Oltcit Club novej generácie: Čo sa stalo s plánmi na jeho oživenie?
Často sa stretávame s tým, že motoristi túžia po tom, aby sa na scénu vrátili autá ich mladosti. Tak nech sa páči, toto je Oltcit Club v modelovom roku 2020.
Vydané Text: Erik Stríž
Sám si spomínam, že moji krstní rodičia jeden Oltcit Club mali a postaral sa im o veľmi slušné skomplikovanie životov. Nespochybniteľným problémom Oltcitu Club bola totiž jeho **vážna tendencia k poruchovosti**, nespoľahlivosti.
Obsahoval tiež celú paletu problémových konštrukčných riešení. Napríklad **rezervu kolesa uloženú priamo nad motorom**, **smerovky na pravej strane od volantu**, ručnú brzdu napojenú na predné kolesá, štartovaciu kľuku či potrubie kúrenia bolo údajne zhotovené z materiálov, ktoré neboli schopné odolávať vlhkosti a vysokým teplotám.
### Nový Oltcit Club? Ešte nedozrel čas
Čo ak by sa Oltcit Club začal vyrábať opäť? Ako by vyzeral a dokázal by **prekonať bolestnú povesť zlého auta**? Nepochybne by si na svoje ramená vzal bremeno, ktoré by sa s ním ťahalo veľmi dlho a ktoré by možno v konečnom dôsledku ani neuniesol. Z marketingového hľadiska by mohlo ísť o malú katastrofu. Lenže aj Trabanty trpeli na svoju problémovosť, no keby sa dnes vyrábali opäť, určite by si ich mnoho ľudí kúpilo aj z nostalgie.
Ešte pred tromi sa internetom šírili **fotografie zaručene nového Oltcitu Club s modelovým rokom 2020**, lenže v skutočnosti išlo o vizualizácie od anonymného grafika vpracované zo staršej generácie Citroenu C4. Teda nešlo o žiadny skutočný plán na znovuuvedenie na trhy.
Grafik uvažoval nad tým, že keby sa **Rumuni rozhodli oživiť Oltcit Club**, opäť by vychádzal z francúzskeho základu, napríklad slávneho Citroenu C4. Aby bolo možné dosiahnuť nižšiu predajnú cenu, padlo by rozhodnutie využiť technológie staršej generácie, čo reflektuje aj vizualizácia. Môžeme ale uvažovať aj nad tým, že by stál skôr na základoch Dacie Sandero. Našu predstavivosť nepotrebujeme zbytočne obmedzovať.
Namiesto stavby skutočne vlastného automobilu by sa teda išlo skôr o „rebadging“. Príkladom takéhoto niečoho boli Citroën C1 a Peugeot 107, Citroën C-Elysée a Peugeot 301 a mnohé ďalšie automobily rôznych výrobcov. Nie je to nič novodobé a zlé, príkladom sú Oldsmobile 98 Convertible a Buick Roadmaster Riviera, oba z roku 1958.
O čo by nový Oltcit prišiel s istotou, sú zakryté zadné kolesá. Tento nepraktický prvok mal byť v prvom rade estetický, ale z dlhodobého hľadiska sa ukázal, práve naopak, ako nevzhľadný. Pripájame vizualizáciu so zakrytým zadným kolesom a spejeme k názoru, že by sa k modernému dizajnu automobilu skutočne nehodil.
Nový Oltcit Club by síce nebol crossover alebo SUV, ako káže aktuálny trend, spoliehal by sa na konštrukčné vyhotovenie hatchback, ale ponúkol by aj schopnosť prejazdu miernym terénom. To by z neho mohlo spraviť ľudovú voľbu. V tomto zmysle by bol Club schopný lepšie prekonávať vyššie obrubníky.
Nenápadným odkazom na niekdajší dizajn na vizualizácii sú **oranžové smerovky** na vonkajších okrajoch svetlometov s pomerne hranatým dizajnom.
**Oltcit Club sa však oživenia tak skoro nedočká**. Jeho úlohu dnes dokonale zastupuje **nepomerne kvalitnejšia a v každom ohľade lepšia Dacia Sandero**. Ale žijeme dobu veľkých návratov a ktovie, či raz sa nedotkne aj neslávne známeho rumunského automobilu.
Erik Stríž
Erik Stríž je motoristický novinár, redaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.
Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk