Záchrankou alebo autom? Dôjsť vlastným autom do nemocnice bez porušenia zákona je dnes nemožné

Zbytočné výjazdy sanitiek

Slovensko, podobne ako susedné Česko, má problém s častými privolaniami záchranky k situáciám, ktoré si jej prítomnosť nevyžadujú. Údajne až šesť z desiatich výjazdov sanitiek je zbytočných, v Česku je to až 70 percent všetkých výjazdov (zdroj). Je to doslova alarmujúca situácia, ktorá sa priamo podieľa na úmrtiach a nezvratných poškodeniach zdravia u ľudí, ktorí akútnu zdravotnú starostlivosť v danej chvíli skutočne potrebovali, ale posádky záchraniek boli v tom čase na inom zbytočnom výjazde.

Deje sa to aj napriek tomu, že máme na Slovensku sanitiek dostatok, jednu na 18-tisíc obyvateľov, čo je porovnateľné s Rakúskom (zdroj). Napriek tomu máme na Slovensku problém. „Všetky záchranky, ktoré na Slovensku máme, sú maximálne vyťažené,“ hovorí František Majerský, šéf komory záchranárov.

Problémom je aj to, že za zneužitie tiesňovej linky 155 nehrozí žiadna pokuta, tá sa vzťahuje iba na zneužitie čísla 112, a to sankciou 1 659 eur.

Je pravdou, že častým dôvodom zbytočného privolania sanitky je obyčajná nevedomosť. Pre tento účel je pri volaní na číslo 155 alebo 112 operátor, ktorý vie vyhodnotiť, či je výjazd nevyhnutný. Niektorí volajúci sú už natoľko „vycvičení“, že vedia počas telefonátu zavádzať operátora s cieľom, aby záchranka skutočne prišla, obyčajne preháňaním.

To potvrdil a konkrétne prípady v rozhovore s Petrom Hanákom uviedol aj František Majerský, šéf komory záchranárov (zdroj). Konkretizoval prípad z Popradu, keď muž zomrel na zlyhanie srdca stovky metrov od nemocnice v čase, keď všetky posádky záchraniek boli vyťažené práve zbytočnými výjazdmi. Podľa jeho slov sa takéto situácie opakujú často.

Nevolajú, lebo sa boja

Naopak, vyskytnú sa aj situácie, keď si osoba záchranku neprivolá ani vtedy, keď je to skutočne potrebné. Dôvodom môže byť strach zo zbytočného výjazdu a tiež prípadné s tým spojené finančné náklady. Že sa také veci skutočne dejú v priam extrémnej miere, svedčí prípad dvoch Slovákov žijúcich v Česku z mája tohto roku. Žena s otvorenou zlomeninou po dvoch týždňoch zomrela doma, pretože jej druh jej nechcel zavolať záchranku ani ju odviezť do nemocnice, keďže sa bál finančných nákladov (zdroj).

Neodkladná zdravotná starostlivosť má svoju definíciu aj v zákone. Zákon o zdravotnej starostlivosti č. 576/2004 Z. z. hneď v § 2 ods. 3) uvádza, je to taká zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú z jej základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť, ktorej bezprostredné neliečenie by mohlo viesť k ohrozeniu jej života alebo zdravia, alebo spôsobuje náhle zmeny správania a konania, pod ktorých vplyvom osoba bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj taká zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje pri pôrode a pri vyšetrení, diagnostike a liečbe rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy, ak existuje dôvodné podozrenie, že osoba môže byť zdrojom takejto rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy.

Kedy volať záchranku, sanitku?

Záchranku majú ľudia volať v prípade, že je ohrozený život alebo vážne ohrozené zdravie, napríklad rozsiahlejšími popáleninami či vážnymi úrazmi spodných končatín. Samotná zlomenina ale nie je dôvodom na volanie sanitky, pretože v takomto prípade sa postihnutý dokáže dopraviť do nemocnice iným spôsobom, nejde totiž o ohrozenie života. Takisto opakované zdravotné ťažkosti, chronické bolesti chrbta, žalúdka a podobne, nie sú dôvodom na volanie záchranky.

Inzercia

Sú stavy, ktoré sa privodia prvýkrát a nie je možné rozlíšiť, či ide napríklad o silné bolesti hrudníka spôsobené chrbticou alebo infarktom. V takomto prípade je na správne zavolať záchranku, pretože podozrenie na infarkt je vážnou okolnosťou a zdržanie zdravotnej starostlivosti o desiatky minút môže mať fatálne dôsledky. To isté platí pri prvej strate vedomia, ktoré trvá dlhšie ako niekoľko desiatok sekúnd.

Ak dôjde k zraneniu počas dopravnej nehody, vtedy sa spravidla záchranka volá, a to v rámci volania na tiesňové číslo 112.

Nemôžete sa odviezť len tak sami

Keď nejde o život alebo vážne ohrozenie zdravia, postihnutý sa má postarať o odvoz svojpomocne. To znamená, že má osloviť suseda, partnera, prípadne si zavolať taxík alebo sa inak dopraviť do nemocnice, na pohotovosť či k svojmu obvodnému lekárovi. Keď si postihnutý nie je istý, kam vlastne má ísť a čo má robiť, najlepšie je, keď zavolá svojmu obvodnému lekárovi.

Je potrebné dať si ale pozor na odvoz vlastným autom. Je to aj v Zákone o cestnej premávke, že vodič nesmie šoférovať v čase nevoľnosti, únavy či úrazu, ale aj vyslovene logickou záležitosťou. V zhoršenom zdravotnom stave, kedy musíme vyhľadávať neodkladnú zdravotnú starostlivosť, prirodzene nie sme schopní viesť motorové vozidlo bezpečne a dostatočne pozorne.

Podľa § 4 ods. 2) písm. f) vodič nesmie viesť vozidlo, ak jeho schopnosť viesť vozidlo je znížená najmä úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou a tiež podľa písm. e) viesť vozidlo po požití lieku v čase, keď liek môže znížiť jeho schopnosť viesť vozidlo. Môže sa to týkať aj známeho ibuprofénu, ktorý si postihnutý dal na stlmenie bolesti alebo zmiernenie horúčky.

Zatiaľ čo jazda po požití lieku, ktorý môžu znížiť schopnosť vodiča bezpečne viesť vozidlo, je považovaná za závažné porušenie povinností vodiča (podľa § 137 ods. 2 písm. d)), teda uplatňuje sa zásada trikrát a dosť, šoférovanie pod vplyvom úrazu, choroby či nevoľnosti už závažným porušením nie je.

Aké hrozia pokuty a sankcie v prípade, že motorista aj s úrazom odšoféruje až na pohotovosť? V sadzobníku pokút ukladaných v blokovom konaní 2022 takáto sankcia explicitne nefiguruje.

Ak je postihnutý schopný sám odšoférovať auto na pohotovosť, spravidla nepotrebuje odvoz sanitkou, ale aj to môže byť mylný dojem. Príkladom je zmienená bolesť na hrudníku, ktorá sa môže v priebehu minút stupňovať. Ak sa dostavila prvýkrát, je rozumnejšie buď požiadať o odvoz inú osobu, alebo sa nebáť zavolať na číslo 155.

AUTOVINY.SK » Aktuality » Záchrankou alebo autom? Dôjsť vlastným autom do nemocnice bez porušenia zákona je dnes nemožné

ERIK STRÍŽ

Erik Stríž je motoristický novinár, redaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.

Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk

» ERIK STRÍŽ