Olympijské hry a autá: Vedeli ste, že kedysi sa súťažilo v šoférovaní? Dnes by to už neprešlo!
Spojenie nablýskaných karosérií a jedného z najväčších športových sviatkov planéty nie je len moderným marketingovým výmyslom. Táto symbióza trvá už viac ako storočie a za ten čas sa úloha automobilu na olympijských hrách premenila z hlučnej kuriozity na technologický manifest budúcnosti. Od dymiacich strojov v parížskych uliciach až po tiché elektrické flotily v Alpách, automobily vždy zrkadlili ambície a priemyselnú silu hostiteľských krajín. Práve teraz, keď sa pozornosť sveta upriamuje na Zimné olympijské hry v Miláne a Cortine d’Ampezzo, sa otvára ďalšia kapitola, ktorej dominuje európsky gigant Stellantis.
Prvé kilometre v tieni svetovej výstavy
História prepojenia olympijských hier a motorizmu sa začala písať už v roku 1900. Druhá novodobá olympiáda v Paríži bola špecifická tým, že sa konala v rámci svetovej výstavy. To prinieslo bizarné športové disciplíny, medzi ktorými nechýbali ani automobilové preteky. Hoci sa jazdcom neudeľovali oficiálne olympijské medaily, tieto súťaže zanechali v dejinách nezmazateľnú stopu.
Automobil bol vtedy vnímaný ako priekopnícky dopravný prostriedok a organizátori ho prvýkrát využili na prepravu rozhodcov či funkcionárov. Bola to prvá veľká propagačná kampaň na kolesách, ktorá ukázala, že auto dokáže v logistike nahradiť konské povozy. Táto úloha sa naplno potvrdila aj o štyri roky neskôr v americkom St. Louis, kde automobily definitívne prevzali kľúčovú rolu v organizácii hier.
Od olympijskej propagandy k adrenalínovému korytu v Cortine
V tridsiatych rokoch minulého storočia sa olympiáda stala silným nástrojom propagandy a priemyselného sebavedomia. Keď v roku 1935 nemecký Opel uvádzal na trh svoj prvý „ľudový automobil“, nazval ho príznačne Olympia. Bolo to na počesť nadchádzajúcich hier v Berlíne, kde sa nemecké značky ako Mercedes-Benz či Auto Union prezentovali ako symboly technologickej nadvlády. Po vojne sa karta obrátila a automobilky začali hľadať inšpiráciu v samotných dejiskách hier.
Legendárny Ford Cortina získal svoje meno podľa talianskeho mesta Cortina d’Ampezzo, ktoré hostilo zimnú olympiádu v roku 1956. Ford zašiel v propagácii tak ďaleko, že svoje vozidlá nechal v rámci reklamných kampaní jazdiť priamo po tamojšej olympijskej bobovej dráhe. Špeciálne upravené Fordy sa rútili ľadovým korytami, pričom v zákrutách takmer „lietali“ po stenách, čím automobilka demonštrovala extrémnu stabilitu a odolnosť podvozka v podmienkach, ktoré by bežné auto okamžite zničili.
Komerčná explózia a zlaté edície v Amerike
Skutočný zlom v komerčnom využití olympijských hier nastal v roku 1984 v Los Angeles. Hry boli postavené na súkromných investíciách a automobilky pochopili, že sponzoring im otvorí dvere k miliónom zákazníkov. Americký Buick, patriaci pod koncern General Motors, vtedy stavil na národnú hrdosť. Model Century uviedol v špeciálnej edícii Olympia, ktorá sa pýšila nielen unikátnymi logami, ale aj charitatívnym rozmerom, kedy značka z každého predaného kusu darovala sto dolárov americkým olympionikom.
Tento trend pokračoval aj v roku 1996 v Atlante, kde Buick predstavil edíciu Olympic Gold so zlatými emblémami a olympijskými kruhmi na hlavových opierkach. Do hry vtedy vstúpilo aj BMW, ktoré práve spúšťalo svoju fabriku v USA a hry využilo na to, aby špeciálne upraveným modelom 328i sprevádzalo olympijskú pochodeň.
Rádiom riadené legendy na trávniku
Jedným z najfascinujúcejších príbehov histórie je letná olympiáda v Barcelone v roku 1992. Domáci Seat vtedy musel vyriešiť technický rébus. Organizátori potrebovali sprievodné vozidlo pre maratónsky beh, ktoré by športovcov nezaťažovalo emisiami. Výsledkom bol Seat Toledo EV, unikátny elektromobil s dojazdom 65 kilometrov. Seat vtedy ukázal, že elektrický pohon má zmysel dávno predtým, než sa stal masovým trendom.
Okrem toho značka odmeňovala španielskych medailistov luxusným modelom Toledo v edícii Podium, ktorý obsahoval na tú dobu nevídané prvky ako palubný telefón v lakťovej opierke. O dve desaťročia neskôr v Londýne 2012 zasa skupina BMW Group zaujala nielen flotilou nízkoemisných vozidiel, ale aj špeciálne zmenšenými modelmi Mini, ktoré na diaľkové ovládanie prevážali oštepy a kladivá priamo na atletickom štadióne.
Súčasnosť v réžii talianskeho dizajnu
Dnes sa kolesá olympijskej histórie opäť otáčajú smerom k Taliansku. Zimné olympijské hry v Miláne a Cortine d’Ampezzo sa stávajú výkladnou skriňou koncernu Stellantis. Oficiálna flotila zahŕňajúca približne troch tisícok vozidiel ukazuje celú šírku talianskeho inžinierstva.
Zatiaľ čo Maserati zabezpečuje reprezentatívnu dopravu pre najvyšších hostí, značky ako Alfa Romeo, Lancia a Fiat prinášajú na trh nové olympijské edície. Tie nie sú len o estetických doplnkoch, ale odrážajú aktuálne trendy v digitalizácii a udržateľnosti. História nás učí, že olympijské autá sú viac než len dopravné prostriedky.
Výrobcovia často prichádzajú aj so špeciálnymi olympijskými edíciami. Oplatí sa investovať do „olympijského“ auta, alebo si priplácate len za drahú nálepku? Pravda leží niekde uprostred a odvíja sa od toho, ako veľmi automobilka pri príprave edície tlačila na pílu. Historicky sa ukazuje, že modely ako Seat Toledo Podium alebo limitované olympijské edície od BMW dnes majú v očiach zberateľov nepomerne vyššiu hodnotu než ich bežní súrodenci v základnej výbave. A olympijské verzie od Stellantisu nie sú len o logách na karosérii, ale o balíkoch výbavy, ktoré by vás v bežnom konfigurátore stáli o tisíce eur viac. Ak teda plánujete auto vlastniť dlhšie a následne ho predať ako niečo špeciálne, olympijská edícia môže byť vaším žolíkom. Ak však hľadáte len čistú funkčnosť, dajte si pozor, aby ste neplatili stovky eur navyše za exkluzívny lak, ktorý v konečnom dôsledku vaše jazdné vlastnosti nezmení.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.
