Magazín

Väčšina havárií vzniká pre nedostatočný odstup: Aký odstup je skutočne bezpečný a prečo má zmysel?

Nedodržiavanie bezpečnej vzdialenosti je slovenský cestný fenomén.
Nedodržiavanie bezpečnej vzdialenosti je slovenský cestný fenomén.
Článok sme pripravili v spolupráci s BECEP


Ak čakáte na nejaké magické číslo, tak tu je: dve sekundy. Približne toľko by mal byť rozostup medzi dvoma idúcimi vozidlami. Približne toľko potrebuje šofér na to, aby zareagoval na situáciu pred sebou. Na objasnenie, prečo píšeme sekundy, si treba uvedomiť, že premávka je v pohybe a všetky vzdialenosti sú závislé od rýchlosti.

Koľko trvá zastaviť?

Z meraní pri testoch automobilov sa dozvieme, že z rýchlosti 100 km/h sa dá zastaviť aj na menej ako 35 metroch. Hovoríme však o nových autách s tip-top brzdami, novými a správne natlakovanými pneumatikami, skúsenými profesionálmi za volantom a suchom povrchu vozovky. A v neposlednom rade tiež o špecifických podmienkach merania, ktoré nepočítajú s reakčným časom vodiča.

Aby sme to teda zasadili do reality, za špičkovú hodnotu brzdnej dráhy na suchom asfalte sa považuje vzdialenosť väčšia ako tri autobusy stojace za sebou. A to tie autobusy musíte najprv zbadať, vyhodnotiť ako prekážku a adekvátne zareagovať tvrdým dupnutím na brzdu, aby sa do akcie zapojil aj posilňovač.

Samotné spomalenie zo 100 km/h trvá väčšinou viac ako 5 sekúnd, a to bez započítania reakčného času. Keď sa teda vrátime k pravidlu dvoch sekúnd, je jasné že vo väčšine prípadov vám tento odstup nebude stačiť na to, aby ste sa stopercentne vyhli zrážke. Navyše brzdná dráha rastie exponenciálne, takže pri dvojnásobnej rýchlosti je štvornásobná. Takže v meste pri 50 km/h stačí na zastavenie 10 metrov, ale zo 130 km/h na diaľnici sa táto hodnota blíži k 90 metrom.

Nezabudnite pritom, že hovoríme o bežných osobných autách. Nákladné vozidlá, kamióny či autobusy majú brzdné dráhy podstatne horšie nie len pre vyššiu hmotnosť, ale aj pre konštrukčné obmedzenia brzdovej sústavy. Z porovnaní vychádza, že dodávky na hranici 3,5 tony brzdia o približne 30 percent horšie a 40-tonový kamión až o 70 percent horšie než bežné osobné auto. Naozaj preto nie je veľmi bezpečné vopchať sa pred kamión a začať brzdiť.

Rozhoduje trenie

Stále pritom kalkulujeme so suchým asfaltovým povrchom. Drsnejší betón brzdnú dráhu dokáže mierne skrátiť, na iných povrchoch je to však podstatne horšie. Na mokre je priľnavosť v porovnaní so suchom približne 60-percentná, brzdná dráha o približne 60 percent horšia. Pri poľadovici sa priľnavosť dostáva takmer na nulu, brzdná však ulietava do šialených čísel, pretože ani koeficient trenia sa nemení lineárne. Na zľadovatenej ceste môže auto na zastavenie z rýchlosti 100 km/h potrebovať až 400 metrov! To už nie sú autobusy, ale vzdialenosť medzi dvoma autobusovými zastávkami v meste.

Veľmi rizikové je tiež, keď je na vozovke piesok, štrk, blato či napadané mokré lístie. Podceňovať neradno ani hmlisté počasie, v ktorom sa vzdušná vlhkosť zmieša s vrstvou prachu na povrchu cesty do mazľavej hmoty, ktorá pôsobí ako perfektné mazivo. Rizikom sú tiež posolené cesty, kde sa na ľade či utlačenom snehu vytvára veľmi klzká vrstva vody, ktorá navyše môže opätovne zamŕzať. Posypová soľ je účinná len pri teplotách okolo nuly, pod -5° C je jej použitie zbytočné.

Ako sme už spomenuli, podstatným faktorom brzdenia sú pneumatiky. V tomto smere však majú výrobcovia neľahkú úlohu, pretože moderné ekologické trendy a snaha o čo najmenší valivý odpor prináša aj zhoršenie brzdných vlastností. Nejeden test pneumatík ukázal, že s eko-gumami autá jednoducho potrebujú dlhšiu brzdnú dráhu.

A kto by si myslel, že ťažšie auto ho lepšie pritlačí k vozovke, pre toho máme tiež zlú správu. Viac kilogramov totiž znamená vyššiu hybnosť. Čiže na zastavenie z rýchlosti 100 km/h potrebujete buď výkonnejšie brzdy alebo dlhšiu dráhu. Naozaj teda nemôžeme tvrdiť, že SUV sú bezpečnejšie.

Z teórie do praxe

Ak sa vrátime k dvom sekundám z úvodu článku, pri rýchlosti 100 km/h to znamená rozostup približne 55 metrov. Na diaľnici pri 130 km/h by to bolo čosi viac ako 70 metrov, preto môžete ešte jednu sekundu pridať. Do celkového času zastavenia sa totiž okrem času brzdenia ráta aj reakčný čas. Ten môže byť až do jednej sekundy, takže pri 100 km/h prejdete aj vyše 25 metrov, kým začnete spomaľovať a na celý manéver budete potrebovať vyše 6 sekúnd resp. viac ako 75 metrov.

Tréning reakčných časov je štandardom pre profesionálnych pretekárov. V bežnej premávke je základom maximálna koncentrácia na vedenie vozidla a dianie na ceste. Dôležitým pomocníkom je tiež predvídavosť. Napríklad pri jazde v kolóne sa nesústreďte na vozidlo tesne pred sebou, ale na autá ešte pred ním. A vždy očakávajte to najhoršie.

Pri zhoršenej viditeľnosti treba jednoznačne spomaliť, najmä ak je s tým spojený aj klzkejší povrch vozovky. Štýl šoférovania musí byť jemnejší a plynulejší, prudké reakcie môžu vyústiť do nezvládnuteľnej situácie. Ak je to však možné a bezpečné, vyskúšajte si priľnavosť povrchu prudkým pribrzdením.

Zastavenie však nemusí byť vždy ideálnym riešením situácie. Niekedy je bezpečnejšie pridať a od nebezpečenstva ujsť. Na správne vyhodnotenie však potrebujete dostatok času a ten bez primeraného odstupu neexistuje.