Dlhodobý test Kia Sportage 1.6 T-GDi MHEV: Finále po 4 373 km

Môže to byť pravda? Vyzerá, že áno! Svetelný kužeľ modelu Sportage je skutočne konzistentnejší a lepší, než ponúka na prvý pohľad pokrokovejšia Kia EV6. Aj to sú výhody dlhodobého testu – niekedy máte priestor porovnávať jedno auto s mnohými ďalšími a spraviť si tak obraz o čomkoľvek, čo vás zaujíma. Kia EV6 nesvietila zle, no ani nás neohúrila. Sportage svieti lepšie. Práve toto SUV, ktoré je v našich končinách veľmi obľúbené asi aj preto, lebo sa u nás vyrába, prinieslo nový koncept ovládania, novú prístrojovú dosku, nový stredový tunel.

Veľa noviniek znamená veľa príležitostí zažiariť, ale aj pohorieť. Ako to dopadlo v tomto prípade?

Tlačítka, aj nie

Milujem tlačítka. Preto im takto familiárne hovorím. Interiéroví dizajnéri ich však evidentne neznášajú. Narúšajú čisté línie a asi sa aj ťažko kreslia. V Kii s tým vybabrali. Na stredovom tuneli v blízkosti voliča automatickej prevodovky je tlačidiel dosť. Ovláda sa nimi takmer všetko, čo sa priamo týka jazdy a vyhrievania/ventilácie sedadiel. Tam dizajnu nijako neprekážajú.

Na palubnej doske je riešenie šalamúnske: využíva špeciálny úzky dotykový displej, ktorý má dva režimy: režim panelu klimatizácie a režim panelu multimediálneho systému. Vyberáte si jediným dotykom. Funguje to? Ako kompromis medzi dizajnom a funkčnosťou je to asi najlepšie riešenie, aké poznám. Najmä preto, lebo tu zostali dva otočné ovládače, ktorými sa dá veľmi efektívne nastavovať teplota prípadne hlasitosť (v závislosti od režimu).

Ak by som mal navrhnúť zlepšovák, týkal by sa iba samotného prepínania medzi spomínanými režimami. Teraz sa realizuje virtuálnym tlačidlom na tomto displeji, ktoré je relatívne malé. Buď by som ho poriadnejšie zväčšil, alebo by som na tento účel vymyslel nenápadné, ale ľahko nahmatateľné fyzické tlačidlo niekde v okolí. Aby sa dala teplota v kabíne upraviť doslova poslepiačky.

Ale inak má Kia za tento systém pochvalu. Hlavné menu na hlavnej obrazovke je na tom o čosi horšie. Nerušivú domácu obrazovku, ktorá zobrazuje nenápadnú mapu a pár údajov k tomu, chválim. Hlavné menu s ikonkami je však pre vodiča veľmi ťažko čitateľné. Malé ikonky sú totiž všetky v jednom farebnom tóne, vďaka čomu im musíte za jazdy venovať priveľkú pozornosť, než ich od seba rozpoznáte.

Štruktúra menu je však celkom pochopiteľná, aj keď systém ponúka toľko možností, že zorientovanie v ňom chvíľu trvá. Máloktoré iné auto však ponúka možnosť vybrať si tri intenzity zvukového zvýraznenia motora s možnosťou úplne umelý zvuk vypnúť. Takto si predstavujem automobilovú demokraciu! Takisto témy zobrazenia prístrojového štítu: je ich k dispozícii niekoľko, pričom jedinečnou vychytávkou je grafika, ktorá reflektuje na aktuálnu časť dňa a zobrazí vám od grafiky s východom slnka, cez obed a západ až po nočné zobrazenie. Síce prídete o klasické zobrazenie prístrojov, ale mne to vzhľadom na automat vôbec neprekážalo.

Teší ma, že Kia odolala pokušeniu použiť lesklé plasty na prístrojovej doske. Stredový panel je však celý z lesklého čierneho plastu, ktorý sa veľmi rýchlo ochytá a zapráši, takže odporúčame nosiť so sebou v aute handričku z mikrovlákna.

Priestoru dosť

Novú Kiu Sportage nemožno kritizovať z hľadiska priestoru a praktického využitia. Zadné sedadlá ponúkajú ozaj širokú škálu nastavenia operadiel, takže každý si nájde polohu, v ktorej znesie aj ozaj dlhé cesty. USB-C konektorov je tu habadej, takže o zábavu bez vybitia batérií je postarané. Batožinový priestor je obrovský a dobre členený, aj keď ocenili by sme lepšie využiteľné háčiky na tašky.

Z praktického hľadiska ma trochu mrzí iba systém bezdotykového otvárania kufra. Kým pri iných značkách treba spraviť nohou pohyb popod zadný nárazník, tu stačí, keď sa s kľúčom vo vrecku postavíte k zadnej časti auta. Asi tušíte, kde je zrada: auto sa môže chcieť začať otvárať, aj keď vy o to nestojíte. Našťastie vás o svojom úmysle dopredu varuje pípaním, na ktoré som po čase začal reagovať doslova odskakovaním od zadnej časti auta.

Zároveň som zistil, ako často človek bezdôvodne stojí pri kufrových dverách auta. Tento systém by som jednoznačne prerobil.

Spotreba a jazda

Na našej Kii sme absolvovali 4 373 kilometrov, ktorých absolvovanie nám trvalo 83 hodín, 44 minút. Priemerná spotreba za ten čas sa ustálila na hodnote 8,3 l/100 km, čo je hodnota, ktorá nenadchne, ale vzhľadom na veľkosť auta ani neurazí. Motor našťastie ponúka celkom príjemnú dynamiku. Veľmi zvláštne sa však správal systém štart-stop.

Vďaka mild-hybridnému systému dokázal motor zhasnúť ešte počas jazdy, keď sme dobrzďovali do križovatky. To je v poriadku. Avšak vždy, keď sme chceli uviesť auto do pokoja ako džentlmeni (to znamená, že v poslednej chvíli sme trochu zvoľnili tlak na brzdový pedál, aby posádku po zastavení nehodilo dozadu), motor sa opäť naštartoval a celú červenú sme prečkali s vrčiacou pohonnou jednotkou.

Mimo to sa na modeli Sportage, ktorý vo výbave GT Line obúva až 19-palcové kolesá, jazdilo príjemne. Najmä priľnavosť a ochota auta ísť za prednou nápravou nás prekvapili. Možno by sme predsa trochu z toho obetovali v prospech ešte mäkšieho nastavenia podvozka.