Bratislavské metro so 45 stanicami. Vagóny z Ruska jazdiace na 42 km trati
Bratislavské metro malo mať dve linky, 45 staníc a sovietske súpravy známe z Prahy. Prví cestujúci mali nastúpiť v roku 1997, stavbu však zastavili už v roku 1990.
Z Petržalky popod Dunaj, cez centrum na hlavnú stanicu a neskôr až do Ružinova. Druhá linka mala prepojiť automobilové závody, Dúbravku, autobusovú stanicu a Raču. Tak vyzeral plán bratislavského metra z roku 1988. Sieť so 45 stanicami mala merať 42 kilometrov. V Petržalke sa začalo stavať, do prevádzky sa však nedostal ani prvý úsek.
Dnešná električka na juh Petržalky využíva koridor pôvodne určený rýchlodráhe. Pred jej výstavbou sa odstraňovali aj betónové pozostatky metra. Projekt, od ktorého sa očakávala zásadná zmena cestovania po Bratislave, tak napokon prekážal stavbe jeho náhrady.
Dve linky, prestup pri Priori
Konečná predstava z osemdesiatych rokov počítala s dvoma trasami označenými A a B. Dlhšia mala mať 26,9 kilometra a 29 staníc, kratšia 15,1 kilometra a 16 staníc. Prestupovať sa malo pri dnešnom Kamennom námestí a na Trnavskom mýte.
Prioritu dostala Petržalka. Sídlisko rástlo rýchlejšie než príprava koľajovej dopravy a obyvatelia potrebovali denne prechádzať na opačný breh Dunaja. Podľa historického prehľadu portálu iMHD sa pre rok 1984 počítalo s potrebou prepraviť cez rieku 24-tisíc cestujúcich za špičkovú hodinu. To bol objem, s ktorým mali mať autobusy na vtedajších mostoch vážny problém.
Prvé metro preto malo viesť z Lúk Juh cez Lúky Sever, Háje Juh, Háje Sever a Petržalku Centrum k stanici Dunaj. Nasledovali by Prior, Obchodná a Hlavná stanica ČSD.
Súpravy ako v Prahe
Pre bratislavské metro sa plánovali sovietske vozne rodiny 81-71, známe aj z pražskej podzemnej dráhy. Do Bratislavy sa pre tento projekt nikdy nedodali. Pôvodne sa však uvažovalo aj o československých vozidlách ČKD Tatra či technike z NDR.
Pri sovietskych súpravách zavážila tiež možnosť spolupráce s Prahou pri nákupe, údržbe a opravách. Dve mestá by používali príbuznú techniku a nemuseli riešiť všetko oddelene.
Pre prvý úsek sa počítalo so štvorvozňovými vlakmi s kapacitou 740 osôb. Po predĺžení na hlavnú stanicu mali premávať päťvozňové súpravy pre 925 cestujúcich, s plánovaným intervalom 160 sekúnd. Depá mali stáť v Janíkovom dvore a na konci Rače.
Prvý termín bol rok 1997
Výstavba sa rozbehla v roku 1988. Prvých približne šesť kilometrov po stanicu Dunaj malo slúžiť cestujúcim do roku 1997. Pokračovanie na hlavnú stanicu malo pribudnúť do roku 2005. Odhadovaný rozpočet takmer deväťkilometrového spojenia dosahoval 12 miliárd československých korún.
Už pred revolúciou sa však projekt škrtal. Na prvú etapu federálna vláda vyčlenila päť miliárd namiesto požadovaných siedmich. V Petržalke preto projektanti posunuli trať bližšie k povrchu a zjednodušili tunely aj stanice.
Bratislava mala za sebou aj jeden neúspešný stavebný pokus. Od roku 1983 budovala dočasnú povrchovú rýchlodráhu cez Starý most na Mlynské nivy. V roku 1985 práce zastavili. Drahá dočasná trať mala totiž slúžiť iba do otvorenia definitívneho metra. Cestujúcich tak ďalej vozili autobusy.
Z tunela sa stal materiál na búranie
V máji 1990 mesto zastavilo aj rozostavané ťažké metro. Po otvorení trhu začalo hľadať iné technológie. Neskôr vybralo francúzske ľahké metro VAL, no ani pri ňom sa nepodarilo dotiahnuť financovanie a výstavbu.
V Janíkovom dvore zostali betónové tubusy, ktoré desaťročia pripomínali pôvodný zámer. Začiatkom roka 2022 informoval Bratislavský kraj o odstraňovaní približne 300-metrového tunelového úseku. Prekážal novej električkovej trati.
Tá začala voziť cestujúcich 27. júla 2025. Na juhu Petržalky pribudlo 3,9 kilometra trate a sedem zastávok. Od začiatku stavby metra uplynulo 37 rokov. Namiesto sovietskych vlakov prišli električky, namiesto tunela pod Dunajom jazdia cez Starý most.
Zdroj: bakurier.sk
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
