Na diaľnici strácajú výhodu aj hybridy. Toto je rýchlosť, pri ktorej motor žerie najviac
Väčšina slovenských vodičov má zafixované pravidlo, že v meste auto kvôli neustálemu rozbiehaniu a brzdeniu v kolónach žerie najviac, zatiaľ čo plynulá jazda mimo mesta a po diaľnici drží apetít motora na uzde. Táto rovnica však platí len do určitého momentu. Akonáhle na diaľnici nastavíte tempomat na 120 až 130 km/h, už sa nemôžeme baviť o úspornej jazde.
Mnohí motoristi považujú rýchlosť okolo 120 km/h za ideálny kompromis medzi ušetreným časom, bezpečnosťou a spotrebou paliva. Zistené dáta ale dokazujú, že práve v tomto pásme dochádza k najväčšiemu skokovému nárastu spotreby paliva. Stačí pritom ubrať plynový pedál len o niekoľko kilometrov za hodinu a ročná úspora sa môže šplhať k stovkám eur.
Odpor vzduchu
Prečo motor na diaľnici pri ustálenej rýchlosti zrazu spotrebuje o štvrtinu viac paliva, hoci prevodovka má zaradený najvyšší stupeň a otáčky sú relatívne nízke? Odpoveď sa neskrýva pod kapotou, ale pred ňou. Kľúčovým faktorom je aerodynamický odpor vzduchu, ktorý musí vozidlo pri pohybe vpred neustále prerážať.
Vzduch síce vnímame ako prázdny priestor, no pri vysokých rýchlostiach sa správa ako hustá tekutina. Aerodynamický odpor je priamoúmerný hustote vzduchu, čelnej ploche vozidla, koeficientu odporu tvaru karosérie a predovšetkým druhej mocnine rýchlosti. Práve posledný menovaný faktor je dôvodom, prečo spotreba pri vyššom tempe nerastie lineárne, ale exponenciálne.
Ak zdvojnásobíte rýchlosť auta, odpor vzduchu sa nezvýši dvakrát, ale rovno štyrikrát. Motor tak musí vyvinúť viac sily a spáliť výrazne viac paliva len na to, aby auto udržal v rovnakom tempe proti neviditeľnej stene vzduchu. Pri chladnom počasí, ktoré na Slovensku panuje od jesene do jari, je tento efekt ešte výraznejší, keďže studený vzduch je hustejší a kladie karosérii ešte väčší odpor.
Presné čísla pre benzín a naftu
Ako táto fyzika vyzerá v reálnej premávke? Analýza vládnych dát z amerického výskumného inštitútu Oak Ridge National Laboratory prináša detailný pohľad na to, ako sa mení efektivita spaľovacích motorov pri rôznych rýchlostiach. Pre lepšiu predstavivosť sme americké míle a galóny prepočítali priamo na európske jednotky, teda kilometre za hodinu a litre na 100 kilometrov.
Pri bežnom benzínovom sedane strednej triedy dosahuje auto pri rýchlosti približne 88 km/h vynikajúcu spotrebu na úrovni 5,2 l/100 km. Ak vodič zrýchli na 105 km/h, apetít motora stúpne na 6,2 l/100 km. Pri posunutí tempomatu na 120 km/h však efektivita padá o viac ako 28 percent a spotreba vyskočí na 7,35 l/100 km.
Rozdiel viac ako dvoch litrov benzínu na každých sto kilometrov sa pri pravidelnom absolvovaní dlhých trás okamžite prejaví v rodinnom rozpočte. Pri ročnom diaľničnom nájazde okolo 24 000 kilometrov na Slovensku, kde sa cena 95-oktánového benzínu drží na úrovni do 2 € za liter, zaplatí motorista za zrýchlenie z 90 km/h na 120 km/h okolo 1000 € ročne navyše.
Ešte zaujímavejší je pohľad na naftové motory, ktoré sú medzi slovenskými vodičmi dodnes považované za kráľov diaľničných presunov. Podľa meraní klesá efektivita dieselového auta z výborných 4,3 l/100 km pri rýchlosti 88 km/h až na 6,35 l/100 km pri rýchlosti 120 km/h. To predstavuje zhoršenie efektivity o celých 33 percent. Aj pri úspornom turbodieseli tak platí, že vysoké tempo na diaľnici dokáže zmazať veľkú časť jeho ekonomickej výhody, pričom ročný rozdiel v nákladoch na palivo pri spomínanom nájazde presahuje hranicu 1000 €.
Hybridy strácajú svoju najväčšiu výhodu
Mnohí motoristi sa pri kúpe nového vozidla spoliehajú na moderné full-hybridné pohony v domnienke, že elektrická výpomoc udrží spotrebu nízko v každej situácii. Dáta z výskumu však ukazujú, že elektrifikované modely trpia na diaľnici úplne rovnakým syndrómom ako čisto spaľovacie autá.
Neprehliadnite: Sviatočný víkend poznačila tragédia: Medzi Revúcou a Muránskou Dlhou Lúkou zahynul obľúbený muzikant
Hybridný sedan strednej triedy dosahuje svoj absolútny vrchol efektivity pri rýchlosti okolo 72 km/h, kedy si z nádrže vypýta len 4,3 l/100 km. Pri zrýchlení na 88 km/h sa spotreba drží na stále skvelých 5,1 l/100 km. Akonáhle však s hybridom vyrazíte na diaľnicu a držíte tempo 120 km/h, spotreba stúpne na 7,1 l/100 km.
Rýchla diaľničná jazda tak v praxi kompletne maže výhodu hybridného ústrojenstva. Pri vysokom zaťažení totiž hlavnú prácu preberá spaľovací motor, rekuperácia pri plynulej jazde takmer neprebieha a auto so sebou navyše vozí extra hmotnosť batérie a elektromotora.
Treba pritom zdôrazniť, že všetky spomínané merania z Oak Ridge National Laboratory platia pre aerodynamicky tvarované sedany. Slovenský trh však v posledných rokoch ovládli robustné SUV a crossovery. Tie majú výrazne väčšiu čelnú plochu a horší koeficient odporu vzduchu, takže pri rýchlostiach nad 120 km/h u nich spotreba paliva rastie ešte dramatickejšie. Podobný scenár zažívajú aj majitelia elektromobilov, ktorým síce pomáha starostlivo vyhladená karoséria a nižšie náklady na elektrinu, no rýchla jazda po diaľnici im rapídne skracuje dojazd a núti ich tráviť viac času na nabíjacích staniciach.
Realita a zákony na slovenských diaľniciach
V Spojených štátoch viedli podobné prepočty počas ropnej krízy v roku 1974 k tomu, že prezident Richard Nixon podpísal zákon o celoštátnom rýchlostnom limite 55 mph (88 km/h), ktorého hlavným cieľom bolo znížiť spotrebu paliva v krajine. Ako by však takáto extrémne úsporná jazda vyzerala v podmienkach slovenskej legislatívy?
Na Slovensku upravuje rýchlosť jazdy Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Ten stanovuje na diaľnici maximálnu povolenú rýchlosť pre osobné vozidlá do 3,5 tony na 130 km/h, pričom pri tejto rýchlosti sú straty spôsobené aerodynamickým odporom ešte vyššie než pri testovaných 120 km/h. Zákon však zároveň pamätá aj na spodnú hranicu. Podľa platných predpisov je minimálna povolená rýchlosť na slovenskej diaľnici stanovená na 80 km/h.
Teoreticky je teda jazda rýchlosťou 88 km/h na našej diaľnici plne legálna a policajná hliadka vám za ňu pokutu neudelí, pokiaľ bezdôvodne nebrzdíte premávku v ľavom pruhu. V praxi by ste sa však pri takomto tempe zaradili presne medzi nákladné vozidlá a kamióny, ktoré majú obmedzovač rýchlosti nastavený na 90 km/h.
Z hľadiska bezpečnosti a plynulosti premávky nie je jazda deväťdesiatkou pre osobné auto úplne komfortným riešením. Zlatou strednou cestou pre slovenského vodiča, ktorý nechce byť brzdou premávky, ale zároveň odmieta sponzorovať čerpacie stanice, je stiahnutie diaľničného tempa zo zaužívaných 130-135 km/h na úroveň 110 až 115 km/h. Časová strata na stokilometrovom úseku predstavuje len približne 6 až 8 minút, no úspora paliva sa okamžite priblíži k hodnotám, ktoré deklarujú výrobcovia v technických preukazoch. Rovnako pomôže aj demontáž nepoužívaných strešných boxov či nosičov bicyklov, ktoré na diaľnici fungujú ako aerodynamická brzda a zbytočne vyťahujú ďalšie eurá z vašej peňaženky.
Zdroje: CarsCoops
Automobilovej žurnalistike sa venujem už od roku 2017. Som fanúšikom technológií a elektromobilov, no napriek tomu si myslím, že k niektorým autám poctivá strojovňa jednoducho patrí.
