Parkovací asistent: Parkuj, parkuj, vykrúcaj…

Pozdĺžne čiže paralelné parkovanie je najmä vo väčších mestách bežnou záležitosťou. So zahusťovaním sa centier automobilmi je však miest, kde svojho tátoša pohodlne zaparkujete. čoraz menej a sú čoraz menšie. Cennou pomocou môže byť auto, ktoré zaparkuje automaticky.
Vydané  Text: 
Honda Hornet 1000
Nie každý dokáže na prvýkrát správne zacúvať na voľné miesto a výsledkom je neraz kolóna trúbiacich áut, ktoré viacnásobné parkovacie manévre v úzkej uličky riadne zdrží. Ničím zriedkavým nie je ani poškodenie vozidiel pri nesprávnom odhade, a tak moderné technológie prišli s riešením. Reakcie kolegov – fanúšikov štyroch kolies – na „samoparkovacie“ auto boli spočiatku negatívne. Slová ako „des“, či „hrôza“ však po názornom predvedení vystriedali superlatívy. Auto, ktoré si samo nájde miesto, do ktorého sa „zmestí“ a na centimeter presne tam zacúva, pričom vodič ovláda len rýchlosť manévru pomocou pedálov, pritom nie je žiadnou horúcou novinkou. Už v roku 2003 prišla s takýmto systémom Toyota, ktorá v modeloch Prius predávaných v Japonsku využívala kombináciu spätnej kamery a parkovacích senzorov na nájdenie a vyhodnotenie možného miesta na zaparkovanie. Vodič na dotykovom displeji presne nastaví, kam má vozidlo ísť a o ostatné sa postará softvér a servomotory, ktoré krútia volantom a bezpečne dovedú vozidlo do cieľa. Európska premiéra samoparkovacieho Priusu prišla v roku 2006 vo Veľkej Británii a o jej úspechu svedčí to, že až sedemdesiat percent predaných Priusov bolo vybavené týmto systémom. Na Slovensku sa systém samočinného parkovania zatiaľ príliš nepresadil, zmeniť by to však mohla značka Volkswagen, ktorá tento doplnok pod označením Park Assist (automatický parkovací systém) ponúka za doplatok necelých dvadsať tisíc korún vo svojich modeloch Passat, Touran či v horúcej novinke s Tiguan. Na rozdiel od Toyoty používa Volswagen iba šesť ultrazvukových senzorov. Tie dokážu „odmerať“ voľné miesto, vyhodnotiť, či sa tam vozidlo zmestí a následne samočinne zaparkovať. Vodič je o voľnom mieste i aktuálnej činnosti informovaný na multifunkčnom displeji. Systém sa aktivuje tlačidlom pri riadiacej páke, smerovkou si vodič zvolí na ktorej strane sa má miesto na zaparkovanie hľadať, zníži rýchlosť na približne 20 km/h a po tom, ako senzory nájdu voľné miesto vodič jednoducho zaradí spiatočku a reguluje už len rýchlosť automobilu pomocou spojky a brzdy. Po zacúvaní sa na informačnom displeji objaví informácia so šípkou smerom vpred, čo je pokyn na zaradenie jednotky a auto sa dorovná k obrubníku. Systémy samočinného parkovania spravidla dodávajú automobilkám firmy, ktoré sa na moderné technológie vo vozidlách špecializujú. V prípade Volswagenu je to americká spoločnosť Valeo, ktorá je na tomto poli mimoriadne aktívna. Okrem samočinného parkovania stojí aj za úspešnými doplnkami ako systém varovania pri opustení jazdného pruhu či detekcia mŕtveho uhla bodu známa z automobilov Volvo. **Ako funguje samočinné parkovanie vo VW Tiguan** Systém v Tiguane umožňuje nájsť voľné miesto a zaparkovať doň pozdĺžne Samočinné parkovanie sa aktivuje tlačidlom, umiestneným pri radiacej páke Senzory odmerajú veľkosť voľného miesta a vyhodnotia, či sa tam vozidlo zmestí. Vodič je na nájdenie vhodného miesta upozornený na multifunkčnom displeji na palubnej doske. Po zaradení spiatočky systém preberie riadenie, vodič používa iba brzdový a spojkový pedál Počas celého manévru vodič kontroluje okolie, pomáhajú mu pri tom aj zvukové signály parkovacích senzorov. Vodič má pri parkovaní ruky pokojne na kolenách – vozidlo pracuje s volantom samo. Na záver treba zaradiť prvý rýchlostný stupeň a vozidlo sa dorovná s chirurgickou presnosťou ku okraju obrubníka. V testovanom Tiguane fungoval systém takmer bezchybne. Vozidlo dokázalo zacúvať aj na také krátke miesto, kam by si to manuálne trúfol iba veľmi zručný vodič. Dorovnanie kolies na 5 centimetrov od obrubníka tiež budí rešpekt nad precíznosťou systému. Miernym nedostatkom je to, že systém si pamätá prvé voľné miesto v rade ešte približne desať až pätnásť metrov za ním a v prípade, že vodič chce z nejakého dôvodu zaparkovať inde, s automatom neuspeje. Detekcia voľného miesta nefunguje ani vtedy, ak ide automobil príliš blízko zaparkovaných vozidiel. Ako hlavnú výhodu však treba uviesť okrem už spomínanej presnosti najmä rýchlosť. Od rozoznania voľného miesta až po zaparkovanie ubehne aj pri veľmi opatrnej práci so spojkou a brzdou sotva dvadsať sekúnd. Systém možno kedykoľvek deaktivovať prevzatím riadenia, deaktivácia nastane aj pri rýchlosti cúvania vyššej ako 7 km/h. **Z histórie** V roku 1992 predstavil Volkswagen svoj koncept pod názvom Futura, ktorý bol vybavený samočinným parkovacím systémom. Systém bol plne autonómny, vodič mohol dokonca vyjsť z vozidla a sledovať ho, ako samo zaparkuje. Celý systém riadil počítač, v roku 1992 však boli ceny takýchto technológii privysoké. Firma odhadovala, že takáto doplnková výbava by vyšla na približne 3 000 amerických dolárov a nikdy ho do sériovej výroby neponúkla. Okrem už Toyoty Prius (na obrázku), ktorá prišla so systémom ako prvé sériové auto, je možné stretnúť sa so samočinným parkovaním aj v modeloch Lexus. V roku 2004 skupina študentov zo švédskej univerzity v Linköpingu vybavila Volvo S60 senzormi a počítačom, ktorý ovládal volant, aj brzdový a plynový pedál. Projekt s názvom Evolve tiež dokázal samočinne zaparkovať. Do sériovej výbavy sa však tento systém nedostal. Text: Ján Štefanovič Foto: PANER a archív