Opustené auto stojí 6 rokov na letisku bez ŠPZ. Kľúč je pritom na sedačke

Opustené auto chátra a dlhuje 35-tisíc eur. Pri takej sekere za parkovné sa majiteľovi ani nedivím, že sa preň už nevrátil.

Médiá v brazílskom Riu de Janeiro nedávno upozornili na bizarný prípad. Opustené auto stojí na letisku v brazílskom Riu de Janeiro už viac ako 2 100 dní a nikto sa k nemu nehlási. V útrobách Terminálu 2 letiska Galeão chátra hrdzavejúce vozidlo s vyfučanými pneumatikami už od roku 2020. Hoci správa letiska o vozidle vedela od samého začiatku, za ten čas sa na parkovnom nazbierala sekera hodnote cca 35-tisíc eur. Zvláštne na celom prípade však je, že nikto netuší, komu patrí, a pre byrokratické pravidlá ho letisko doteraz nemohlo odtiahnuť.

Na nesprávnom mieste?

Ide o Hondu Civic EX-L Coupé z roku 2008, čo nie je práve bežný variant tohto modelu, no hlavne ide o verziu, ktorá sa v Brazílii nikdy oficiálne nepredávala. Už samotná prítomnosť tohto modelu v Južnej Amerike je záhadou, ktorá predchádza otázke, ako mohlo toto opustené auto na letisku skončiť.

opustene-auto-dlhuje-35-tisic

Vozidlo nemá žiadne evidenčné čísla a karosériu pomaly žerie hrdza. Najzvláštnejší detail však vyšetrovatelia a novinári objavili v interiéri. Kľúč od auta ležal voľne odhodený priamo na sedadle vodiča. Vyzerá to tak, akoby majiteľ jedného dňa jednoducho zaparkoval, odhodil kľúč, vystúpil a už sa nikdy nevrátil.

Cesta naprieč dvoma kontinentmi

Podľa dokumentov a nálepiek nájdených vo vnútri vozidla bola táto Honda pôvodne evidovaná v americkom štáte New York. Odtiaľ sa musela nejakým spôsobom dostať cez Belize a Guatemalu až do Brazílie, čo je trasa dlhá viac ako 15-tisíc kilometrov. Keďže cez nepriestupnú Darienskú medzeru medzi Panamou a Kolumbiou nevedie žiadna pozemná cesta, auto muselo aspoň časť svojej púte absolvovať na lodi.

Jednou z mála reálnych stôp, ktoré sa podarilo zachytiť, je parkovacia pokuta z brazílskeho mesta Cabo Frio z roku 2019. To znamená, že auto ešte krátko predtým normálne jazdilo po okolí, kým ho niekto v roku 2020 nezanechal na letisku a navždy nad ním zľahla zem.

Prečo ho nemohli odtiahnuť?

Mnohých ľudí zaskočí, prečo opustené auto stálo na letisku takú dlhú dobu bez toho, aby skončilo na šrotovisku. Letisko Galeão funguje v špecifickom právnom režime, kde sa prekrýva vojenská správa, štátne orgány a súkromný prevádzkovateľ parkoviska.

Keďže vozidlo stojí na pozemku pod súkromnou správou, prevádzkovateľ ho podľa brazílskych zákonov nemôže len tak svojvoľne odtiahnuť alebo zlikvidovať. Najprv musí prebehnúť zdĺhavý úradný proces, v rámci ktorého sú povinní oficiálne vyhľadať a kontaktovať registrovaného majiteľa. A práve tu celá vec roky narážala na mŕtvy bod. Prísne zákony na ochranu osobných údajov a chýbajúce ŠPZ-ky sťažujú identifikáciu majiteľa natoľko, že sa letisko ocitlo v byrokratickej pasci, z ktorej nebolo ľahké východisko.

Aj na Slovensku máme bizár: Hraničný priechod rozdelil dedinu: Nad unikátom z východného Slovenska sa zastavuje rozum

Podobný, no rozsahom ešte šialenejší prípad sa odohral aj na letisku O’Hare v Chicagu. Bývalý priateľ istej Jennifer Fitzgeraldovej tam v roku 2009 nechal auto zaparkované na zamestnaneckom parkovisku. Vozidlo tam bez odtiahnutia stálo tri roky, počas ktorých nazbieralo neuveriteľných 678 parkovacích lístkov v celkovej hodnote vyše 100-tisíc dolárov. Prípad sa napokon musel riešiť až súdnou dohodou.

Záhada bez konca

Kým sa brazílske úrady a právnici nedohodnú na tom, ako naložiť s obrovským dlhom aj samotným vrakom, hrdzavejúca Honda Civic zostáva na letisku Galeão ako tichý obyvateľ. Hrozné, aké komplikované môže byť aj niečo také jednoduché, ako odtiahnuť opustené auto. A dokým sa nenájde majiteľ, kľúčik zostane ležať presne tam, kde ho niekto pred šiestimi rokmi naposledy odložil.





Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.