Štart-stop končí a nové autá budú lacnejšie. Je čas, aby sa pridala aj Európa?
Pre mnohých je to takmer všeobecne nenávidená funkcia, ktorú po každom nasadnutí do auta okamžite vypínajú. Systém, ktorý má šetriť palivo, podľa kritikov skôr nadmerne opotrebováva techniku. A teraz dostal na kľúčovom svetovom trhu ranu z milosti. Americká agentúra EPA totiž oznámila, že štart-stop končí ako vynútený štandard. Tento krok by mohol priniesť nielen vyššiu spoľahlivosť, ale aj výrazné zlacnenie nových automobilov, po ktorom volali odborníci aj verejnosť.
Klimatická trofej bez reálneho úžitku
Rozhodnutie americkej administratívy pod vedením správcu EPA Leeho Zeldina je súčasťou širšieho balíka zmien. Tieto kroky prakticky rušia prísne emisné predpisy a vyhlásenia o nebezpečenstve skleníkových plynov, ktoré boli zavedené ešte počas éry Baracka Obamu. Podľa nových vyhlásení z Bieleho domu by výrobcovia nemali byť nútení inštalovať technológie, ktoré agentúra trefne nazvala klimatickou trofejou za účasť bez materiálneho úžitku. Vládni predstavitelia otvorene priznali, že štart-stop končí vo svojej pozícii protežovanej technológie, pretože jeho reálny prínos pre životné prostredie v skutočnej premávke je minimálny a často len papierový.
Doteraz boli automobilky motivované k jeho inštalácii cez takzvané emisné kredity mimo cyklu. Tie im umožňovali umelo si znižovať emisie flotily bez toho, aby auto reálne vypúšťalo menej splodín počas bežnej jazdy. S tým je však koniec a agentúra jasne deklarovala, že výrobcovia áut by nemali byť odmeňovaní za prvky, ktoré zákazníkom neprinášajú skutočnú hodnotu.
Kde sa berú skryté náklady?
Keďže ide o finálne rozhodnutie, legislatívna zmena je okamžitá. Administratíva uviedla, že celú nápravu realizuje povestnou „Trumpovou rýchlosťou“. Nariadenie sa vzťahuje na široký časový rámec, a to spätne na vozidlá modelových rokov 2012 až po tie budúce v roku 2027 a neskôr. V praxi to znamená, že automobilky môžu prakticky ihneď začať upravovať svoje výrobné plány, softvér a konfigurácie áut. Sloboda voľby sa tak vracia do predajní okamžite po tom, čo výrobcovia vyhodnotia svoje obchodné stratégie.
Lee Zeldin obhajoval túto revíziu predpisov ako priamu finančnú pomoc spotrebiteľom, pričom odhaduje, že bez tejto technológie by mohla cena nového auta klesnúť v priemere o 2 400 dolárov, čo je zhruba 2 000 eur. Mnohí vodiči sa pýtajú, ako môže jedno tlačidlo a softvér stáť toľko peňazí, no odpoveď leží hlboko pod kapotou v drahom hardvéri. Systémy štart-stop totiž vyžadujú zosilnené batérie typu AGM alebo EFB, ktoré sú výrazne drahšie ako bežné olovené akumulátory. K tomu treba pripočítať robustnejšie štartéry dimenzované na tisíce cyklov navyše, inteligentné alternátory a špeciálne ložiská kľukového hriadeľa, ktoré musia odolávať častým štartom bez tlaku oleja.
Všetky tieto dodatočné náklady nakoniec zaplatí zákazník v kúpnej cene vozidla. Hoci nejde o priamy zákaz tejto technológie, posolstvo úradov je skôr v tom, že štart-stop končí ako povinná jazda pre inžinierov. Výrobcovia teraz dostávajú slobodu vyrábať vozidlá bez tejto komplikovanej nadstavby, čo im umožní vrátiť sa k jednoduchšej a spoľahlivejšej konštrukcii. Agentúra vo svojom vyhlásení zdôraznila, že toto oznámenie obnovuje slobodu výberu spotrebiteľov, ktorí už nebudú musieť doplácať na techniku, ktorú v skutočnosti nechcú.
Mala by sa Európa inšpirovať?
Pri čítaní týchto správ však slovenský vodič musí zostať nohami na zemi. Je dôležité zdôrazniť, že zatiaľ čo v USA štart-stop končí kvôli zmene federálnej legislatívy, v Európskej únii je situácia diametrálne odlišná. Na starom kontinente sú výrobcovia stále pod obrovským tlakom prísnych cieľov emisií oxidu uhličitého a každý ušetrený gram na papieri má pre nich cenu zlata. Ale ak by Brusel upustil od trvania na technológiách, ktoré v reálnom svete šetria len desatiny litra paliva, no výrazne predražujú nákup a servis áut, profitoval by najmä koncový spotrebiteľ.
Zdroj: EPA
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.
