„VTEC Kicks In, Yo“: Túto 1 vec urobila Honda lepšie než všetci ostatní

Zabudnite na moderné motory! VTEC ukázal, že 240 koní sa dá získať bez turba. Prečo bol tento systém v 90. rokoch revolučný?

Je však zaujímavé sledovať, ako sa táto technológia zaradila do širšieho kontextu automobilového vývoja. Toyota vytvorila svoj systém VVTL-i, Mitsubishi MIVEC, Porsche malo VarioCam a BMW svoj legendárny VANOS. Každý z nich bol schopný variovať časovanie ventilov, niektoré dokonca plynulo, nie skokovo ako VTEC. A predsa práve Honda získala najväčšiu slávu. Pretože kým iné systémy sa snažili pôsobiť technicky nenápadne, VTEC bol otvorene dramatický. Vodič presne vedel, kedy je aktivovaný a čo to znamená. Bol to mechanický dialóg medzi človekom a motorom. A práve tento pocit, niekedy až „analógovej úprimnosti“, je tým, čo z VTEC-u spravilo fenomén.

Zabudnite na moderné motory! VTEC ukázal, že 240 koní sa dá získať bez turba. Prečo bol tento systém v 90. rokoch revolučný?

Dnes, keď väčšina automobiliek presunula svoju pozornosť k turbodúchadlám alebo elektrifikácii, pôsobí VTEC ako pripomienka éry, v ktorej boli atmosférické motory vrcholom technickej kreativity. Honda sama už vo veľkej miere prešla na preplňovanie a hybridné systémy. Napriek tomu sa na VTEC nezabúda, jeho verzia stále žije v Type R, aj keď v kombinácii s turbom. Ale ten pravý, čistý VTEC, ten, ktorý zapína pri 6 000 a reve až do deviatich tisícok, zostáva v pamäti fanúšikov nie ako archívny koncept, ale ako kus technického remesla, ktorý sa stal legendou bez toho, aby o to musel veľmi prosiť.

A možno práve preto na ňom niečo pôsobí stále tak sviežo. V dobe, keď je výkon často iba výsledkom sily turba, bolo príjemné mať motor, ktorý nepodvádzal fyziku pretlakom, ale premýšľaním. VTEC ukázal, že ešte aj obyčajná mechanika môže mať charizmu. A to je dôvod, prečo sa o ňom stále hovorí s rešpektom, úsmevom a diplomaciou, ktorá patrí len skutočným legendám.

Toto je posledná strana článku
Strana 2 / 2

Čítajte ďalej





Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!