranice možností.
Úprimne, je to jediný spôsob, ako my, automobiloví nadšenci, môžeme skutočne umlčať ten neustály vnútorný boj a pesimizmus z vedomia, že čistý, nemoderný pôžitok z jazdy bol v starších športových autách skutočne väčší. O tom sa nedá polemizovať.
Iba ak dáte tejto teórii šancu, zistíte, že M5 Touring je naozaj výnimočné auto. Aj keď posúva technické limity do nevídaných výšin, stále dokáže poskytnúť poriadnu dávku vzrušenia. Zvuk výfuku je hutný a silný, pocit z riadenia je priamy a športový, a odpruženie je pevné, ale poslušné. A to najdôležitejšie, pri absurdných rýchlostiach vám toto auto poskytne až takmer neprirodzenú sebadôveru. Je to monštrum, ktoré vás núti usmievať sa.
Nezabúdajme, že M5 je stále „M“. Môžete kedykoľvek deaktivovať kontrolu stability, zvoliť si režim 2WD (len pohon zadných kolies) a detailne nakonfigurovať všetky parametre v režime Sport Plus, od odpruženia, bŕzd a riadenia až po odozvu motora a diferenciál. A vtedy prichádza to, čo by nikto nečakal – začnete s týmto obrom predvádzať veľkolepé drifty, a je to prekvapivo oveľa jednoduchšie a elegantnejšie, ako by ste si pri takej váhe pomysleli.
Tá nadváha akoby vôbec nebola viditeľná. Máte totiž k dispozícii extra dlhý rázvor, ktorý zaručuje, že každý drift, či už pri rozjazde, alebo jeho dokončení, je plynulý a harmonický. A to je pri aute s touto hmotnosťou, výkonom a priľnavosťou absolútne kľúčové pre zábavu. Inžinieri tu naozaj nešetrili nápadmi.
Verdikt
Kúpila by som si M5 Touring? Moja odpoveď je áno. Je to preto, že na mňa zaútočilo majstrovskou technológiou a urobilo silný dojem. Je síce príliš veľké, absurdne rýchle a emocionálne príliš cenníkovo vzdialené od posledných M-kových verzií, no to v žiadnom prípade neznižuje fakt, že ide o vynikajúci a technicky bezchybný automobil.
Každému, kto o kúpe vážne uvažuje, by som odkázala: Ignorujte ten neustály hluk v pozadí, kontroverzie, názory z fór a tie nostalgické prejavy, ktoré opakujú, že „už sa nevyrábajú autá ako kedysi“. Pretože to je pravda, už sa nevyrábajú. Je však rovnako pravda, že M5 Touring dokazuje, že existuje iný spôsob, ako si jazdu užiť, ba dokonca byť z nej nadšený. Nejde o to, čo od vás auto vyžaduje (ako kedysi), ale o to, čo dokáže bez námahy. Je to iná liga, iná éra, iný jazyk. Ak dokážete tento jazyk počúvať a prijať ho, možno zistíte, že aj toto je potešenie z jazdy. Aj keď nie je také, aké ste zaryto očakávali.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
