Prvá jazda Land Rover Defender Octa: Po stopách Dakaru
Absolútne zničený som o pol jednej v noci vystúpil z lietadla v Ouarzazate po tom, čo som kvôli nepriaznivému počasiu takmer zmeškal oba prestupy. Žiaden rukáv. Vystúpil som priamo na dráhu, pešo si to odkráčal do malej letiskovej budovy a bez nejakej výraznejšej kontroly som sa dostal do tichého, tmou zaliateho mesta. „Konečne je ticho, cez deň to tu neskutočne žije,“ hovorí mi pán s tričkom, na ktorom sú nápisy „Defender“ a „Bilstein“. Pred letiskom je už zaparkovaná kolóna vrcholných modelov Octa. Ešte nedávno zišli z výrobnej linky v Nitre a dnes nastupujem do auta pokrytého jemným piesočným prachom. Keď zatvorím dvere, objaví sa obláčik prachu. Hneď sa mi zlepšila nálada. Toto nie je prezentácia, kde vás čakajú naleštené a nablýskané autá, ktoré sa pre dokonalosť fotografií priebežne dvakrát denne umývajú. Defender Octa nie je žiadna novinka, no teraz je čas ukázať, na čo bol naozaj stvorený.
Defender je totiž oficiálne podporné auto seriálu rally raid. Flotila 20 modelov Octa slúži organizátorom a ďalších 6 špeciálne upravených Defenderov P300 s rally tlmičmi, ochranou podvozka, šnorchlom a bezpečnostnou výbavou slúži pre účely recce – to znamená, že sú to autá, ktorými sa vytyčuje trasa pretekov. Prejdú teda všetkými nástrahami, ktoré neskôr čakajú skutočné rely autá. V prípade Rally du Maroc to znamená 2 838 kilometrov, z toho až 1 656 v nekompromisnom teréne pozostávajúcom zo skál, prachu, kameňov a púštnych dún.
Organizovaný chaos
Ráno nás privítalo mesto v úplne inej atmosfére: živej, priam bzučiacej. Ten pohyb všade naokolo! Ľudia oblečení v pestrofarebných šatách, každý niečo nesie. Pohyb bol rýchly, ale nie náhlivý. Osedlal som matný Defender Octa, ktorý mi bol pridelený, a vydali sme sa na cestu. V meste si treba ozaj dávať pozor. Premávka prichádza z každej strany. Stredová čiara slúži skôr ako náznak. Motocykle si tu žijú v úplnej anarchii. Ich jazdci nemajú zapnuté svetlá, často nemajú ani prilbu či okuliare. A nezriedka si práve vybavujú telefonát. Nikto sa nepýta, či môže ísť cez cestu. Skrátka ide. A premávka začne prirodzene tiecť okolo neho. Malé deti bez dozoru sa pokojne naháňajú cez pol ulice. Európski rodičia by už dávno chytali infarktové stavy, ale tu? Každodenná rutina.
Ešteže naše autá skutočne a doslova vytŕčajú z davu hrdzavých a polorozpadnutých Peugeotov a Renaultov, takže si nás miestni predsa len všímajú o čosi lepšie. Je tu prevažne veľká chudoba. Na nové auto má málokto a doviezť do Maroka jazdené zákony neumožňujú.
Naša cesta postupne opúšťa mestá, trasa vedie cez pohorie Atlas. Napriek tomu, že zeleň nevidieť ani náznakom, je krajina úchvatná. Obrovské hory s vrstvenými skalami rozprávajú príbehy o tom, ako sa kedysi formovala Zem. A že to bolo dramatické! Najväčším prekvapením sú však samotné cesty. Okrem kolóny Defenderov Octa na nich nestretávame takmer nikoho. Vlnia a krútia sa kilometre dopredu a väčšinou sú neskutočne kvalitné. A nekonečné! Vzdialenosti tu sú v pomere s tým, na čo sme zvyknutí, tak dvoj až trojnásobné.
Ani by som to nečakal, ale veľmi dobre sme si zajazdili. Aj na terénnych gumách je s Octami zábava na ceste. Šialený 4,4-litrový biturbo osemvalec s výkonom 467 kW (637 koní) a krútiacim momentom 750 Nm s hrmotom dokáže aj tento 2 a pol tonový kolos rozpohybovať akoby nič. Podvozok zas vďaka špeciálnemu systému hydraulicky prepojených tlmičov a systému na potláčanie náklonov bez fyzických stabilizátorov nádherne maskuje hmotnosť auta. Nie, nikdy nemáte pocit, že šoférujete hatchback, ale jazdné vlastnosti na ceste sú viac než dobré. A 400 mm brzdy nedali ani pri vysokom tempe dole kopcom znať, že by nevládali. Pri dobrzďovaní a podraďovaní sa spod auta ozýval bublot výfuku a každá akcelerácia znamenala sympatické „sadnutie si“ na zadné kolesá. Skvelá zábava!
Bivak
Po trojhodinovej ceste sa blížime k prvému cieľu. Z údolia medzi dvoma kopcami vychádza prachový oblak. Je to signál, že práve tu sa usídlili posádky pretekov Rallye du Maroc a rozložili tu svoje bivaky. Zrazu všade okolo jazdia špeciálne upravené autá, motorky, buginy a kamióny. Všade je prach a hemží sa to ľuďmi. Parkujeme autá a ideme sa pozrieť, ako vyzerá tábor tímu Defender. Pozostáva z troch posádok: Rokas Baciuška a Oriol Vidal, Stéphane Peterhansel a Mika Metge, Sara Price a Sean Berriman. Ešte nedorazili. Pre nás to znamená čas prezrieť si zázemie.
K tímu patrí až 7 špeciálnych kamiónov s návesmi schopnými upraviť sa do vodorovnej polohy aj na nerovnom teréne. Slúžia totiž ako pojazdné dielne, kancelárie pre technikov aj sklady náhradných dielcov. Dva z nich sú určené pre catering. Niet divu, keď jeden kompletný tím pozostáva z vyše 100 ľudí, ktorí cestujú spolu s autami. Fascinuje ma, ako sú kamióny vybavené. Je tu všetko potrebné na servis auta. 68 kolies s pneumatikami, dielňa so zváračkou aj sústruhom, špeciálna dielňa na repas závodných tlmičov. Technik dokáže jeden kompletne preskladať len za pol hodinu.
D7X-R
Následne sme si išli pozrieť závodný Defender s označením D7X-R. V bivaku bol zaparkovaný prototyp auta na nadchádzajúcu sezónu. Dalo by sa o ňom napísať viac, než na čo máme priestor. Podstatné však je, že Defender súťaží v takzvanej „stock“ kategórii. To znamená, že musí používať sériovú karosériu a sériové montážne body odpruženia. Octa je skvelý základ, pretože je riadne rozšírená oproti klasickému Defenderu a môže ešte lepšie využiť regulácie, ktoré hovoria o maximálnom rozšírení v porovnaní so sériovým autom. Motor je taktiež kompletne sériový, ešte aj s krytom mu zostal z modelu Octa. Jeho výkon je však po prepočte podľa hmotnosti v súlade s pravidlami znížený na asi 400 koní. Má však všetok krútiaci moment, ktorý sa z neho dá dostať. Upravené bolo chladenie pre maximálny výkon. Miesto viacerých chladičov sa teraz používa jeden veľký, ktorý je uložený „bezpečnejšie“ v prípade nárazov do terénu.
Pravidlá hovoria o tom, že sériové musia byť aj obaly prevodovky, diferenciálov a štvorkolky. Inžinieri sa v tomto prípade rozhodli netrápiť sa s týmto obmedzením a nechať v špeciáli úplne sériové komponenty, aj keď opäť s iným naladením. Osemstupňová prevodovka radí brutálnejšie, aby umožnila pilotovi precítiť každé preradenie. Aktívna štvorkolka je tu uzamknutá na pevný pomer 50:50, avšak pri extrémnych rázoch sa medzinápravová spojka pootvorí, aby ušetrila predný diferenciál. Jedinou hardvérovou zmenou v pohonnom ústrojenstve je zadný diferenciál. Aktívnu svornú jednotku nahrádza klasický mechanický lamelový samosvor.
Odpruženie zabezpečuje 6 rally tlmičov Bilstein: po jednom na kolesách prednej nápravy, po dvoch vzadu. Dôvod? Spoľahlivosť. Auto má samozrejme kompletný FIA bezpečnostný rám, v ktorom je umiestnená 550-litrová nádrž na bio benzín. Áno, čítate dobre. Málokedy sa však tankuje doplna. Inžinieri dokážu vypočítať potrebné palivo s odchýlkou iba pár litrov. Plne natankovaný Defender D7X-R totiž váži vyše 3 250 kg. Ale sú tu opatrenia aj na šetrenie hmotnosti a nákladov. Integrovaný hydraulický zdvihák používa na svoju činnosť servo kvapalinu a systém na dofukovanie kolies využíva kompresor a zásobník, ktorý bežne ovláda vzduchový podvozok sériového Defenderu Octa.
Akurát prichádzajú autá z rýchlostnej skúšky. Mechanici sa na ne okamžite vrhnú a kontrolujú všetko, čo sa dá. Aj keď pilot povie, že auto nemá žiaden problém, vykoná sa na ňom 7 hodín roboty. Úžasné!
Naplno
Odchádzame do hotela. Samozrejme, že je to niekoľko hodín cesty. Na druhý deň nás hneď skoro ráno čaká 300 kilometrov, aby sme stihli štart rely. Východ slnka nad púšťou je čarovný. Ranný chladný vzduch postupne napĺňa červená žiara ohnivej gule. My sme už dávno boli na ceste. Opäť presun rannými „špičkami“ v mestách, opäť strety s ľuďmi a deťmi, ktoré nám neustále mávali a povzbudzovali. Naša trasa sa totiž zhoduje s trasou závoďákov, ktoré sa po bežných cestách musia presúvať na štart rýchlostnej skúšky. Občas teda púšťame buginu alebo iný špeciál.
Dorazili sme v predstihu, aby sme sa mohli zastaviť v miestnom občerstvení. Štart je len pár minút odtiaľto a cez mesto každú chvíľu s revom preletí niekoľko závoďákov. Niektoré sa zastavujú na pumpe natankovať. Úžasné divadlo pre nás, aj miestnych!
Potom však schádzame z ciest a vyberáme sa krížom cez terén nájsť si miesto na sledovanie prejazdov. Signálom, že sa niečo deje, je opäť prach stúpajúci spoza horizontu, a rev motorov odrážajúci sa od skál všade naokolo. Vidieť naživo, ako si jazdci hľadajú trať v spolupráci s navigátorom, je úžasné. Niekto trafí správne, niekto ide kúsok vedľa a zaryje čumákom do pieskovej jamy. Posádka si zanadáva a ide sa ďalej. Posádky dostávajú rozpisy doslova minúty pred štartom, takže o nejakom nacvičovaní nemôže byť ani reči. Majú jeden pokus. Prichádza prvý Defender. Rev jeho osemvalca neobmedzeného katalyzátormi ani tlmičmi vychádza rovno spod prahov auta. Napriek vysokej hmotnosti prešiel šikanou aj skokom prekvapivo ladne, a potom s kameňmi veľkými ako päste, odlietajúcimi spod kolies, uháňal preč. Plný plyn držal snáď pol minúty, než sme počuli, ako na zlomok sekundy pustil plyn. Tie rýchlosti pri jazde neznámym terénom sú šialené!
V prachu
My takto samozrejme jazdiť nemôžeme. Nechceme riskovať defekt a nemáme zázemie, kde by nám v prípade poškodenia auto opravili. Čaká nás však asi 200 kilometrov, tentokrát však mimo spevnených ciest. A vyskúšali sme si ozaj všetko. Zastavili sme sa vo vyhasnutej sopke, ktorú miestni prerobili na väzenie. Lozili sme po skalách, jazdili po soľných jazerách a najazdili desiatky kilometrov po nekonečných roletách. V prachu, občas v spoločnosti tiav. A pre Defender Octa to bolo úplne prirodzené.
Náš navigátor nás vodil po cestách, ktoré boli po minulé roky zaradené medzi rýchlostné skúšky, aby sme si na vlastnej koži zažili terén, ktorý musia posádky prejsť. A je to veľmi zradné. Rovná cesta, po ktorej sa dá ísť cez 130 km/h, sa zrazu premení na skaly alebo obsahuje prepadlinu, kde treba spomaliť na 20 km/h. V prachu ju takmer vôbec nevidieť. Treba byť v maximálnom strehu. Nič nie je isté a aj tá najväčšia rovina dokáže zradiť tak, že v závodnom tempe to môže znamenať vážnu nehodu či aspoň poškodenie.
Aktívny podvozok Defenderu Octa je však zázrak na kolesách. S perfektnou klimatizáciou, bez prachu v kabíne a v relatívne vysokom komforte nás niesol aj cez to najhoršie, čo si viete predstaviť. Vďaka hydraulickému 6D odpruženiu vás nehádže zo strany na stranu, ako by to bolo s klasickými stabilizátormi, ale nechá kolesá krásne pracovať. V zákrutách však máte potrebnú oporu.
Režim Octa náklony uvoľní ešte viac, ale pritvrdí tlmiče, aby ste mohli jazdiť skutočne rýchlo. To však odporúčam robiť iba v teréne, ktorý dôverne poznáte. My sme na také čosi priestor nemali. Ale ani to neľutujem. Užil som si krásy krajiny, ktorá nám pripomína, že zeleň a čistá voda sú vzácne. Napriek tomu tu žijú na prvý pohľad šťastní ľudia, nepokazení nereálnymi štandardami prezentovanými na sociálnych sieťach. Maroko je čarovné a ak máte tú možnosť, vrelo odporúčam, aby ste ho navštívili. Ja by som tam chcel ísť tiež znova. Akurát neviem, ako sa tam opäť dostanem k Defenderu Octa. Akosi mám pocit, že bez neho by som nemal taký dobrý pocit.
