Už dlhšie sa špekulovalo o možnosti príchodu tzv. uhlíkovej dane, ktorá by mala celoeurópsky charakter. Jej cieľom má byť zníženie emisií produkovaných z dopravy a z vykurovania. Zmienenú daň mnohé členské štáty EÚ kritizovali, no napriek tomu sa zdá, že do platnosti vstúpi už v roku 2027. Čoho všetkého sa dotkne?
Aktualizovaný systém trhu s emisiami
Zákonodarcovia EÚ sa podľa portálu Euractiv po dlhých rokovaniach dohodli na reforme trhu s uhlíkom. Z európskeho pohľadu ide o jeden z najdôležitejších trhov, nakoľko práve zníženie emisií je dôležitou agendou Európskeho parlamentu.
Aktualizovaný trh má potenciál zasiahnuť viacero odvetví hospodárstva, medzi ktorými nebude chýbať ani doprava či dokonca vykurovanie budov.
Pôvodný model trhu s uhlíkom pritom bral do úvahy len približne 10-tisíc veľkých európskych priemyselných podnikov. Jeho nová podoba sa dotkne už aj domácností s cieľom prinútiť ich znížiť svoju produkciu CO2.
Prečítajte si aj:
Nové nariadenia, ktoré by mali do platnosti vstúpiť v roku 2027, sú súčasťou paralelného systému ETS2. Ten už zhŕňa napríklad oblasti vykurovania alebo pohonných hmôt. Cieľom nových nariadení je ochrana klímy a zníženie produkcie skleníkových plynov na úroveň 55 percent v porovnaní s rokom 1990.
Drahšia nafta či benzín
Nová daň z uhlíku sa tak má vzťahovať na fosílne palivá a taktiež aj vykurovacie palivá. Patrí sem teda benzín, nafta, zemný plyn či uhlie. Sprísnenie už tak dosť prísnych opatrení má mať za cieľ naštartovanie tempa obnovy klímy.
Návrh má priniesť cenový strop na jednu tonu vyprodukovaných emisií uhlíka z procesu spaľovania fosílnych palív na čiastke 45 eur. S jeho predbežnou platnosťou sa počíta do roku 2030.
Prečítajte si aj:
Nové opatrenia sa zásadnejším spôsobom dotknú predovšetkým chudobnejších krajín EÚ, ktoré sa pri vykurovaní spoliehajú práve na spaľovanie zemného plynu. Medzi takýmito krajinami je podľa Euractiv aj Slovensko.
Vo všeobecnosti sa podľa štúdie z roku 2018 očakáva, že nová daň z uhlíka zvýši ceny pohonných hmôt. Pri benzíne by to malo byť 0,105 eur na liter a pri nafte dokonca až 0,12 eur na liter.
Avšak vzhľadom na aktuálnu energetickú krízu sa Európsky parlament rozhodol platnosť dane posunúť až na rok 2028.
„Zelení“ opatrenia kritizujú
Aj keď EÚ o novom systéme obchodovania s emisiami nehovorí ako o uhlíkovej dani, členské štáty to tak vnímajú. Možno aj z toho dôvodu vznikla dohoda na zriadenie fondu vo výške 87 miliárd eur. Z neho môžu štáty EÚ začať čerpať už s príchodom roku 2026. Jeho účelom má byť predovšetkým pomoc pri obnove dopravy a budov. Prostriedky, ktoré budú účelovo viazané, by mali byť podľa zámeru EÚ poskytnuté predovšetkým najzraniteľnejším skupinám obyvateľov.
„Sociálny klimatický fond pomôže zraniteľným domácnostiam pri prechode na udržateľnú energiu, napríklad pomocou kupónov na zateplenie alebo prechodom na ekologickejšie možnosti dopravy,“ uvádza europoslankyňa Esther de Lange s frakcie európskych ľudovcov.
Prekvapivo pomerne skepticky sa k celému zámeru postavili „zelení“ politici. Podľa slov Micheala Blossa fond na kompenzáciu bremena vzniknutého novým systémom obchodovania s emisiami nie je dostatočný. Okrem toho dodáva, že ochrana klímy EÚ má „antisociálny sklon“.
