TEST Opel Grandland Hybrid 48V: Veľké SUV, malý motor, obrovské prekvapenie!
Nový Opel Grandland prichádza v čase, keď už zákazníkom nestačí ponúknuť len benzín alebo naftu. Automobilka si pripravila hneď tri úrovne elektrifikácie – mild hybrid, plug-in hybrid a čisto elektrický variant. Otázka teda znie: stačí ten „najmenší“ z nich, mild hybrid s 1,2-litrovým trojvalcom, aby rozhýbal veľké rodinné SUV?
Priznám sa, pri prvom pohľade na technické údaje som mala mierne obavy. Trojvalec, 136 koní a karoséria, ktorá rozhodne nepatrí medzi ľahké váhy… no nechcela som súdiť priskoro. V praxi totiž Grandland pôsobí vyrovnanejšie, než by sa zdalo na papieri. Elektromotor zabudovaný do prevodovky pomáha pri rozjazdoch a krátkych zrýchleniach, takže auto nie je zadýchané, keď potrebujete napríklad svižnejšie vyraziť z križovatky.
Ponuka motorov je síce bohatá aj chudobná zároveň – máte na výber z troch pohonov, ale ak nechcete auto pripájať do zásuvky, ostáva vám jedine hybrid. Silnejší benzín bez elektrickej pomoci v ponuke nenájdete a naftu môžeme hľadať už len v archívoch. Je to škoda, najmä ak ste zvyknutí na dlhé diaľničné presuny a nízku spotrebu, ktorú naftové Grandlandy vedeli ponúknuť.
Napriek tomu musím povedať, že pre bežné jazdenie je tých 136 koní postačujúcich. Auto nie je žiadny vrcholový atlét, ale ani lenivý turista. Skôr taký rozvážny spoločník, ktorý sa s vami bez reptania vyberie kamkoľvek – od mesta cez okresky až po diaľnicu. A občas si odkašle typickým zvukom trojvalca. Len aby sa pripomenul.
Dizajnovka
Jedno je isté: nech už Grandland poháňa benzín alebo elektródy, na prvý pohľad to nespoznáte. Opel nechcel, aby sa vodiči hybridu cítili oproti elektrickej verzii ako „chudobnejší príbuzní“. Rozdiel si všimnete len pri detailnom pohľade – spaľovacie verzie majú vpredu druhý prívod vzduch, tesne nad evidenčným číslom. Inak sú rozmery identické: 4,65 m na dĺžku, 1,91 m na šírku, 1,67 m na výšku a rázvor 2,80 m. Na parkovanie v starších podzemných garážach to nie je žiadny trpaslík, ale ešte stále v rámci kategórie celkom prijateľný.
Mne osobne sa starý model veľmi páčil, no musím priznať, že po vizuálnej stránke sa Grandland poriadne posunul. Predchádzajúca generácia bola skôr taká nenápadná, možno až príliš uhladená. Tento nový model je odvážnejší – má ostrejšie línie, modernejšiu siluetu a farebnú paletu, ktorá dodáva charakter. Opel si dokonca dovolil trochu netradičnosti: základná farba „Impakt Copper“ (a čo je potešujúce, bez príplatku) mu veľmi pristane a naživo pôsobí o dosť výraznejšie než v katalógu.
Zvláštnu pozornosť si zaslúži aj osvetlenie. LED svetlá nie sú len funkčné, ale aj vizuálne efektné. Pri odomykaní predvádzajú krátku svetelnú animáciu, ktorá vám síce neskráti čas čakania na kľúč v kabelke, ale poteší oko. Je to detail, ktorý robí každodenné používanie auta o niečo zábavnejším – a presne tie drobnosti odlišujú nudné SUV od takého, ktoré vám dokáže vyčariť úsmev.
Interiér – minimalistický alebo jednoducho strohý?
Za volantom Grandlandu som bojovala s dilemou, či je interiér skôr moderne minimalistický, alebo len… minimalistický. Na jednej strane musím uznať, že kvalita spracovania je veľmi slušná – nič nevŕzga, všetko pekne lícuje a nájdete tu aj zopár príjemných detailov. Napríklad priehľadný odkladací priestor na smartfón v stredovej konzole, ktorý Opel poeticky pomenoval Pixel Box. Drobná vec, ale pôsobí originálne a prakticky.
Na druhej strane, niektoré časti kabíny vyzerajú, akoby sa Opel snažil ušetriť viac, než by sa patrilo. Typickým príkladom je horná časť palubnej dosky. Na ňu dali tvrdý plast, ktorý na dotyk pôsobí lacno a vizuálne neosvieži inak čistý dizajn. Je to detail, ktorý trochu pokazí prvý dojem.
A čo sedadlá? Tu je výber obmedzený – buď sivá látka s pomerne výrazným vzorom, alebo čierna koža. Praktické, funkčné, ale priestor by si možno zaslúžil viac nápadu či farebného oživenia. Celková atmosféra kabíny tak zostáva trochu strohá, čo niekomu môže vyhovovať – ale ja by som privítala aspoň kúsok hravosti, aby interiér pôsobil rovnako sviežo ako exteriér.
Aj keď sa exteriér snaží zaujať ostrými líniami a interiér pôsobí trošku stroho, dobrá správa je, že pri každodennom používaní to celé začína dávať zmysel. Miesta je tu naozaj dosť – a to nielen pre deti na zadných sedadlách, ale aj pre vysokých pasažierov, ktorí si nemusia rezervovať chiropraktika po dlhšej jazde.
Sedadlá patria k silným stránkam Grandlandu. Už tie základné poskytujú slušnú oporu tela, takže po pár hodinách za volantom sa necítite ako po maratóne. Ak však máte radi vyšší komfort, Opel ponúka certifikované sedadlá AGR s elektrickým nastavením a dokonca aj masážnou funkciou. To je funkcia, ktorú si človek najskôr povie, že nepotrebuje… až kým ju raz neskúsi v zápche po práci.
Úložné priestory sú premyslené. Do dverí sa zmestia aj väčšie fľaše, stredová konzola ukryje všetky drobnosti, ktoré nechcete mať rozhádzané po kabíne. A keď príde na kufor, Grandland nezaváha – základný objem 550 litrov je viac než slušný a po sklopení zadných sedadiel (dajú sa sklopiť v troch častiach) dostanete až 1 650 litrov. To už zvládne aj rodinnú dovolenku so športovým vybavením a polovicou hračkárstva. Teda v prípade, že dieťa necháte u starých rodičov. Pravda, nakladacia hrana je trochu vyššie, takže ťažší kufor či kočík vyžaduje trochu cviku. Na druhej strane, priestor samotný je navrhnutý veľmi rozumne a manipuluje sa v ňom ľahko.
Digitálny svet Grandlandu
Žijeme v dobe, keď sa aj auto musí vedieť pochváliť uhlopriečkou. Opel Grandland v tomto smere nezaostáva – vodič má pred sebou 10-palcový digitálny prístrojový panel. Zobrazuje všetko podstatné, no pri prispôsobení možností je to trochu minimalistické (opäť). V praxi teda skôr prijímate to, čo vám auto ponúkne, než aby ste si ho nastavovali do posledného detailu podľa seba.
Ako voliteľný doplnok dostanete aj head-up displej. Ten je praktický, lenže Opel si zjavne povedal, že vám trošku skomplikuje život: nastavuje sa totiž tlačidlom, ktoré zvyčajne slúži na ovládanie spätných zrkadiel. Priznám sa, chvíľu mi trvalo, kým som pochopila, že som zbytočne hýbala zrkadlami namiesto toho, aby som si posunula údaje na čelnom skle.
Centrálna obrazovka má v závislosti od výbavy 10 až 16 palcov. Vyzerá pôsobivo, pretože je extra široká – zvládne zobraziť viac funkcií naraz. Lenže na výšku nie je veľká, takže niekedy musíte párkrát prelistovať, kým sa preklikáte k tomu, čo práve hľadáte. Je to malý kompromis medzi štýlom a ergonómiou.
Dobrou správou ale je, že Opel nezabudol na fyzické tlačidlá – klimatizáciu si nastavíte klasicky, bez potreby hľadať ikonu v menu. Menej praktické už je vyhrievanie sedadiel či volantu, ku ktorému sa treba dostať cez dotykový displej. Inými slovami: keď ráno nastúpite v zime, chvíľu trvá, kým sa prstom prebojujete k teplu. Technologická výbava je však celkovo veľmi slušná – nechýba bezdrôtové Apple CarPlay a Android Auto, takže telefón zostáva vo vrecku a všetko podstatné vidíte na displeji.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
