Slováci zúria: Kompu zakázali, 40 minút navyše jazdy autom
Stačilo by prekonať niekoľko stoviek metrov cez rieku, no autom potrebujete desiatky kilometrov navyše. Takáto situácia nastala na slovensko-rakúskej hranici, kde nízka hladina Moravy spôsobila zákaz plavby a zastavenie kompy medzi Záhorskou Vsou a rakúskym Angern an der March. Informuje o tom obec Záhorská Ves na svojom webe.
Najviac na to doplácajú ľudia, ktorí pravidelne dochádzajú za prácou do Rakúska. Mnohí Slováci sú nahnevaní. Namiesto krátkeho prejazdu cez rieku musia absolvovať rozsiahlu obchádzku. Bežné jazdy autom sa im tak predĺžia približne o 40 minút.
Problém pritom nie je nový. O výstavbe stáleho cestného mosta sa hovorí takmer dve desaťročia a v rakúskom Angern an der March ho svojho času podporila väčšina obyvateľov. Napriek tomu dodnes nestojí.
Kompu zastavil zákaz plavby, jazdy autom sa predĺžili
Spojenie medzi Záhorskou Vsou a Angern an der March zabezpečuje kompa cez rieku Morava. Počas súčasného suchého leta však hladina rieky výrazne klesla a od 28. júna kompa nepremáva.
Pre turistu to môže znamenať nepríjemnú zmenu plánov. Pre ľudí, ktorí tadiaľ pravidelne dochádzajú za prácou, ide o podstatne väčší problém. Príkladom je Slovák Stanislav Závora z Gajár, ktorý pracuje v rakúskom Stillfriede. Keď kompa funguje, cesta do práce mu trvá približne 20 minút. Po jej odstavení potrebuje viac ako hodinu.
Rozdiel teda predstavuje približne 40 minút v jednom smere. Ak takto človek dochádza každý pracovný deň, za týždeň môže iba obchádzkou stráviť za volantom niekoľko hodín navyše. Predlžujú sa pritom nielen samotné jazdy autom z hľadiska času, ale zároveň rastie aj spotreba paliva, keďže vodiči najazdia podstatne viac kilometrov.
Jediný most na 68 kilometroch
Za problémom sa skrýva najmä nedostatočné cestné prepojenie oboch krajín. Na približne 68-kilometrovom úseku rieky Morava sa nachádza iba jediný cestný most. Ani ten pritom nie je klasickým moderným hraničným priechodom.
Ide o bývalý železničný most pri Hohenau, ktorý má iba jeden jazdný pruh a premávku v oboch smeroch na ňom riadia semafory. Smeruje tadiaľ časť vodičov, keď kompa pri Záhorskej Vsi nepremáva. Najskôr musia cestovať na sever, prekročiť Moravu pri Hohenau a následne sa na rakúskej strane opäť vracať smerom na juh.
Na mape pritom vyzerá situácia takmer absurdne. Záhorskú Ves a Angern an der March oddeľuje iba rieka a z jedného brehu vidíte na druhý. Napriek tomu sú jazdy autom zdĺhavé a bez kompy nemá vodič kde prejsť.
V neprospech Slovákov vyznieva aj porovnanie situácie so západom Rakúska. Medzi Vorarlberskom a Švajčiarskom nájdete cestný most omnoho častejšie. Na hranici so Slovenskom je naopak situácia výrazne horšia.
Most chceli postaviť už pred takmer 20 rokmi
Paradoxom je, že riešenie existuje na papieri dávno. Medzi Záhorskou Vsou a Angern an der March mal vzniknúť cestný most. O projekte sa intenzívne diskutovalo ešte v roku 2007 a obyvatelia rakúskej obce o ňom už aj hlasovali. Výstavbu podporilo približne 60 percent hlasujúcich.
Mohlo sa preto zdať, že kompu postupne nahradí stále cestné spojenie nezávislé od výšky hladiny rieky. Nestalo sa. Jedným z problémov sa stalo umiestnenie mosta. Pôvodný variant počítal so spojením približne v oblasti dnešnej kompy. Neskôr sa začalo diskutovať o južnejšej trase, ktorá by odviedla premávku áut mimo centra obce Angern an der March.
O ďalšom variante obyvatelia hlasovali v roku 2014 a vtedy už projekt Rakúšania odmietli. Južná trasa by navyše bola podstatne drahšia. Projekt sa tak postupne dostal do slepej uličky.
Rakúšania nechcú autá v centre obce
Postoj k mostu sa časom zmenil. Časť obyvateľov rakúskeho pohraničia sa obáva, že nové cestné spojenie prinesie nárast počtu osobných áut a nákladných vozidiel. Starosta Angern an der March Robert Meissl nechce, aby nové spojenie viedlo priamo cez obec. Presadzuje južný variant, ktorý by dopravu odviedol mimo zastavanej časti.
Podobné diskusie sa vedú aj pri ďalších potenciálnych spojeniach cez Moravu. V rakúskom Marcheggu sa argumentuje taktiež ochranou prírody. Mesto už má železničný a cyklistický most a tamojší starosta Armin Türk je k ďalšiemu cestnému spojeniu skôr skeptický.
Na druhej strane stoja ľudia, ktorí považujú most za nevyhnutný. Rakúsky vinár a podnikateľ Gerhard Küssler zo Stillfriedu rozbehol iniciatívu na podporu výstavby. Pod petíciu podľa jeho slov získal viac ako 4-tisíc podpisov. Argumentuje potrebami miestnych podnikov, turistov a ľudí dochádzajúcich cez hranicu za prácou, pre ktorých sú predĺžené jazdy autom nepraktické.
Obavy z kriminality
Odporcovia cestného prepojenia používajú aj ďalší argument. V rakúskom pohraničí sa objavili obavy, že nový most smerom na Slovensko by mohol zjednodušiť pohyb páchateľov cez hranicu a zvýšiť počet krádeží či vlámaní.
Takúto súvislosť však rakúska polícia nepotvrdila. Krajinské policajné riaditeľstvo Dolného Rakúska uviedlo, že nemá poznatky o všeobecnom náraste kriminality spôsobenom otváraním cestných alebo cyklistických mostov cez Moravu.
Cezhraničná kriminalita na otvorenej schengenskej hranici existuje, no polícia podľa svojho stanoviska nedokáže preukázať súvislosť medzi jednotlivými mostami a zvýšeným počtom krádeží alebo vlámaní.
Vodiči sa nového mosta zatiaľ nedočkajú
Napriek dlhoročným diskusiám momentálne nič nenasvedčuje tomu, že by sa nový cestný most medzi Angern an der March a Záhorskou Vsou začal v najbližšom období stavať. Dlhé obchádzkové jazdy autom či čakanie na kompu tak budú zjavne pokračovať.
Dolnorakúska správa ciest považuje cezhraničné cestné spojenie za komplexný projekt, pri ktorom sa musia dohodnúť obe krajiny. Do úvahy vstupuje doprava, záujmy regiónu, ochrana územia aj financovanie.
Dôležité však je, že v súčasnosti ani neexistuje projekt mosta cez Moravu, ktorý by bol pripravený na realizáciu. Dolné Rakúsko zároveň jednotlivé cestné investície posudzuje podľa ich naliehavosti a strategického významu.
Pre Slovákov dochádzajúcich do Rakúska to znamená, že závislosť od kompy bude pokračovať. Keď je dostatok vody, cesta cez hranicu môže byť otázkou niekoľkých minút. Keď hladina Moravy klesne a plavbu zakážu, rovnaké jazdy autom sa výrazne predĺžia. Rovnako je to aj pri povodniach.
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
