Prečo politici obmedzujú autá? Podľa všetkého si za to motoristi môžu sami

Takmer každé jedno obmedzenie vzniklo preto, lebo sa niekto nezmestil do kože a využíval svoju slobodu nad rámec zdravého rozumu. Nedávno som sa o tom presvedčil naživo.
Vydané  Text: 
Začnem takzvaným disclaimerom: milujem autá a ich rôznorodé zvuky. Ale ako sa hovorí, všetko má svoj čas a svoje miesto. Prednedávnom som sa zdržiaval na rohu jednej bratislavskej ulice, veľmi blízko centra mesta. Bolo asi desať hodín večer a zrazu začali okolo prechádzať veľmi zaujímavé autá. Potešil som sa. Až kým neprišlo prvé z postupne asi dvadsiatich, ktoré na semafore vytočilo motor k akémusi dvojstupňovému obmedzovaču otáčok, načo sa z výfuku ozval rachot podobný streľbe zo samopalu. **Na tuningovom zraze niekde pri letisku či na okruhu by som sa zľakol, zasmial a poslal mu vzduchom palec hore. V nočnom meste plnom ľudí, z ktorých drvivú väčšinu autá asi vôbec nezaujímajú, som mal sto chutí nahradiť palec iným prstom.** > „Myslíte si, že nejakému úradníkovi prekážali zvuky superšportov, keď náhodou prechádzal okolo Spa? Isto nie.“ Dôvod? Taktiež patrím medzi skupinu ľudí, ktorí sú nešťastní z neustále sa sťahujúcej slučky okolo automobilov. Menšie motory, vymierajúce atmosféry a najmä obmedzenia hluku. Dnešné autá ani zďaleka neznejú tak, ako pred pár rokmi. Lenže prečo? Myslíte si, že nejakému úradníkovi prekážali zvuky superšportov, keď náhodou prechádzal okolo Spa? Isto nie. Lenže **keď partia nevybúrencov potrebuje robiť bordel v plnom meste, kde chcú žiť pokojný život starí či mladí ľudia, bábätká, zvieratá… Je dosť pravdepodobné, že naštvú niekoho, kto má kontakty alebo moc, aby to začal riešiť.** A to sa aj stalo. A teraz si nemôže auto s dobrým zvukom z výroby kúpiť nikto. Ani fanúšikovia leštenia si výfukov a popkornu na semaforoch, ale ani tí, ktorí by si také auto išli užiť niekam, kde by ostatným nestrpčoval život.
A som presvedčený, že presne takto isto vznikli rýchlostné obmedzenia. Kedysi bola v noci neobmedzená rýchlosť. Ak by ju ľudia využívali rozumne, aký by mal kto dôvod na to, aby sa to zmenilo? A pamätáte na kolobežky? **Kým pár idiotov nezmrzačilo chodcov pri pokuse o preteky cez pešie zóny, nikto neriešil, kade môžu kolobežky chodiť.** Teraz sa z nich stali de facto bicykle a úplne stratili svoje čaro. A opäť: slušná väčšina doplatila na pár ľudí, ktorí skrátka nedokázali trochu premýšľať.





Automobilový priemysel čelí najťažšej skúške od samotného vzniku. Vysporiadať sa musí nielen s novými technológiami, reguláciou či elektrickou revolúciou, ale aj s čoraz častejším prehodnocovaním významu a dôležitosti automobilov v našich životoch. Ako to celé nakoniec dopadne, zatiaľ nie je známe. Transformácia sa však ešte len začína a budem veľmi rád, keď sa na túto cestu vyberiete spolu so mnou. Držte si klobúky!