Najrýchlejší vlak sveta jazdí 603 km/h, Slováci závidia. Tvrdá pravda o železniciach
Viete, ktorý je najrýchlejší vlak sveta? Túžba človeka prekonávať vzdialenosti v čo najkratšom čase je spojená so železničnou dopravou od jej začiatkov. To, čo začalo v devätnástom storočí dymiacimi vlakmi, dnes pokračuje vysoko vyspelými technológiami. Súčasné rebríčky TOP rýchlovlakov sú ukážkou toho, čo všetko dokážu inžinieri skonštruovať.
História moderných rýchlovlakov sa nezaobíde bez nemeckého príspevku. Už v roku 1988 prekvapil svet model InterCityExperimental, známy ako ICE-V. Tento vlak dosiahol na trati medzi Hannoverom a Würzburgom rýchlosť 406,9 km/h, čím položil základy pre dnešnú flotilu vlakov ICE, ktoré križujú Európu.
Hoci išlo o testovací prototyp, jeho prínos pre aerodynamiku a stabilitu podvozkov je dodnes kľúčový. Nemecko sa zapísalo do dejín aj technológiou Transrapid. Tento magnetický vlak dosiahol v roku 1997 na skúšobnom okruhu v Emslande rýchlosť 450 km/h. Hoci sa v Nemecku nikdy nedočkal komerčného nasadenia, jeho odkaz dodnes žije v Číne.
Francúzsko však v segmente tradičných koľajových vozidiel drží absolútny primát. Ich ikonický TGV Atlantique dosiahol koncom osemdesiatych rokov rýchlosť cez 482 km/h. Skutočný vrchol však prišiel v roku 2007 s projektom V150. Špeciálne upravená súprava s posilnenými motormi a zväčšenými kolesami vtedy dosiahla na trati LGV Est neuveriteľných 574,8 km/h. Dodnes ide o rekord a najrýchlejší vlak sveta, ak berieme do úvahy len vozidlá, ktoré sa dotýkajú koľajníc kolesami.
Ázijská dominancia
V súčasnosti sa však ťažisko inovácií presunulo do Ázie. Južná Kórea sa do elitného železničného „klubu“ zapísala vďaka prototypu HEMU-430X, ktorý v roku 2013 pokoril hranicu 421 km/h.
Čína zasa zvolila cestu masívneho rozvoja a sériovej výroby. Ich model CRH380BL je dôkazom, že vysokú rýchlosť je možné dosahovať aj pri bežnej prevádzke. Počas testov v roku 2011 dosiahol tento stroj rýchlosť 487,3 km/h, pričom jeho konštrukcia vychádza priamo z vlakov, ktoré denne prepravujú tisíce cestujúcich medzi Šanghajom a Pekingom.
Čína takisto prevádzkuje jedinú komerčnú vysokorýchlostnú magnetickú dráhu na svete. Šanghajský Maglev spája letisko Pudong s centrom mesta. Počas testovacích jázd dosiahol rýchlosť 501 km/h, hoci v bežnej prevádzke jazdí o niečo pomalšie kvôli ekonomickej efektivite. Presnejšie povedané, jeho prevádzková rýchlosť je 431 km/h.
Šanghajský Maglev je zároveň zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov ako najrýchlejší vlak sveta prevádzkovaný komerčne. Jeho systém využíva elektromagnetickú levitáciu, kde sa vlak vznáša približne centimeter nad traťou a je poháňaný lineárnym motorom zabudovaným priamo v telese dráhy.
Japonský triumf nad hranicou 600 km/h
Absolútnym kráľom železníc je v súčasnosti Japonsko. Krajina vychádzajúceho slnka, ktorá svet obohatila o legendárny Šinkansen, opäť potvrdila svoju pozíciu lídra. Už v roku 2003 model JR-Maglev MLX01 ukázal potenciál magnetov s rýchlosťou 581 km/h. To však bol len predchodca dnešného rekordéra.
V roku 2015 sa prepísali dejiny, keď Šinkansen L0 ako najrýchlejší vlak sveta s posádkou na palube dosiahol na testovacej trati Yamanashi rýchlosť 603 km/h. Tento stroj využíva systém SCMaglev, čo je technológia využívajúca supravodivé magnety chladené kvapalným héliom na extrémne nízke teploty. Vďaka tomu vznikajú mimoriadne silné magnetické polia, ktoré vlak nadvihnú a stabilizujú. Pri nízkych rýchlostiach sa vlak pohybuje na kolesách, no po dosiahnutí približne 100 km/h sa odlepí od zeme a „letí“ nízko nad povrchom.
Všetko začala éra pary
Je dôležité si uvedomiť, že honba za tým, kto postaví najrýchlejší vlak sveta, sa nezačala v ére počítačov. V roku 1804 sa prvá parná lokomotíva Richarda Trevithicka plazila rýchlosťou 8 km/h a odborníci ju chceli zrýchliť.
O necelých 130 rokov neskôr sa inžinierom podarilo niečo dovtedy nemysliteľné. Britská lokomotíva Mallard v roku 1938 stanovila rekord pre parné stroje. Išlo o vtedajší najrýchlejší vlak sveta, ktorý zvládol jazdiť 201 km/h. Tento míľnik dosiahnutý v čase pred druhou svetovou vojnou dodnes potvrdzuje technický talent vtedajších konštruktérov.
Každý z týchto rekordov, či už historických alebo súčasných, posunul železnicu vpred. Od oceľových kolies na koľajniciach sme sa prepracovali k magnetom, ktoré eliminujú trenie a umožňujú cestovať rýchlosťami, ktoré boli kedysi vyhradené len pre lietadlá.
Slovensko nateraz bez šance
Kým svet hovorí o rýchlovlakoch, Slovensko ako krajina zaostáva. Rýchlosť vlakov na slovenských železniciach dlhodobo zaostáva za európskym priemerom, čo negatívne ovplyvňuje konkurencieschopnosť železničnej dopravy. Na mnohých hlavných tratiach sa síce nachádzajú modernizované úseky. Tie sú však často prerušované pomalými pasážami, kde vlaky výrazne strácajú čas.
Výsledkom je, že rýchlosť na železnici zostáva príliš nízka a vlak sa pre mnohých cestujúcich stáva menej atraktívnou alternatívou k automobilovej doprave.
Problémom nie je len samotná infraštruktúra, ale aj tempo jej modernizácie. Rekonštrukcie tratí prebiehajú pomaly a často s dlhodobými obmedzeniami, ktoré rýchlosť ešte viac znižujú. Hoci ŽSR zvýšili traťovú rýchlosť v úseku medzi Bratislavou a Žilinou na 160 km/h, v praxi stále nejde o rýchlostný štandard, nehovoriac o rýchlostiach 200 km/h. Bez systematických investícií a rýchlejšej výstavby bude Slovensko v oblasti rýchlosti železničnej dopravy naďalej zaostávať.
Zdroj: vinylone.co.uk
