Jazdné režimy sú len ilúzia: Prečo vaše auto v skutočnosti nezrýchli a ako vás klame elektronika?
Pamätáte si na tie časy, keď ste v autoškole šliapali na plyn v starej karburátorovej škodovke a ona… jednoducho zrýchlila. Presne tak, ako ste stlačili pedál. Nič viac, nič menej. Dnes stlačíte plyn v režime Eco a auto sa vás najprv elektronicky spýta, či to myslíte vážne a až potom sa lenivo rozbehne. Jazdné režimy sú dnes všadeprítomné, no aby sme pochopili ich fungovanie, musíme sa najprv pozrieť pod kapotu histórie.
Prečo to kedysi nešlo?
Dôvod, prečo staré autá (hovoríme o ére pred masívnym nástupom elektroniky, zhruba do konca 90. rokov) nemali jazdné režimy, je prozaický: neexistoval prostredník.
V starom aute bolo všetko prepojené „na tvrdo“.
-
Plyn: Keď ste stlačili plynový pedál, ťahali ste oceľové lanko. To lanko bolo fyzicky pripojené k škrtiacej klapke motora. Ak ste pedál stlačili do polovice, klapka sa otvorila do polovice. Fyzika nepustí. Neexistoval spôsob, ako by softvér mohol povedať: „Hej, vodič síce tlačí podlahu, ale my mu dáme len 30 % výkonu, lebo chce šetriť palivo a planétu.“
-
Riadenie: Volant bol tyčou spojený s prevodovkou riadenia. Posilňovač bol hydraulický (poháňaný remeňom od motora). Jeho účinok bol daný konštrukciou a otáčkami motora, nedal sa meniť stlačením gombíka na prístrojovke.
-
Podvozok: Tlmiče boli trubice s olejom a plynom s presne nastavenou charakteristikou z výroby. Aby ste auto pritvrdili, museli ste vytiahnuť hever, vymeniť pružiny a tlmiče za športové. Žiadne „adaptívne tlmenie“ sa nekonalo (česť výnimkám ako Citroën s hydropneumatikou, ale to bola iná liga).
Staré auto malo jednu jedinú osobnosť, ktorú mu dali inžinieri pri vývoji. Ak bolo nastavené komfortne, v zákrutách sa nakláňalo ako bárka. Ak bolo športové, vytriaslo z vás dušu aj na ceste do obchodu.
Zlomový bod: Drive-by-Wire
Revolúcia prišla nenápadne. Volá sa Drive-by-Wire (riadenie po drôte). Najprv zmizlo lanko plynu. Nahradil ho potenciometer v pedáli a servomotor na škrtiacej klapke.
V tom momente sa medzi vašu nohu a motor postavil počítač (ECU – Electronic Control Unit). A to zmenilo všetko. Počítač zrazu mohol „klamať“. Vy ste stlačili plyn na 50 %, ale počítač si povedal: „Je v režime Šport, tak ja otvorím klapku na 80 %, aby mal pocit, že to letí!“
Neskôr prišlo elektrické riadenie (EPAS), adaptívne tlmiče a elektronicky riadené automatické prevodovky. Auto sa stalo súborom senzorov a aktuátorov, ktoré neriadite priamo vy, ale dávate im len príkazy, ktoré počítač interpretuje. A tu sa rodia jazdné režimy.
Čo sa skutočne deje, keď prepnete režim?
Mnoho ľudí si myslí, že režim Šport im pridá kone navyše. Sklame vás to, ale v 99 % prípadov (ak nemáte špecifické M-ko alebo AMG, ktoré obmedzuje výkon v bežnom režime) sa maximálny výkon motora nemení. Auto má stále rovnakých 150 koní. Mení sa len to, ako vám ich servíruje.
Poďme si rozobrať, čo robí „Mozog auta“, keď stlačíte to magické tlačidlo:
- 1. Mapovanie plynového pedálu
Toto je často najväčší podvod na vaše zmysly. V režime Normal alebo Comfort je odozva spravidla lineárna, čo znamená, že desaťpercentné stlačenie pedálu zodpovedá desiatim percentám výkonu motora. Ak však prepnete do režimu Eco, odozva zámerne otupie a vy musíte pedál stlačiť často až do polovice, aby sa auto vôbec prebudilo, čím vás elektronika núti jazdiť plynulejšie a šetriť palivo. Naopak, režim Šport využíva agresívnu krivku, kde už pri jemnom dotyku a stlačení pedálu len o 10 % riadiaca jednotka otvorí škrtiacu klapku na 30 až 40 %. Auto tak pôsobí nervózne, doslova „hryzie“ a vy nadobudnete falošný pocit, že má pod kapotou o 50 koní viac, hoci vám ich v skutočnosti len dávkuje nárazovo a oveľa skôr.
- 2. Prevodovka
Ak vlastníte vozidlo s automatickou prevodovkou, práve tu pocítite zásahy elektroniky najciteľnejšie. V režime Eco radí prevodovka vyššie stupne až absurdne skoro a často dusí motor na hranici 1100 otáčok v snahe o maximálnu úsporu paliva. Pri pokuse o predbiehanie systém citeľne váha s podradením, akoby sa vás pýtal, či to naozaj myslíte vážne, a bežne využíva aj funkciu plachtenia, kedy po pustení plynu vyradí do neutrálu. Opačným extrémom je režim Sport, ktorý zámerne drží nižší prevodový stupeň, aby udržal motor v pásme ideálneho krútiaceho momentu a výkonu. Smerom nahor preraďuje neskôr, často až pri červenom poli, a pri brzdení naopak agresívne podraďuje, aby bolo auto pripravené okamžite vyraziť.
- 3. Riadenie
Tu dochádza k najväčšiemu omylu. Moderné elektrické posilňovače v režime Šport zvyčajne len stuhnú. Elektromotor kladie väčší odpor proti vašim rukám. Mnoho výrobcov to zamieňa za „športový pocit“, ale v skutočnosti to často len znamená, že sa s volantom viac nadriete, pričom spätná väzba od kolies (to jemné chvenie, ktoré vám povie, že strácate priľnavosť) je stále rovnako mŕtva.
- 4. Adaptívny podvozok
Toto je skutočná mágia. Ak má auto adaptívne tlmiče (napr. DCC u koncernu VW), v tlmičoch sa deje fyzikálna zmena. Buď sa elektromagneticky zmení viskozita kvapaliny v tlmiči (tekutina zhustne), alebo sa priškrtia ventily, cez ktoré olej prúdi. Výsledok je taký, že auto sa v zákrutách menej nakláňa, je tvrdšie, stabilnejšie, ale na rozbitej slovenskej okreske z vás vytrasie zuby.
- 5. Štvorkolka a diferenciály
Pri sofistikovaných autách (napr. Golf R, BMW xDrive) režimy menia aj to, kam sa posiela sila. V Šport alebo Drift móde dokáže elektronika poslať viac sily na zadnú nápravu alebo dokonca na konkrétne vonkajšie koleso, aby autu pomohla zatočiť (Torque Vectoring).
Placebo alebo realita?
Sú jazdné režimy užitočné? Áno aj nie. V bežnom rodinnom hatchbacku s litrovým trojvalcom je tlačidlo Šport skôr marketingová hračka. Zmení farbu budíkov na červenú, pustí do reproduktorov falošný zvuk motora (áno, to sa dnes robí bežne) a urobí plynový pedál aby bol viac citlivý. Auto reálne rýchlejšie nie je.
Naopak, pri výkonných autách sú režimy nutnosťou. 600-koňové BMW M5 by bolo na mokrej ceste bez elektronických strážnych psov (ktoré sú v režime Comfort v pozore) neovládateľnou zbraňou. Jazdné režimy umožňujú, aby jedno auto plnilo dve roly. Cez týždeň pohodlný kočiar do práce (Comfort), cez víkend okruhovú beštiu (Sport+ / Track).
Paradoxne, čím viac režimov autá majú, tým menej majú vlastného charakteru. Stará Alfa Romeo bola vždy športová, starý Mercedes bol vždy plavný. Dnešné autá sa snažia byť všetkým naraz. Je to technologický zázrak, vďaka ktorému je jazda bezpečnejšia a efektívnejšia.
Ale ruku na srdce – niekedy by sme vymenili všetkých 15 nastavení podvozku a odozvy plynu za to, aby sme opäť cítili to priame mechanické spojenie, kde keď stlačíte plyn, pohne sa klapka, a nie len riadok kódu v riadiacej jednotke. Jazdné režimy sú skvelý sluha, ale pripomínajú nám, že šofér je v modernom aute čoraz viac len „operátorom systému“.
Automobilovej žurnalistike sa venujem už od roku 2017. Som fanúšikom technológií a elektromobilov, no napriek tomu si myslím, že k niektorým autám poctivá strojovňa jednoducho patrí.
