Zahrievate v zime motor niekoľko minút na mieste? Robíte chybu

Zvyk zahrievať motor pred jazdou má korene v minulosti. Staršie vozidlá s karburátorom totiž nedokázali tak presne regulovať zmes paliva a vzduchu podľa aktuálnej teploty. Studený motor horšie reagoval na stlačenie plynového pedála a niekedy mal problém udržať voľnobežné otáčky. Niekoľkominútové zahrievanie tak malo svoje opodstatnenie. Pomáhalo stabilizovať chod motora a znižovalo riziko jeho zhasnutia krátko po naštartovaní.

Dnešné benzínové aj naftové motory sú však technologicky úplne inde. Elektronické vstrekovanie paliva, snímače teploty a riadiace jednotky dokážu prispôsobiť chod motora nízkym teplotám prakticky okamžite po naštartovaní. Motor si sám upravuje množstvo vstrekovaného paliva a ďalšie parametre potrebné na stabilnú prevádzku. To znamená, že moderné auto nepotrebuje desať minút stáť na parkovisku, aby mohlo bezpečne vyraziť.

Foto: Archív

Studený motor neznamená, že môžete hneď dupnúť na plyn

To však neznamená, že studený štart motoru nijako neprekáža. Práve naopak. Počas prvých minút jazdy sú jeho komponenty vystavené odlišným podmienkam ako pri dosiahnutí prevádzkovej teploty. Motorový olej je pri nízkych teplotách hustejší, pomalšie prúdi mazacími kanálmi a jednotlivé mechanické súčasti ešte nemajú optimálne pracovné teploty.

Olejové čerpadlo začne olej dopravovať do mazacích miest krátko po naštartovaní. Moderné motorové oleje sú navyše navrhnuté tak, aby poskytovali potrebnú ochranu aj pri nízkych teplotách. Ale agregát nie je okamžite pripravený na plné zaťaženie. Mazanie síce funguje, ale teplotné podmienky v motore ešte nie sú ideálne.

Problémom je preto predovšetkým vysoké zaťaženie krátko po štarte. Prudká akcelerácia, vysoké otáčky, predbiehanie s plynovým pedálom na podlahe alebo jazda do prudkého kopca s plne zaťaženým vozidlom nie sú pre studený motor ideálne. Kým sa olej aj ostatné komponenty dostanú na optimálnu teplotu, treba jazdiť pokojnejšie.

Foto: Autor

Prečo dlhý voľnobeh nemusí motoru pomáhať?

Mnohí vodiči sú presvedčení, že keď nechajú agregát desať minút bežať na mieste, urobia preň to najlepšie. V skutočnosti sa však agregát bez zaťaženia zohrieva pomalšie ako počas pokojnej jazdy. Na voľnobehu produkuje menej tepla, a preto môže trvať podstatne dlhšie, kým dosiahne optimálnu prevádzkovú teplotu. Dlhé státie navyše znamená zbytočnú spotrebu paliva. Agregát pracuje, hoci vozidlo nikam nejde. Zvyšujú sa aj emisie a pri opakovaných krátkych jazdách sa môžu zhoršovať podmienky, v ktorých motor pracuje.

Osobitnú pozornosť si zaslúži riedenie motorového oleja palivom. Pri niektorých agregátoch a nepriaznivých prevádzkových podmienkach sa môže časť nespáleného paliva dostať do  oleja. Riziko rastie najmä pri častých krátkych trasách, keď sa agregát nestihne poriadne zohriať. Takýto olej potom môže strácať časť svojich mazacích vlastností. Ďalším problémom je, že počas státia sa nezahrieva prevodovka ani ďalšie časti pohonného ústrojenstva. Vodič síce môže mať pocit, že auto už je pripravené na jazdu, no v skutočnosti zostáva veľká časť mechanických komponentov stále studená.

Ako správne postupovať počas mrazivého rána?

Odporúčanie z portálu fueleconomy.gov je niečo, čo omieľame roky. Po naštartovaní nechajte agregát niekoľko sekúnd ustáliť (jeho chod) a následne sa pokojne rozbehnite. Nie je potrebné čakať, kým sa ručička teplomera pohne alebo kým kúrenie začne produkovať teplý vzduch. Prvé kilometre jazdite s citom. Vyhýbajte sa prudkému zrýchľovaniu, vysokým otáčkam a zbytočnému zaťažovaniu motora. Rovnako nie je vhodné agregát trápiť príliš nízkymi otáčkami pri vysokom zaťažení. Jednoducho mu doprajte čas, aby sa postupne zohrial.

Takýmto spôsobom sa navyše zahrievajú aj ostatné komponenty pohonu. Platí to predovšetkým pre prevodovku, ktorej olej sa počas státia na mieste takmer nezahrieva. Pokojná jazda preto predstavuje efektívnejší spôsob, ako dostať celé vozidlo do optimálnych prevádzkových podmienok. Pozor si treba dať aj na ukazovateľ teploty chladiacej kvapaliny. Keď sa ručička dostane do normálnej polohy, neznamená to automaticky, že na prevádzkovú teplotu dosiahol aj olej. Ten sa spravidla zohrieva pomalšie. Ak teda po niekoľkých kilometroch vidíte na prístrojovom paneli normálnu teplotu chladiacej kvapaliny, ešte to nemusí byť dôvod na športovú jazdu.

Foto: Archív

Existujú aj výnimky?

Samozrejme, univerzálne pravidlo pre všetky autá a všetky klimatické podmienky neexistuje. Pri extrémne nízkych teplotách môže byť situácia odlišná. Niektoré vznetové motory majú špecifické postupy studeného štartu a moderné vozidlá môžu využívať rôzne systémy predhrievania. Vždy preto treba rešpektovať pokyny výrobcu uvedené v návode na obsluhu. Osobitnou kapitolou je aj odmrazovanie a očistenie vozidla. Pred vyrazením musíte mať zabezpečený dostatočný výhľad cez všetky okná. Odstrániť treba námrazu, sneh aj nečistoty, ktoré by mohli obmedzovať výhľad. Nestačí očistiť iba malý otvor pred vodičom a spoliehať sa, že zvyšok skiel sa postupne rozmrazí počas jazdy.

Záver je jednoduchý. Desaťminútové zahrievanie moderného auta na parkovisku je vo väčšine prípadov prežitok. Motoru viac prospeje niekoľko sekúnd po štarte a následná pokojná jazda, počas ktorej sa postupne zahrejú všetky dôležité časti pohonu. Ušetríte palivo, obmedzíte zbytočné emisie a predovšetkým nebudete agregát zbytočne dlho držať v studenom prevádzkovom režime.