Projekt storočia: Bratislavské metro do roku 2030. Komunisti chceli 45 staníc
Z Petržalky by vás metro pohodlne odviezlo do ďalších štvrtí Bratislavy popod Dunaj, a to napríklad cez centrum na hlavnú stanicu, prípadne až do Ružinova. To bola prvá linka a tá druhá mala prepojiť automobilové závody, Dúbravku, autobusovú stanicu a Raču.
Tak vyzeral plán bratislavského metra z roku 1988, ktoré chceli pôvodne dokončiť do roku 2030. Sieť so 45 stanicami mala merať na dĺžku celkovo 42 kilometrov. Čo z nej však zostalo? V Petržalke sa začalo stavať, do prevádzky sa však nedostal ani prvý úsek.
Nie každý vie, že súčasná električka na juh Petržalky využíva koridor, ktorý bol pôvodne určený pre rýchlodráhu. Pred jej výstavbou sa odstraňovali aj betónové pozostatky metra. Projekt, od ktorého sa očakávala zásadná zmena cestovania po Bratislave, tak napokon prekážal stavbe jeho náhrady.
Dve linky, prestup pri niekdajšom Priori
Predstava z osemdesiatych rokov o tom, ako malo metro fungovať, počítala s dvoma trasami označenými A a B. Dlhšia mala mať 26,9 kilometra a 29 staníc, kratšia 15,1 kilometra a 16 staníc. Prestupovať sa malo pri dnešnom Kamennom námestí a na Trnavskom mýte.
Prioritu dostala Petržalka. Sídlisko rástlo rýchlejšie ako príprava koľajovej dopravy a obyvatelia potrebovali denne prechádzať na opačný breh Dunaja. Ani autobusy neboli dostatočné. Podľa historického prehľadu, ktorý zverejnil portál iMHD, sa pre rok 1984 počítalo s potrebou prepraviť cez rieku 24-tisíc cestujúcich za hodinu v čase dopravnej špičky. To bol objem pasažierov, s ktorým mali autobusy na vtedajších mostoch vážny problém.
Prvý úsek metra mal viesť z Lúk Juh cez Lúky Sever, Háje Juh, Háje Sever a Petržalku Centrum k stanici Dunaj. Nasledovali by Prior, Obchodná a Hlavná stanica ČSD.
Súpravy ako v Prahe
Pre bratislavské metro sa plánovali sovietske vozne rodiny 81-71, známe aj z pražskej podzemnej dráhy. Do Bratislavy sa pre tento projekt nikdy nedodali. Pôvodne sa však uvažovalo aj o československých vozidlách ČKD Tatra či technike z NDR.
Pri sovietskych súpravách zavážila tiež možnosť spolupráce s Prahou pri nákupe, údržbe a opravách. Dve mestá by používali príbuznú techniku a nemuseli riešiť všetko oddelene.
Pre prvý úsek sa počítalo so štvorvozňovými vlakmi s kapacitou 740 osôb. Po predĺžení na hlavnú stanicu mali premávať päťvozňové súpravy pre 925 cestujúcich, s plánovaným intervalom 160 sekúnd. Depá mali stáť v Janíkovom dvore a na konci Rače.
Prvý termín v roku 1997
Výstavba metra v hlavnom meste SR sa rozbehla v roku 1988. Prvých približne šesť kilometrov po stanicu Dunaj malo slúžiť cestujúcim do roku 1997. Pokračovanie na hlavnú stanicu malo pribudnúť do roku 2005. Odhadovaný rozpočet takmer deväťkilometrového spojenia dosahoval 12 miliárd československých korún.
Už pred revolúciou sa však projekt škrtal. Na prvú etapu výstavby vyčlenila vtedajšia federálna vláda päť miliárd československých korún namiesto požadovaných siedmich. V Petržalke preto projektanti museli zasiahnuť a posunuli trať bližšie k povrchu a zjednodušili tunely aj stanice.
Bratislava mala za sebou aj jeden neúspešný stavebný pokus. Od roku 1983 budovala dočasnú povrchovú rýchlodráhu cez Starý most na Mlynské nivy. V roku 1985 sa práce zastavili. Drahá dočasná trať mala totiž slúžiť iba do otvorenia metra. Cestujúcich tak naďalej museli voziť autobusy.
Z tunela sa stal materiál na búranie
V máji 1990 zastavilo mesto aj rozostavané ťažké metro. Po revolúcii a otvorení trhu začala samospráva hľadať iné technológie namiesto tých ruských. Neskôr radnica vybrala francúzske ľahké metro VAL, no ani v jeho prípade sa nepodarilo dotiahnuť financovanie a výstavbu.
V Janíkovom dvore zostali betónové tubusy, ktoré dlhé desaťročia pripomínali pôvodný zámer. Začiatkom roka 2022 informoval Bratislavský kraj o odstraňovaní približne 300-metrového tunelového úseku, ktorý kedysi postavili. Prekážal totiž novej električkovej trati.
Električka začala na juh Petržalky voziť cestujúcich 27. júla 2025. Na juhu mestskej časti pribudlo 3,9 kilometra trate a sedem zastávok. Od začiatku stavby metra uplynulo 37 rokov. Namiesto sovietskych vlakov sme sa dočkali električiek, ktoré jazdia nie tunelom pod Dunajom, ale cez Starý most.
Mimochodom, ak si myslíte, že je hanbou, že Bratislava dodnes nemá metro, nie je to úplne tak. Slovenská „metropola“ nie je ani zďaleka jediná. Metro nemajú ani ďalšie hlavné mestá ako Dublin (Írsko), Záhreb (Chorvátsko), Ľubľana (Slovinsko), Tallinn (Estónsko), Riga (Lotyšsko), Vilnius (Litva), Luxemburg (Luxembursko), Valletta (Malta) a Nikózia (Cyprus). Spolu teda ide o 10 z 27 hlavných miest EÚ.
Zdroj: bakurier.sk
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
