Najdlhší tunel sveta zatvoria. 24,5 km bez núdzových východov
Väčšina motoristov ním prechádza bez toho, aby poznali zvláštnosti, ktoré má najdlhší tunel sveta. Keď ho projektovali, inžinieri neriešili iba betón, vetranie či bezpečnosť. Museli vyriešiť aj problém, ktorý na prvý pohľad s cestnou infraštruktúrou nesúvisí, a to ľudský mozog. Po rokoch však nastane zvrat a stavbu čaká séria uzáver.
Nórsky Lærdalský tunel meria presne 24 509 metrov a spája oblasti Aurland a Lærdal. Otvorili ho v novembri 2000 ako súčasť cesty E16 a vodičom výrazne uľahčil spojenie medzi Oslom a Bergenom. Cesta už nebola taká závislá od trajektov a náročných horských priechodov.
Pri rýchlostnom limite 80 km/h trvá prejazd približne 20 minút. V tom spočíval problém, ktorý si projektanti uvedomovali už pred otvorením.
Dvadsať minút pozeráte na to isté
Dlhá jazda v tuneli môže byť monotónna. Vodič sleduje cestu, steny a osvetlenie, pričom okolo neho chýbajú bežné podnety z otvorenej krajiny. Pri Lærdalskom tuneli preto odborníci počítali s únavou, stratou pozornosti, ale aj nepríjemnými pocitmi ľudí trpiacich klaustrofóbiou.
Namiesto toho, aby vznikla jedna 24,5 kilometra dlhá monotónna chodba, tunel opticky rozdelili na štyri kratšie časti. Medzi nimi sa nachádzajú tri veľké priestory vyhĺbené v skale približne v šesťkilometrových intervaloch. Keď do jedného z nich vojdete, prostredie sa zrazu dramaticky zmení.
Biele osvetlenie bežnej časti tunela vystrieda modré svetlo. Okraje priestoru sú zároveň nasvietené žltými odtieňmi. Toto osvetlenie má evokovať denné svetlo a východ slnka.
Nejde pritom len o dizajnovú atrakciu. Úlohou takéhoto riešenia je narušiť monotónnosť a vytvoriť vodičovi nový vizuálny podnet. Namiesto pocitu jednej nekonečnej cesty pod zemou dostáva mozog niekoľkokrát počas jazdy jasný signál, že sa prostredie zmenilo. Tento princíp odborníci skúmajú detailnejšie so zámerom použiť ho pri návrhu ďalších dlhých tunelov.
Zaujímavý je taktiež výber farieb. Výskum zaoberajúci sa psychológiou cestných stavieb upozorňuje, že červené osvetlenie môže u niektorých vodičov vyvolávať asociáciu s požiarom. Lærdal preto pracuje predovšetkým s modrou a žltou.
Núdzový východ by ste hľadali márne
Ešte zvláštnejšie pôsobí bezpečnostná koncepcia. Lærdal nemá klasické núdzové východy, ktorými by vodiči v prípade požiaru unikli do paralelnej rúry alebo na povrch. Ide totiž o jednu tunelovú rúru hlboko pod horským masívom.
To však neznamená, že 25 kilometrov dlhý tunel zostal bez bezpečnostných opatrení. Nachádzajú sa v ňom núdzové telefóny, hasiace prístroje, otočiská a ďalšie prvky. Tri veľké osvetlené „jaskyne“ síce poskytujú väčší priestor ako tunelová rúra, no nie sú náhradou za evakuačnú chodbu.
Rok uzáver kvôli bezpečnosti
Bezpečnostná koncepcia rekordného tunela potrebuje po viac ako štvrťstoročí modernizáciu. Aktuálne sa preto chystá jedna z najväčších zmien v histórii tejto stavby.
Nórska cestná správa ohlásila rozsiahlu rekonštrukciu, ktorá sa začne na jeseň 2026 a pokračovať bude približne do roku 2030 alebo 2031. Vznikne 28 nových technických objektov, nové núdzové zálivy a rozšírené otočiská. Pribudnú kamery, nové osvetlenie, núdzová sieť a modernejšie vetranie.
Počas prvých rokov rekonštrukcie čaká vodičov ešte jedna komplikácia. Pre práce a odstrely bude tunel počas nocí dlhodobo uzatvorený. Nórske úrady počítajú v prvých dvoch rokoch s uzáverami v čase od 18:00 do 6:00.
Keď je problém, treba sa otočiť
Zvláštnosťou Lærdalského tunela je aj spôsob, akým systém reaguje na núdzovú situáciu. Hasiace prístroje sú rozmiestnené približne každých 125 metrov a núdzové telefóny každých 250 metrov. Ak vodič použije núdzový telefón alebo vezme hasiaci prístroj, riadiace centrum dostane upozornenie.
V tuneli sú zároveň veľké otočiská približne každých 1 500 metrov, aby sa tam v prípade potreby dokázali otočiť aj väčšie vozidlá. Tri farebne osvetlené jaskyne zároveň slúžia ako priestory, kde je možné vozidlo otočiť.
Najväčším rizikom však nie je obyčajná porucha auta, ale požiar. Pri takmer 25 kilometroch bez klasických únikových chodieb je kľúčové čo najrýchlejšie zakázať ďalším vozidlám vjazd a dostať dopravu preč od nebezpečného miesta.
Aj preto má Lærdal bezpečnostné riešenie, ktoré si vodič pri bežnom prejazde takmer nevšimne. Pred vjazdmi sú závory a svetelná signalizácia, ktoré umožňujú tunel pri vážnej udalosti uzavrieť. Vnútri sa nachádzajú aj značky zdôrazňujúce vodičom, že sa majú v prípade požiaru otočiť a opustiť ho.
Požiar ukazuje slabinu rekordnej stavby najlepšie. V modernejších dvojrúrových tuneloch dokáže byť druhá rúra zároveň únikovou cestou, no v Lærdale takáto možnosť neexistuje. Ak by medzi vami a najbližším portálom vznikol požiar, cesta na bezpečné miesto znamená kilometre jazdy naspäť tým istým úsekom, ktorým ste práve prišli.
Zdroj: vegvesen.no
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
