Magazín

Vodičáky aj na bicykle a Košice ako líder verejnej dopravy na Slovensku

Vodičský list na motorové vozidlo „s výbušným motorom“ a legitimácia pre používanie bicykla. Foto: Erik Stríž
Vodičský list na motorové vozidlo „s výbušným motorom“ a legitimácia pre používanie bicykla. Foto: Erik Stríž

Prvé autá na území dnešného Slovenska

Koncom 19. storočia sa na Slovensku objavili prvé autá so spaľovacím motorom. Ich rozmach nastal až v 20. storočí v Bratislave. Patrili predovšetkým bohatým podnikateľom a predstaviteľom šľachty.

Jedným z prvých zaznamenaných automobilov na slovenských cestách bolo vozidlo s parným pohonom patriace grófovi Batthyánymu. Toto auto jazdilo najmä po uliciach Prešporku, ale využívali ho aj grófovi úradníci na cesty z Kopčian, čo je dnes približne 70 kilometrov dlhá trasa.

V prvom desaťročí 20. storočia bolo v celom Rakúsko-Uhorsku dokopy iba 90 vozidiel, ale do roku 1910 ich počet stúpol na 250. Na Slovensku bolo okrem Prešporku jedno vozidlo v Žilinskom kraji.

V roku 1910 bola vydaná a prijatá prvá Vyhláška č. 57000, ktorá stanovila základné pravidlá cestnej premávky. Do roku 1918 stúpol počet registrovaných vozidiel na Slovensku na 143 a v roku 1930 vlastnilo vozidlo už 9 071 Slovákov.

Odkedy jazdíme vpravo?

História jednotných pravidiel v doprave siaha hlboko do minulosti predtým, ako jazdili po cestách autá. Najväčšiu sieť ciest postavili Rimania. Do roku 200 vládli takmer celej Európe, vrátane Británie. A keďže postavili cesty, museli krajiny dodržiavať aj ich pravidlá. Väčšina ľudí sú a aj vtedy boli praváci. Nasadajú na koňa zľava, a keďže to nechceli robiť „v premávke“, začali nasadať na ľavej strane cesty. Jazda vľavo bola tiež jednoduchšia, keď chceli vytasiť meč. Vďaka Rímu cestovala väčšina Európy vľavo asi 1 800 rokov, teda aj po tom, čo padla Rímska ríša.

Trvalo to pomerne dlho, až do 30. rokov 20. storočia, kedy prebiehalo zavedenie pravostrannej premávky v Česko-Slovensku (zdroj). Aj keď sa záväzok spraviť takúto zmenu Česko-Slovensko zaviazalo ešte Parížskou dohodou v roku 1926, reálne sa tak stalo až v roku 1939 v Česku a na Slovensku postupne v rokoch 1939 až 1941. Vraj to spôsobovalo veľké problémy aj napriek tomu, že áut v tej dobe ani zďaleka nebolo toľko čo dnes.

Prečítajte si aj:


Niet divu, že to naše cesty nezvládajú: Nárast počtu áut za 37 rokov je priam neuveriteľný!

Redakcia (s)


Hromadná doprava aj vďaka automobilom

Dňa 27. septembra 1840 bola slávnostne spustená do prevádzky konská železnica medzi Bratislavou a Svätým Jurom. Bola to prvá konská železnica na našom území a v Uhorsku, mala dĺžku 15,5 km.

Do Bratislavy prišiel prvý parný vlak 20. augusta 1848 , ktorý začal premávať medzi Bratislavou a Viedňou .

História hromadnej dopravy v hlavnom meste začala v roku 1904, kedy Bratislavská automobilová dopravná spoločnosť zriadila prvú autobusovú linku. Dva omnibusy pre 8 cestujúcich premávali počas letnej sezóny z Hurbanového námestia na Železnú studienku, pričom cesta trvala 25 minút.

Už o rok neskôr sa trasa skrátila iba k Červenému mostu z dôvodu zlej vozovky. Dva roky od vzniku spoločnosť zanikla.

Lenže nie Prešporku, ale Košiciam pritom patrí status zavedenia najstaršej mestskej hromadnej dopravy na Slovensku. Vznikla ešte v 19. storočí! Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) je dnes „pokračovateľom prevádzky“ najstaršej mestskej hromadnej dopravy na Slovensku. Spočiatku išlo o konskú železnicu, ktorá bola uvedená do prevádzky 14. novembra 1891. Prvý úsek konskej železnice viedol zo železničnej stanice cez Hlavnú ulicu po hospodársku školu (dnes Poliklinika Sever). Elektrifikácia koľajových tratí započala až v roku 1913 a plne elektrifikovaná bola v roku 1914.

Téme sa sme podrobne venovali v samostatnom príspevku ešte v roku 2018:

Prečítajte si aj:


Verejná doprava v Košiciach má už 127 rokov: Len sa pozrite na tú krásu!

ERIK STRÍŽ


Taxikári v Bratislave pred Carltonom

Bratislavčania sa mohli prvýkrát previezť v taxíku už pred rokom 1910 a od augusta 1910 boli na službu využívané okrem fiakrov (nájomný koč s konským záprahom) aj automobily. Prvé taxikárske vozidlá boli značky Laurin & Klement a odchádzali zo stanovišťa na Hviezdoslavovom námestí. V roku 1912 bolo v Bratislave 12 taxíkov.

Jedným z taxikárov, ktorí mali za svoje východiskové stanovisko pred dnešným hotelom Carlton na Hviezdoslavovom námestí, bol aj priamy predok nášho kolegu, motoristického novinára Erika Stríža.

Fotografia z prvej polovice 20. storočia, taxikár János Sztrizs pri svojom vozidle.  Foto: Erik Stríž
Fotografia z prvej polovice 20. storočia, taxikár János Sztrizs pri svojom vozidle. Foto: Erik Stríž

Pre zaujímavosť, takto vyzeral dobový „vodičský preukaz“, vtedajší Vodičský list. János Strizs ho podľa dochovaných dokladov získal po skúške v máji 1927:

Dnes je kuriozitou, že o viac ako desať rokov neskôr tento istý človek získal (zrejme opätovne) nové oprávnenie používať bicykel v pracovných dňoch. V prvej polovici 20. storočia sa takýto doklad skutočne vyžadoval:

Hasiči

Prvý hasičský automobil sa začal používať v roku 1913 a bol značky Fiat.

Zaujímavosťou je, že o tri desaťročia neskôr sa vtedajší československíhasiči vozili aj na dnes veľmi kurióznom Horch 853 Sportcabriolet, ktorému sme dávnejšie venovali samostatný príspevok:

Prečítajte si aj:


Československí hasiči jazdili na najškaredšom veteráne sveta, Horch 853 Sportcabriolet (1941)

ERIK STRÍŽ


Prečítajte si aj:


5 kíl benzínu, poprosím (História tankovania)

Martin Šebesta


Ako si v roku 1899 predstavovali dopravu v roku 2000? Vzducholode, lietajúci policajti a megabusy

ERIK STRÍŽ


Z histórie: Kedy vznikol a kto prvý použil naftový motor?

ERIK STRÍŽ


Najdrahšie československé auto nebol Laurin&Klement!Na tento luxusný model sa úplne zabúda!

ERIK STRÍŽ