Najhoršia dopravná nehoda v dejinách? Tragédia v tuneli si vyžiadala tisíce životov
Najhoršia dopravná nehoda sa odohrala 2. novembra 1982 v Afganistane, v nehostinných horách Hindúkušu, v tuneli Salang. Tento tunel, dlhý 2,6 kilometra a ležiaci vo výške 3 300 metrov nad morom, bol pýchou sovietskeho inžinierstva, ale zároveň aj osudovou pascou. To, čo sa malo stať rutinným presunom vojakov a techniky, sa v priebehu pár minút zmenilo na jednu z najväčších dopravných tragédií všetkých čias.
O presnom priebehu katastrofy sa dodnes vedú dohady, pretože sovietske úrady o nej nikdy nechceli hovoriť otvorene. Podľa svedectiev a dostupných informácií sa v úzkom a zle vetranom priestore zrazilo vojenské vozidlo s cisternou plnou paliva. Následný výbuch okamžite zachvátil desiatky autobusov, ktoré prevážali sovietskych vojakov smerom do Kábulu. Plamene sa šírili obrovskou rýchlosťou a v kombinácii s hustým dymom sa tunel premenil na smrtonosnú pascu, z ktorej nebolo úniku.
Odhaduje sa, že pri tejto katastrofe zahynulo až 3 000 ľudí, väčšinou sovietskych vojakov, ale aj civilistov. Práve vysoký počet obetí je dôvodom, prečo sa o udalosti hovorí ako o tom, čo bola a dodnes zostáva najhoršia dopravná nehoda v histórii.
Tragédiu ešte zhoršilo velenie Červenej armády, ktoré spočiatku nevedelo, čo sa deje. Keď vojaci, ktorí sa nachádzali pri vchodoch do tunela, začuli výbuchy, dostali rozkaz nepúšťať nikoho von, pretože sa predpokladalo, že ide o útok mudžahedínov. Desiatky ľudí, ktorí by možno mali šancu prežiť, tak ostali v pasci. Dym a oxid uhoľnatý zaplnili tunel v priebehu niekoľkých minút. Väčšina obetí sa podľa odhadov neudusila okamžite, ale umierala pomaly, v neznesiteľných podmienkach.
Príbeh tunela Salang je zároveň príbehom o ľudskej chybe a neochote priznať zlyhanie. Vetrací systém bol už niekoľko dní pred tragédiou nefunkčný a nikto ho nedal opraviť. Keď v tuneli vypukol požiar, neexistovala žiadna funkčná ventilácia, ktorá by mohla zachrániť životy. Sovietska armáda navyše robila všetko pre to, aby sa pravda nedostala na verejnosť. Počet obetí bol utajovaný a rodiny vojakov dostávali len strohé správy o tom, že ich blízki padli pri výkone služby.
Aj po desaťročiach zostáva Salang synonymom pre katastrofu, pretože to bola najhoršia dopravná nehoda nielen pre obrovské množstvo obetí, ale aj pre spôsob, akým k nej došlo. Nebola to totiž nehoda v klasickom zmysle slova – išlo o kombináciu nešťastnej kolízie, technických zlyhaní a tragických rozkazov, ktoré zablokovali jedinú cestu k úniku.
Dnes tunel Salang stále funguje a denne ním prechádzajú stovky áut a kamiónov. Mnohí vodiči ani netušia, že jazdia miestom, kde kedysi zahynuli tisíce ľudí. Miestni však nezabúdajú a tunel sa stal akýmsi mementom. Afganistan má za sebou množstvo vojen a tragédií, ale práve tento incident patrí k tým, ktoré sa hlboko zapísali do histórie.
Najhoršia dopravná nehoda v Salangu je tak aj varovaním. Ukazuje, že aj veľkolepé inžinierske projekty môžu skrývať obrovské riziká, ak niekto zanedbá bezpečnosť. A zároveň odhaľuje, ako politická moc dokáže manipulovať s pravdou – pretože oficiálne štatistiky sa nikdy nezverejnili a celé desaťročia sa o tom nehovorilo. Hoci odvtedy uplynulo už viac ako štyridsať rokov, otázky zostávajú. Koľko ľudí tam naozaj zomrelo? Prečo sa nikto nepokúsil včas zasiahnuť? A bolo možné katastrofe zabrániť? Na tieto otázky sa už zrejme nikdy nedozvieme presnú odpoveď. Isté je len to, že 2. november 1982 sa navždy zapísal do dejín ako deň, keď sa v temnom tuneli pod zasneženými vrcholmi Hindúkušu odohrala najhoršia dopravná nehoda, akú svet dovtedy poznal.
