Autá Lada chcel každý. Postavili ju Taliani a menili ju aj za Coca-Colu

Mysleli ste si, že Lada bola rýdzo ruské auto? Aj v Československu bola snom mnohých rodín.

V roku 1966 sa na brehu rieky Volga rozhodlo o stavbe gigantického závodu, ktorý mal naplniť sen sovietskeho vedenia o dostupnom aute pre milióny ľudí. Kým nespravodlivo nedostupná a luxusná Volga bola vyhradená pre komunistických funkcionárov a štátne úrady, bežný ľud na svoje vlastné auto stále len čakal. Vznikla tak najväčšia automobilka Sovietskeho zväzu Lada a mesto okolo nej získalo celosvetovú známosť.

Mesto, ktoré pomenovali po talianskom komunistovi

Pôvodné mestečko Stavropol ležiace pri rieke Volga bolo už v roku 1964 premenované na Toljatti, na počesť dlhoročného lídra talianskych komunistov Palmira Togliattiho, ktorý zomrel počas dovolenky na Kryme. O dva roky neskôr, 15. augusta 1966, podpísal Sovietsky zväz s talianskym automobilovým koncernom Fiat osemročnú zmluvu o spolupráci. Fiat nedodal len kompletnú dokumentáciu, ale navrhol prakticky celý plán novej automobilky inšpirovaný vlastným závodným komplexom Mirafiori v Turíne, no v ešte väčšom meradle.

pribeh-lada-menili-ju-za-coca-colu

Základný kameň závodu položili 14. januára 1967. Celý projekt vyšiel na viac ako miliardu rubľov a na masívnej stavbe sa vystriedali tisíce mladých robotníkov aj talianskych technikov, ktorí do ZSSR priniesli know-how západnej veľkovýroby. Výsledkom bol obrovský priemyselný komplex rozprestierajúci sa na ploche približne 600 hektárov, s výrobnými linkami dlhými cez 1,7 kilometra a kapacitou až 660-tisíc vozidiel ročne. V najsilnejších rokoch v ňom pracovalo okolo 120-tisíc ľudí, čo bolo na sovietske pomery skutočne gigantické.

Žiguli, ktoré sa na Západe volalo inak

Prvý vyrobený model, VAZ-2101, zišiel z linky v roku 1970. Vychádzal z obľúbeného Fiatu 124, no sovietski inžinieri ho výrazne upravili pre tamojšie drsné podmienky. Tak dostal väčšiu svetlú výšku, odolnejší podvozok, bubnové brzdy vzadu aj jednoduchšiu, ľahšie opraviteľnú mechaniku. Doma sa predával pod menom Žiguli, no na export sa značka premenovala na Lada. Logom sa stala ikonická plachetnica, ktorá odkazovala na historické lode plaviace sa po Volge.

pribeh-lada-menili-ju-za-coca-colu

Vývoz do zahraničia sa pre Sovietsky zväz stal dôležitým zdrojom tvrdej meny. Zaujímavosťou je, že spoločnosť Coca-Cola v istom období vymieňala v rámci neobvyklých barterových obchodov svoje nápoje za dovezené automobily Lada, ktoré sa následne predávali napríklad vo Veľkej Británii. Na trhy strednej a východnej Európy sa Lady dostávali celkom prirodzene. V bývalom Československu si model 2101 aj jeho nasledovníci našli pevné miesto ako autá, ktoré si mohla dovoliť bežná rodina.

Od Renaultu späť do štátnych rúk

Osud závodu sa výrazne zmenil po roku 2008, keď do automobilky AvtoVAZ postupne vstúpil francúzsky Renault a v roku 2016 v nej získal väčšinový podiel. Počas francúzskeho vedenia vznikli modernejšie modely ako Vesta či Xray a celá výroba v Toljatti sa výrazne zmodernizovala.

pribeh-lada-menili-ju-za-coca-colu

Toto obdobie spolupráce však ukončila vojenská agresia Ruska voči Ukrajine vo februári 2022. Renault krátko po jej začiatku oznámil svoj odchod z krajiny a svoj podiel v AvtoVAZ-e predal ruskému štátnemu výskumnému ústavu NAMI symbolicky za jeden rubeľ, s opciou na spätný odkup v horizonte šiestich rokov. Automobilka sa tak v máji 2022 vrátila späť pod plnú kontrolu ruského štátu. V dôsledku medzinárodných sankcií odvtedy zápasí s nedostatkom elektronických súčiastok a komponentov zo zahraničia, čo sa premietlo aj do výrazne zjednodušenej výbavy novovyrábaných modelov.





Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.