PRVÁ JAZDA Mercedes-Benz GLC: Technologický pokrok v balení, ktorému nechýba emócia
Mercedes-Benz sa rozhodol ignorovať súčasnú vlnu skepsy, ktorá núti mnohé automobilky brzdiť v procese elektrifikácie. Nemecký výrobca trvá na svojej pôvodnej stratégii a naďalej plánuje ponúkať pestrú paletu pohonov od čistých elektromobilov až po hybridy. Jasným dôkazom tohto odhodlania je príchod elektrickej verzie modelu, ktorý v predajných štatistikách dlhodobo kraľuje ich ponuke. Trieda GLC prechádza zásadnou premenou a stáva sa pilierom, na ktorom chce značka ukázať svoju pripravenosť na zmenené podmienky v odvetví.
Model GLC sa v predajniach objaví už túto jeseň a prináša generačný posun postavený na modernom elektrickom pohone. Výrazne sa zmenil nielen dizajnový jazyk, ktorý je teraz ostrejší, ale aj technologická výbava interiéru. Cieľom inžinierov bolo vytvoriť vozidlo, ktoré pôsobí moderne a digitálne, no zároveň nestráca charakteristické črty svojich predchodcov.
Moje prvé stretnutie s týmto modrým SUV prebehlo na kľukatých cestách Rakúska, kde som mala možnosť preveriť, či skutočne spĺňa ambiciózne ciele výrobcu. Auto pôsobí vyvážene a okamžite dáva najavo, že prechod na elektrinu neznamená stratu komfortu. Už prvé kilometre v horských priesmykoch ukázali, že hoci ide o veľké a ťažké SUV, podvozok je naladený veľmi precízne.
Vnútri to je dobré
Dominantným prvkom interiéru je gigantická, 39,1-palcová plocha Hyperscreen, ktorá sa tiahne pod jedným celistvým kusom skla naprieč celou prístrojovou doskou. Mercedes tu nasadil svoje vlastné softvérové rozhranie MB.OS, ktoré pôsobí prehľadne, intuitívne a jeho ovládanie pomocou veľkých digitálnych tlačidiel je prekvapivo prirodzené. Systém navyše integruje asistenta poháňaného umelou inteligenciou Google Gemini, pričom samozrejmosťou je bezdrôtová podpora Apple CarPlay a Android Auto.
Ak však zákazník nesiahne po príplatkovom Hyperscreene, dostane verziu Superscreen. Tá pozostáva z troch samostatných panelov pod spoločným sklom, takže z 10,25-palcového prístrojového štítu pre vodiča, centrálnej 14-palcovej obrazovky a ďalšieho 14-palcového displeja vyhradeného výhradne pre spolujazdca.
Samotná palubná doska pôsobí vizuálne úsporne, takmer až stiesnene, čo však nie je na škodu. Tento pocit menšej hĺbky v interiéri pripomína odkaz na éru modelu W126, rovnako ako predná maska. Stredová konzola sa ladne dvíha smerom k vetracím otvorom a pod ňou vznikol šikovný otvorený úložný priestor s dvojicou USB-C portov.
Potešilo ma, že Mercedes sa vyhol digitálnemu extrémizmu. Vetracie otvory majú poctivé mechanické ovládacie prvky na usmernenie vzduchu a namiesto zbytočného skrytého menu v displeji nájdeme na palubnej doske fyzické tlačidlá pre parkovacieho asistenta, kamery či klasický otočný ovládač hlasitosti. Práve tieto drobné, hmatateľné detaily robia každodenné používanie auta oveľa príjemnejším.
Agilita v nečakaných polohách
Mňa najviac oslovila verzia 400 4Matic, čo v preklade znamená dvojmotorový pohon s výkonom 489 koní (360 kW) a krútiacim momentom 800 Nm. Systém využíva 94 kWh využiteľnú batériu a 800-voltovú architektúru. Celý výkon prechádza na všetky štyri kolesá cez špecifickú dvojstupňovú prevodovku, ktorej technické riešenie patrí k najzaujímavejším častiam pohonnej jednotky.
Papierové údaje hovoria o zrýchlení z nuly na sto za 4,2 sekundy a maximálnej rýchlosti elektronicky obmedzenej na 209 km/h. V praxi auto pôsobí svižne, no nejde o žiadny závratný trhač asfaltu. Hoci parametrami nedosahuje úroveň starších modelov s motorom V8, ktoré boli o zlomok sekundy rýchlejšie, elektrický pohon dodáva silu plynule a bez oneskorenia, čo oceníte viac.
Pri jazde po technických úsekoch som bola prekvapená, aký istý prejav auto vykazuje. V zákrutách sa GLC správa podstatne obratnejšie, než by jeho hmotnosť napovedala. Nízko uložené batérie v podlahe znižujú ťažisko a umožňujú vjazd do vracačiek s presnosťou, ktorú by v tejto kategórii mnohí nečakali. Auto ochotne mení smer a na pokyny volantom reaguje bez zbytočného zaváhania či náklonov.
Najväčšie prekvapenie prišlo pri ostrejšom tempe. Keď človek zatlačí na pílu, ozve sa pískanie pneumatík, čo v prípade elektrického SUV vytvára až bizarný, no vtipný zážitok. Veď auto má výkonu na rozdávanie. Hoci fyzika má svoje limity a v extrémnych situáciách je hmotnosť cítiť, celková úroveň zábavy za volantom prekonala moje pôvodné očakávania.
Mercedes o tomto modeli hovorí jednoducho ako o novom GLC. V inej realite by benzínový variant možno ani nevznikol, no v tej našej príde do predaja súbežne s elektrickou verziou. GLC tak stojí na pomedzí starého a nového sveta.
Vylepšený exteriér
Dizajn prednej aj zadnej časti využíva LED svetelný podpis v tvare trojcípej hviezdy, čo je vkusný odkaz na identitu značky. Predná maska obsahuje 942 osvetlených bodov a svojím vajcovitým tvarom mi pripomína éru modelu W126, čo považujem za vydarený retro prvok. Celkové proporcie s krátkymi prevismi a pomerom palubnej dosky k náprave sa výrazne nelíšia od súčasného GLC so spaľovacím motorom. Zadnú časť definuje masívny červený panel tiahnuci sa celou šírkou, v ktorom sú integrované zadné svetlá.
Výsledok je atraktívny a pôsobí civilne, bez nutnosti kričať do sveta, že ide o elektromobil. Naopak, negatívom sú elektronické vysúvacie kľučky dverí. Tie považujem za trochu otravný a nešťastný prvok.
Poďme sa ale pozrieť na jazdné režimy. V komforte je je riadenie nastavené skôr na pohodlie a od volantu netreba čakať prehnanú spätnú väzbu. Testovaný exemplár disponoval riadením zadnej nápravy s uhlom vytočenia 4,5 stupňa. Na rozdiel od väčších modelov značky, kde je tento systém niekedy skôr ako rušivý element, tu funguje nenápadne a prirodzene.
Mierne sklamanie však prinieslo vzduchové odpruženie. Pri diaľničnom tempe auto na zvlnenom povrchu až príliš plávalo hore a dole. Problém sa dal dočasne vyriešiť prepnutím do športového režimu, ktorý karosériu výrazne upokojil. Lenže systém má zásadnú chybu, lebo sa po každom naštartovaní automaticky vráti do komfortného nastavenia. Zákazník si síce môže v individuálnom režime navoliť športové pruženie, no tento proces musíte absolvovať zakaždým nanovo. Zástupcovia Mercedesu však pripustili, že keďže je systém plne elektronický, náprava v podobe novej kalibrácie podvozka cez bezdrôtovú aktualizáciu softvéru je technicky možná. Ostáva len dúfať, že výrobca na sťažnosti novinárov a neskorších majiteľov zareaguje včas.
Mercedes sa poučil z predchádzajúcich skúseností a do GLC integroval prepracovaný systém rekuperácie, ktorý debutoval v elektrickom modeli CLA. Výsledkom je, že až 99 percent brzdných manévrov prebieha výlučne rekuperáciou, vďaka čomu sa klasické trecie brzdy dostávajú k slovu len minimálne. Vodič má k dispozícii štyri úrovne intenzity, ktoré ovláda páčkami pod volantom. Najsilnejší režim D- umožňuje plnohodnotnú jazdu s jedným pedálom, čo v praxi funguje bezchybne a systém si navyše pamätá posledné nastavenie aj po vypnutí motora.
Menej presvedčivý je však režim D, ktorý simuluje klasické brzdenie motorom. Tu má brzdový pedál nedostatok zdvihu a pôsobí mierne kolísavo, čo sťažuje dosiahnutie dokonale plynulého zastavenia. Aj v tomto prípade však platí, že Mercedes môže charakteristiku systému dodatočne upraviť prostredníctvom bezdrôtovej softvérovej aktualizácie, ak na túto nedokonalosť poukáže dostatočné množstvo používateľov.
Pohonný agregát využíva dvojstupňovú prevodovku, ktorá je taktiež odvodená od modelu CLA, no pre potreby väčšieho a ťažšieho GLC dostala upravené prevodové pomery. K zmene stupňa z jednotky na dvojku dochádza pri rýchlosti okolo 120 km/h, kedy sa pomer mení z 11:1 na 5:1. Inžinieri odviedli v oblasti kultivovanosti vynikajúcu prácu. Prechody medzi prevodmi sú prakticky neznateľné a bez upozornenia by si ich nikto nevšimol, keďže sú plynulé a absolútne tiché.
Čo sa týka nabíjania a efektivity, technické údaje sľubujú konkurencieschopné hodnoty. Auto podporuje rýchlonabíjanie jednosmerným prúdom s výkonom až 330 kW, čo znamená dobitie kapacity z 10 na 80 percent za 22 minút. Za desať minút na nabíjačke tak vodič získa približne 300 kilometrov dojazdu. K samotnej spotrebe a reálnemu dojazdu sa vyjadríme až po klasickom teste, ale mohli by to byť naozaj zaujímavé čísla, tak ako v prípade modelu CLA.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.
