„Keby som to vedel, radšej by som neštartoval.“ Čo sa môže pokaziť v aute v tuhej zime?

Netypický teplotný režim pri štarte a prevádzke automobilu môže viesť k poškodeniu jeho mechanických častí i elektroniky, prípadne akcelerovať ich znehodnotenie
Vydané  Text: 
Poznáme to skoro všetci, hoci posledné roky už napríklad západné Slovensko začína na tuhé zimy zabúdať. Počas zimného rána, ktoré je ešte stále nocou, pred domom škriabeme námrazu zo svojho auta, lopatkou a metličkou zhŕňame sneh z jeho strechy a kapoty, snažíme sa vyslobodiť kolesá z nánosov špinavého sivého a čierneho snehu. Keď konečne sadneme za volant a otočíme kľúčikom v zapaľovaní, ozve sa štartér, z posledných síl roztočí kľukový hriadeľ a zrazu sa kdesi niečo pokazí. Je to batéria? Motor? Niečo v pohonnom mechanizme? Netypický teplotný režim pri štarte a prevádzke automobilu môže viesť k poškodeniu jeho mechanických častí i elektroniky, prípadne akcelerovať ich znehodnotenie. V tomto príspevku si napíšeme viac o tom, **čo sa deje s autom v mraze**. Na začiatok dobrá správa. V našom regióne už tak silné mrazy a tuhé zimy nezvykneme mávať, takže keď sa bavíme o mínusových teplotách, obyčajne sú do -15 °C. To je teplota, ktorú majú staršie aj moderné automobily zvládať s veľkým nadhľadom. Za zlomovú teplotu sa obyčajne považuje -20 °C, ktorá je občas považovaná za ešte nepriaznivejší faktor ako soľ. ### Karoséria Zlomiť nárazník o nahromadený sneh pri parkovaní? V mraze sa vám to môže stať, pretože plasty sa pri nízkych teplotách stávajú krehkými. Dokonca aj oceľ karosérie sa pri teplotách pod 30 stupňov pod nulou tiež stáva dosť krehkou, aj keď to nie je také významné zhoršenie vlastností a neplatí pre všetky druhy ocele. Na mrazy sú z tohto hľadiska náchylnejšie syntetické materiály a hliníkové zliatiny. Prejavovať sa to môže vtedy, keď v tuhom mraze dôjde k poškodeniu hliníkovej konzoly alebo motorčeka automaticky vyklápaného spätného zrkadla. Diagonálne zaťaženia sú pre karosériu v chladnom počasí kontraindikáciou: môže dochádzať k strate tesnosti v lepených spojoch skla s karosériou, v extrémnom prípade k prasknutiu skla. Popraskaný škárovací tmel navyše urýchľuje vznik korózie. Nevšimnete si to hneď, no po roku či dvoch sa to už môže prejaviť v podobe opuchnutých švíkov na najviac namáhaných miestach.
Na ceste býva pre podvozok problémom najmä posypová soľ v zmesi s ďalšími nečistotami a vlhkosťou.
### Podvozok V chlade sa všetky materiály stávajú krehkými, najmä plast a guma. Auto, najmä v pohybe, nie je žiadny statický monolit. Samotný kov karosérie síce trpieť nemusí, aby všetka „výplň“ karosérie áno. Tuhá zima znehodnocuje flexibilné prvky, lepené spoje, súčasti prevodovky a rôzne elektrotechnické komponenty. Vibrácie z motora a zavesenia prichádzajú vo vlnách ku každému komponentu. Vo všeobecnosti je všetko neustále v pohybe, ohýba sa a zvrásňuje. Nízke teploty vo všeobecnosti tieto materiály pripravujú práve o pružnosť a schopnosť absorbovať vibrácie a rázy. Pri teplotách -30 °C stráca svoje ideálne vlastnosti aj hliník. Náročné to má najmä pruženie, ktoré je prevádzkované v ľadovom vetre nasiaknutom vlhkosťou a nečistotami. Silentbloky rýchlo starnú, lepené spoje s kovom strácajú pôvodné mechanické vlastnosti, mazivo a pružné časti vo vnútri guľových čapov presávajú byť efektívnymi. Zatiaľ čo v teplej Európe nápravy áut vydržia desiatky rokov, na severe si niekedy vyžadujú opravy raz za rok. ### Pneumatiky Praskanie povrchu pneumatík zdanlivo nie je nič hrozné. Ak používate celoročné pneumatiky, môže takéto postupné poškodzovanie a následná prevádzka aj v lete pri vysokých teplotách dospieť k predčasnému znehodnoteniu pôvodných vlastností pneumatiky a výraznejším poškodeniam. ### Batéria Najmä batérie staršie ako 4 roky môžu mať problémy – v dôsledku ich starnutia a používania už majú zníženú kapacitu a schopnosť dobíjať sa počas jazdy. Je pravdepodobné, že budú mať problémy so štartovaním motora pri nižších zimných teplotách, najmä ak sú len čiastočne nabité. Autobatérie najlepšie fungujú pri teplote 27°C. Keď teplota klesne na 0°C aj plne nabitá batéria stratí približne tretinu štartovacieho výkonu. V zime sa podchladený akumulátor nabíja len veľmi ťažko a pomaly, pokiaľ sa nezohreje na prevádzkovú teplotu. Chladné počasie tiež znamená, že na naštartovanie motora je potrebné viac energie, čo vytvára dvojitý efekt – nižšieho dostupného výkonu a zvýšenej spotreby energie. Na úplné dobitie batérie potrebuje alternátor v ideálnom prípade aspoň 15–20 km jazdy po diaľnici, takže krátke cesty na nákup nemusia stačiť. V skutočnosti sú kratšie jazdy pre batériu horšie, pretože nemusia kompenzovať spotrebovanú energiu na štartovanie motora a napájanie palubného elektrického zariadenia počas cesty.
Infografika: Ako teplota ovplyvňuje batériu a štartovanie motora
### Elektrická sústava a elektronika Najprv trocha vedy. Nízke teploty sú pre tok elektrického prúdu priaznivým faktorom, z toho dôvodu musia byť počítače chladené, lebo im teplo škodí. A práve pri nízkych teplotách dochádza k javu superkonduktivity, teda supravodivosti, čo je vlastnosť ideálneho vodiča – nevytvára odpadové teplo a má nemerateľne malý odpor. Teoreticky by tak mali nízke teploty elektrickej sústave automobilu pomáhať, no má to dva háčiky: z pohľadu supravodivosti sú teploty okolo -15 až -30° C ešte stále príliš vysoké, navyše elektrický okruh pozostáva z komponentov, ktoré na chlad reagujú nepriaznivo. Tuhé mrazy môžu poškodzovať izolácie káblov, hrozia skrehnutím tenkých kovových súčastí a ich zlomením. Za problém sa považuje aj samotný proces otepľovania, kedy môže dochádzať k rozťahovaniu materiálov a v dôsledku toho k oddeľovaniu elektronických komponentov. Zmeny v odpore vedú k nesprávnej činnosti elektronických systémov, čo sa môže prejavovať ako chybovosť senzorov, prípadne môže dochádzať k fatálnym následkom, teda úplnému prerušeniu kontaktov alebo poškodeniu elektronických súčiastok.
Elektronika v aute, to nie sú len pevne umiestnené káble a palubný počítač. Tuhá zima má potenciál poškodzovať izolácie, elektronické súčiastky a tiež sa postupne podieľať na korózii kovových súčastí.
### Motor Zdá sa, že motor, až na ťažký studený štart, nie je v ohrození. Koniec koncov, po zahriatí sa jeho teplota udržiava na nastavenej úrovni a iba v prípade poruchy chladiaceho systému sa nezohreje na minimálne požadovaných 70-85 stupňov. Aj moderné naftové motory sa postupne zahrievajú, hoci ich tvorba tepla je taká malá, že tepelné straty spôsobené vykurovaním interiéru a v motorovom priestore pri nízkej záťaži môžu znížiť teplotu v chladiacom okruhu až na 50 stupňov alebo menej. Lenže ani motor nie je pevný kus kovu a neobmedzuje sa len na blok valcov. V konštrukcii moderného motora nechýbajú plastové a gumené časti, ktoré sa pri prevádzke nezohrievajú alebo sa zahrievajú len čiastočne, napríklad trubice palivového systému. Kov skupiny piestov je málo ohrozený. Diely sa zohrievajú a pracujú s normálnou úrovňou mazania, vďaka adekvátnemu oleju sa im nič zlé nestane, okrem toho, že pri niektorých vozidlách sa spotreba oleja zvyšuje, ale to nie sú veľmi dôležité nuansy.

Zamrzla vám v ostrekovačoch voda? Môže to byť problém. Dáme vám zopár rád, ako sa s ním popasovať.

Zima udrela naplno, no veľa vodičov má v ostrekovačoch stále letnú zmes. Tá pri nízkych teplotách zamrzne a môže narobiť veľké problémy.

Naozaj veľkou nepríjemnosťou môže byť zamŕzanie systému odvetrávania kľukovej skrine – to je systém na reguláciu tlaku vo vnútri motora a na odstraňovanie škodlivých výparov vznikajúcich v spaľovacom motore. Plyny v kľukovej skrini obsahujú vodu a kyseliny a keď kondenzujú, vytvárajú s motorovým olejom emulziu, ktorá náchylná na silné mrazy (rozumejme -30 °C). Stáva sa to vo všetkých druhoch rúrok ventilačného systému kľukovej skrine a niekedy priamo v rúrach na škrtiacej klapke. Ďalší scenár závisí od konštrukcie motora. Zanesené odvzdušňovanie kľukovej skrine môže viesť k zápachu výfukových plynov v kabíne, prípadne k prasknutiu trubice, únikom na olejovom tesnení a strate oleja s následnou poruchou motora. Mráz obyčajne nemáva na motor fatálne dôsledky, aspoň v našich končinách by ste obávať nemali. Ale pri pravidelnej prevádzke za studena praskliny v uchyteniach motora, straty tesnosti sacieho potrubia a praskliny vo výfuku, tečúce hadice, poruchy posilňovača bŕzd a zvýšené opotrebovanie všetkých remeňov (vrátane rozvodov) nastávať môžu.
### A čo teraz, radšej neštartovať? Ak je vo vašich zemepisných šírkach mráz už desaťročie skôr výnimočným než bežným javom, potom sú pre vás všetky vyššie uvedené hrozby sotva kritické. Z niekoľkých jázd v krutých mrazoch sa auto nerozpadne. Konštatovanie „keby som to vedel, radšej by som neštartoval,“ teda na Slovensku v súvislosti s mrazmi nedáva veľký zmysel. Ale ak ste šetrný majiteľ a chystáte sa jazdiť s autom šťastne až do smrti, potom by ste mali zvážiť jazdy počas krutých mrazov a nájsť si alternatívny spôsob prepravy – hoci práve vtedy je auto potrebné najviac.


Inzercia

Advertisement